Poznanie

Revolúcia elektronických kníh ešte necháva na seba čakať. Kniha ako tlačené médium sa udržiava v hospodársky ťažkých časoch. Napriek tomu ale stojíme na prahu prevratu. Knižné odvetvie sa pripravuje na transformáciu, ktorá sa dotýka všetkých oblastí sveta kníh.

Elektronická kniha bola koncom roka 2011 v nemeckom knižnom odvetví témou číslo jedna. Technicky prepracované čítačky rozdúchali očakávania na prudký vzostup na trhu a po istom váhaní sa aj tradiční zákazníci vydavateľstiev a obchodu preorientovali na masový digitálny trh.

Čísla o odbyte však nijako nedržia krok s očakávaniami. V roku 2010 pripadlo na elektronické knihy len 0,5% všetkých predaných kníh a aj v prvom polroku 2011 sa dosiahol (na rozdiel od USA) len mierny vzostup, a to na 0,7%.

Knihy vzdorujú svetovej hospodárskej kríze

Zarábanie peňazí je zatiaľ ešte spojené s tlačeným médiom - knihou. V roku 2010 zaznamenal nemecký knižný priemysel po siedmy krát po sebe nárast celkových tržieb o 0,4 percenta. Objem tržieb vo výške 9,73 miliárd EUR zaznamenal výrazný nárast najmä oproti roku 2005 (9,16 miliárd EUR) alebo 2006 (9,26 miliárd EUR). Banková a hospodárska kríza sa teda na nemeckom knižnom trhu viditeľne neprejavila.

Napriek tomu sú tu problémy. Predovšetkým ustálený knižný maloobchod zaznamenal podľa očakávania ďalšiu stratu voči elektronickému knižnému obchodu. Prvý z nich stagnoval na hodnote 50,6%, zatiaľ čo internetový knižný obchod spolu s klasickým zásielkovým obchodom vzrástli na hodnotu 17,1 percenta. K stratovým patria, rovnako ako už mnoho rokov predtým, aj knižné oddelenia obchodných domov (2,1%) a knižné kluby (2,3%). Aj veľké reťazce knižného obchodu, ako je napríklad Thalia, zatvárajú svoje pobočky a znižujú počty zamestnancov, čo svedčí o hraniciach ich rastu.

Ale aj stredne veľký knižný obchod sa usiluje presadiť. Relevantný trh elektronických kníh by nepochybne viedol k prevratu v systéme nemeckého knižného obchodu, a to aj vo vysoko rozvinutom knižnom veľkoobchode, ktorý sa v Nemecku zúčastňuje objednávania a obchodovania s tovarom medzi vydavateľom a knižným maloobchodom – ak sa, pravda, nepodarí veľkým medzinárodným kníhkupectvám stiahnuť obchod s digitálnymi objednávkami na seba.

Vydavateľstvá v ére sociálnych sietí

Neisté vyhliadky do budúcnosti ovplyvňujú aj pozíciu knižného obchodu vydavateľstiev. Nárast tržieb z roku 2009 (3,8%) sa mu síce nepodarilo udržať, ale napriek tomu v roku 2010 zaznamenal nárast o 1,5%. Okrem toho pokračuje nárast koncentrácie obratu. 22 najväčších nemeckých vydavateľstiev s ročným obratom vyšším než 50 miliónmi EUR má teraz 70 percentný podiel na trhu.

Súčasná situácia žičí spoločnostiam, ktoré dokážu zdokonaľovať svoje tradičné programové línie a zároveň budovať aj oblasti digitálnych programov. Okrem toho by mali byť v stave využívať sociálne siete, ako je Facebook, či Twitter. Medzitým si veľa ľudí vymieňa svoje skúsenosti na blogoch, v diskusných skupinách alebo v elektronických čitateľských kluboch.

Beletria zaznamenáva vzostup, audiokniha klesá

Po obmedzení výroby v rokoch 2008 a 2009 zaznamenal ale rok 2010 s 95 838 vydanými titulmi (z toho 84 351 noviniek) opäť rekordný počet. K tomuto výsledku významne prispela beletria, na ktorú pripadá približne tretina súčasného obratu odvetvia s 17,2 percentným podielom titulov (nemecká literatúra: 12,5%). Rastie aj produkcia vydavateľstiev kníh pre deti a mládež, na ktorú pripadá 9,6% vydaných titulov. Naproti tomu trh brožovaných kníh (na ktoré pripadá takmer štvrtina celkového trhu) mierne klesol. Zdá sa, že aj audioknihy prešli z rastu do poklesu: za posledné tri roky klesol ich podiel na obrate na 4,1%.

Ale toto všetko sú len momentky z diania na trhu. Kriminálne romány škandinávskych autorov môžu prechodne ovplyvniť takisto výkyvy na stupnici odbytu kníh, ako je to napríklad pri románoch o upíroch, ktoré majú úspech vo všetkých vekových kategóriách. Takto jedna jediná kniha, o ktorej sa diskutuje (ako je napríklad kniha Deutschland schafft sich ab (Nemecko sa zlikviduje samo), ktorú napísal Thilo Sarrazin), prispela v roku 2010 rozhodujúcou mierou k nárastu odbytu na trhu populárno-náučnej literatúry a to o 14% a vyvolala vznik mediálnych krúžkov, ktoré spätne pôsobia na predaj knihy.

Globálny prenos kultúry

Stále rovnako nezmenené zostávajú vysoké výkony, ktorými prispieva nemecký knižný trh na medzinárodnú výmenu v oblasti kultúry. Takmer 13 percent produkcie titulov spočíva na prekladoch do nemčiny. Leví podiel na tejto produkcii, a to takmer dve tretiny, pripadá na angloamerickú literatúru. Podiel programov v oblasti beletrie je dokonca ešte vyšší. Nasledujú francúzština (10,2%), japončina (5,8%), taliančina (3,2%) a španielčina (2,4%).

Značný počet nástrojov financovania sa stará o to, aby si cestu do programov nemeckých vydavateľstiev našli aj knihy z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Naopak, v roku 2010 sa do cudziny predalo vyše 8 000 práv na preklad, najmä do Číny. Nasleduje Španielsko, Poľsko, Česká republika, Francúzsko, Taliansko a Kórejská republika. Profesionálna práca licenčných oddelení nemeckých vydavateľstiev takto nemalou mierou prispieva k zahraničnej kultúrnej politike Nemecka na celom svete.

Čítanie kníh zostáva stále populárne

Všeobecne možno povedať, že pri stabilných oporných bodoch je knižný trh v pohybe. Toto potvrdzuje aj prieskum verejnosti: čítanie kníh obsadilo medzi 48 najobľúbenejšími voľnočasovými aktivitami desiate miesto. Pri tom len 30% mužov vezme knihu do ruky denne alebo viackrát do týždňa, zatiaľ čo u žien je to 45%.

Presvedčivým indikátorom vyhliadok v knižnom priemysle je ešte vždy Frankfurtský knižný veľtrh. V roku 2011 sa ho zúčastnilo celkom 7 384 vystavovateľov zo 106 krajín a navštívilo ho 280 194 návštevníkov, čím sa približne dosiahla úroveň minulých rokov. Viac než 3 200 podujatí sprostredkovalo čosi z tej cestovnej horúčky, predovšetkým pod heslami „gamification“, teda pripojenia knihy ku svetu počítačových hier, či „storydrive“, experimentu s novými formami rozprávania príbehu v multimediálnych formátoch.