Život

Nový život starých sídlisk

Foto: © SPOTsFoto: © SPOTs
Nočný pohľad na výmenníkovú stanicu Wuppertálska v slovenských Košiciach, Foto: © SPOTs

Na panelákových sídliskách v slovenských Košiciach vznikly z budov výmennikových staníc kultúrne Hot-SPOTy, ktoré obyvatelia naplnili životom.

Viac než polovica ľudí na Slovensku žije na sídliskách. Ale dnešné sídliská už dávno nie sú tým, čím kedysi. Mení sa v nich občianska vybavenosť, pribúda viac zelene a badať aj snahu o rozvoj komunitného života. Dôkazom toho sú aj Košice.

Skupina architektov prišla vo východoslovenskej metropole s myšlienkou premeniť a využiť chátrajúce sídliskové objekty na kultúrno umelecký priestor: budovy výmenníkových staníc. Vznikli ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia a pôvodne slúžili na redistribúciu tepla a teplej vody. Vďaka novej výmenníkovej technológii, ktorá zaberala oveľa menej miesta, mohli vzniknúť malé ohniská lokálnej kultúry.

Zárodky komunitného života

Premietanie filmov, divadlo, módne prehliadky, tvorivé dielne, tanec, vyšívanie, in-line korčuľovanie a mnoho ďalších zaujímavých aktivít dnes ponúkajú priestory siedmych bývalých výmenníkov. Každý z nich je špecializovaný na určitú oblasť. Kým v jednom spote komunita skejtuje a venuje sa grafitti, v ďalšom hrá divadlo, venuje sa komunitnej záhrade či uspradúva tvorivé dielne.

Bola to ale náročná cesta, kým sa SPOTy stali súčasťou spoločenského života na štyroch sídliskách. Len zrekonštruovať priestor totiž nestačí. Boli potrební aj ďalší, ktorí vedeli, ako budovám vdýchnuť dušu a ako zapojiť aj obyvateľov rôzneho veku. Ako povedala bývalá manažérka projektu SPOTs Blanka Berkyová, bola to neuveriteľná výzva, zapojiť všetkých aktérov: obyvateľov, mimovládne organizácie, mesto a inštitúcie na košických sídliskách.

Obavy pochybovačov sa nenaplnili

Keď Košice v roku 2008 získali vytúžený titul Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013 začala sa práca. K projektu sa pridali ďalší ľudia. Z celkového počtu 147 výmenníkov sa vybralo sedem, z ktorých mali vzniknúť SPOTy. „Spoločne sme plánovali, čo sa kde bude robiť, s akými umelcami spolupracovať, aké druhy umenia prinesieme na sídliská,“ vysvetľuje Blanka Berkyová.


Nastali nekonečné stretnutia so starostami, mimovládnymi organizáciami, obyvateľmi sídliska, architektmi aj s umelcami. „Azda najťažšie bolo vysvetliť ľuďom, čo tie výmenníky vlastne sú a čo v nich budeme robiť, keď sa zrekonštruujú a ako sa ľudia môžu zapojiť do aktivít,“ hovorí Blanka Beryková.

Projekt však narážal aj na skepsu niektorých aktivistov a novinárov, ktorí veľmi neverili, že bývalé výmenníky sa budú využívať aj po roku 2013. Často je totiž problémom Europópskych hlavných miest kultúry, že po ich ukončení opäť zavládne bezútešnosť. Obavy pochybovačov sa ale nenaplnili, pretože obyvatelia dodnes napĺňajú svoje kultúrne SPOTy životom. A ťahajú pritom za jeden povraz. Ľudia v Košiciach týmto úspešným príbehom dostali impulz, ktorý trvalo podporí ich angažovanie sa vo svojom bezprostrednom okolí.

Každý zo 7 SPOTov má svojho mediátora. Jeho úlohou je oslovovať ľudí z komunity, sprostredkovať umelcovi prvý kontakt s obyvateľmi a byť mu nápomocný pri komunikácií s úradmi pri vybavovaní potrebných povolení. Ale k jeho práci patrí aj podpora pri prepájaní už existujúcich komunít.

Priestor a sloboda v umeleckej tvorbe

„Komunita ľudí, ktorá sa dnes stretáva na sídliskách je rôznorodá. Tvoria ju umelci, , mladí ľudia, ba dokonca aj seniori so skvelými nápadmi, ktoré spoločne pretavujú do reality,“ hovorí súčasný manažér projektu Ján Hološ. „Nezáleží na tom či je to hudba, literatúra, tanec alebo divadlo a či sa aktivity realizujú vo vnútri kultúrnych spotov alebo vo verejnom priestore. Záleží na tom, aby naše spoločné projekty naďalej zvyšovali kultúrny a umelecký apetít, podporovali odvahu skúšať a zažiť netradičné formy umenia a prinášali ďalšie pozitívne zmeny pre košické sídliská“, hovorí Hološ.

Model SPOTs úspešne prispieva k rozvoju komunity prostredníctvom umenia a kultúry. Zrenovované výmenníky oživujú verejný priestor vo svojom okolí a menia tak aj imidž panelákových sídlisk. Veľa profesionálnych, ale aj amatérskych umelcov dostalo obrovský priestor a slobodu na umeleckú tvorbu a pôsobí tak ďaleko za hranice svojho bezprostredného okolia. „Všetci sme v tomto projekte neuveriteľne vyrástli a som pyšná, že sme vytvorili veľkú výmenníkovú rodinu do ktorej patria obyvatelia, vedci, umelci, dizajnéri, hudobníci, domáci aj cudzinci,“ dodáva Blanka Berkyová.

Petra Nagyová
je špecialistka na komunikáciu a novinárka. Pracuje pre Nadáciu Pontis a pravidelne prispieva do bezdomoveckého časopisu Nota Bene, ktorí predávajú ľudia v núdzi v slovenských mestách.


říjen 2015

    Všude na světě lidé žijí pro lepší budoucnost. Sbíráme jejich příběhy a ukazujeme, co je možné už dnes. jadumagazin.eu/futureperfect

    Témata jádu

    Dnes je zítra
    Nebo je to naopak?! A nebylo taky včera už jednou zítra? V jakém světě bychom vlastně rádi žili? A jak dlouho chceme čekat, než se stane realitou? více...

    V očích pozorovatele
    … tkví krása. Ale i ošklivost – a to všechno, co je mezi tím. Jakožto pozorovatelé jsme jen zřídka sami. A jako pozorovaní vlastně nikdy. více...

    Rychleji, výš, dál
    Vyhrát. Zlepšovat se. Překonat lenocha v sobě. Prohrát. Vzdát to. Ztroskotat. Proč vlastně sportovat? Ve zdravém těle zdravý duch? Jasně, to přece chceme všichni. Několik příspěvků na téma sport. více...

    Někam patřit
    Integrace se stala ve veřejném diskurzu mantrou. Zapomíná se ale na to, že se jedná o individuální proces, který něco vyžaduje i od nás samotných. více...

    Archiv témat
    Starší témata jádu najdeš v archivu témat. více...