Vladimir Kaminer

Moja žena Olga sa narodila na ostrove Sachalin, v meste Ocha. Ocha je vzdialená 1000 kilometrov od Tokia, 10000 kilometrov od Moskvy, 12000 od Berlína. V jej rodnom meste boli tri základné školy s číslami 5, 4 a 2. Číslo 3 chýbalo, v Oche však kolovala fáma, že túto školu pred tridsiatimi rokmi zmietla do mora snehová víchrica, pretože mala jedno poschodie naviac. V bezprostrednej blízkosti troch škôl sa nachádzali mestské nápravno-výchovné zariadenia: pri škole 5 budova súdu, pri škole 4 blázninec a pri škole 3 väznica. Takéto susedstvo malo veľký výchovný účinok a uľahčovalo ochským pedagógom krotenie mládeže. Stačil jediný posunok ruky, jediný pohľad z okna a mládežníkom bolo hneď jasné, čo ich čaká, ak si včas nesplnia domáce úlohy.

            Keď na ostrove zúrila snehová víchrica alebo keď teplota vzduchu klesla pod 35 stupňov pod nulou, odpadlo vždy na veľkú radosť detí vyučovanie. Vtedy sedeli všetci doma a čakali na jesenné prázdniny. Na Sachaline totiž existovali len dve ročné obdobia: dlhá zima, a potom, od konca júla, keď sa roztopil posledný sneh, jeseň. S ňou prišli mnohé lode a priviezli chutné veci, ako napríklad sušené melónové šupky pre materské školy, aby mali deti čo obhrýzať. Z Číny prišli: sušený ananás, sušené banány, mrazené slivky a čínske piesočné búrky. Z Japonska zasa japonské džínsy „Big John“, ktoré boli ale vždy primalé. Napriek tomu stáli obyvatelia Sachalinu v radoch, aby ich zohnali. Všetci nadávali na Japoncov a čudovali sa, ako len mohli prežiť na takých krátkych nohách a s takými tučnými zadkami. Každá rodina mala pritom doma šijací stroj a primerane si svoje „Big John“ prešilaďalej ...