Budúcnosť knižníc Päť názorov

Stadtbibliothek Stuttgart
Stadtbibliothek Stuttgart | Foto (Ausschnitt): © Südpol-Redaktionsbüro/T. Köster

Ako bude vyzerať knižnica budúcnosti? Päť odborníkov odpovedá na otázku o profile, o úlohách a výzvach svojej práce.

„Buď bude knižnica demokratizujúce reálne a virtuálne miesto, ktoré vytvára neobmedzený prístup k médiám a informáciám, či už sú tieto fyzicky prítomné, alebo sú k dispozícii na stiahnutie, licencované alebo sú k dispozícii uložené v tzv. cloudoch. Pritom takéto reálne miesto vytvára priestor pre kvalitný pobyt, umožňuje voľné a neviazané učenie a vzdelávanie, nezávislé od konkrétnej knižnice a poskytuje možnosti stretávania, kde sa ľudia môžu zísť a cítiť sa v pohode. Knižnica bude aj naďalej virtuálne hrať rovnakú nezastupiteľnú úlohu informačného centra ako predtým, bez ohľadu na to, či sú jej klienti doma, alebo vonku na cestách.

Inou možnosťou je, že svet bude rozdelený na tých, ktorí si môžu finančne dovoliť získať všetky informácie a prístup k nim, a tých, ktorí sa budú musieť uspokojiť s muzeálnou zbierkou fyzických médií.

Som presvedčený a dúfam, že prvý model nám umožní vyhnúť sa sociálnemu štiepeniu v digitálnej oblasti. Knižnica stále žije!“

Klaus-Peter Böttger, riaditeľ Mestskej knižnice v Essene a predseda Európskej kancelárie knižničných, informačných a dokumentačných asociácií (EBLIDA).

Knižnice ako rozhranie

„Knižnica sa stane miestom, ktoré poskytuje rozhranie medzi skutočným svetom – medzi potrebami ľudí na vzdelávanie, informácie a zábavu – a digitálnym svetom. Ktoré zariadenie by malo napríklad sprostredkovať ľuďom to, čo potrebujú, inak ako fantastickou ponukou Nemeckej digitálnej knižnice alebo Európskej knižnice Europeana? To si bude vyžadovať reálne miesta a predovšetkým aj kvalifikovaných knihovníkov.

Viem si predstaviť knižnice ako nádherne zariadené a dobre vybavené centrá, ktoré uspokojujú tie najrôznejšie potreby ľudí. Môžeme tu nájsť trochu kľudu a pohody, počúvať hudbu, sledovať filmy, prezerať si tlačené médiá, skúmať svet virtuálnych médií, stretávať sa a porozprávať sa s ostatnými používateľmi, zúčastňovať sa akcií a školení. Knižnica bude v budúcnosti miestom, ktoré bude ľudí inšpirovať, aby sa učili a získavali vedomosti vo svete rôznych médií.“

Monika Zillerová, riaditeľka Mestskej knižnice v Heilbronne a bývalá predsedníčka Nemeckej asociácie knižníc (dbv).

Verejné knižnice ako miesta pre verejné vzdelávanie

„Knižnica sa stane mimoškolským vzdelávacím centrom, kde sa bude schádzať veľa ľudí, ktorí potrebujú stimulujúce verejné miesto, aby svoju tvorivosť mohli rozvíjať a navzájom spolu komunikovať. Knižnica bude miestom pre komunikáciu a verejné vzdelávanie, kde sa môžu vytvárať aj skupiny, stretávať sa tu a organizovať svoju činnosť. Tu bude mať človek k dispozícii média a prístup k databázam, ktoré môže využívať, aby sa mohol ďalej rozvíjať.

Súčasne sa bude knižnica ďalej oveľa viac virtualizovať. Napríklad, online vydania veľkých novín sa v súčasnej dobe výrazne komercionalizujú. Veľa z toho, čo je ešte dnes k dispozícii zadarmo, bude určite v budúcnosti spoplatnené. Knižnice musia aj naďalej byť schopné sprístupniť informácie aj ľuďom, ktorí by inak neboli ochotní alebo schopní si to vôbec dovoliť – pozri článok 5 nemeckej ústavy.“

Barbara Lisonová, riaditeľka Mestskej knižnice v Brémach a členka predsedníctva Medzinárodnej federácie knižničných asociácií a inštitúcií (IFLA).

Knižnice sú za otvorenosť a vytváranie prepojených sietí

Knižnica budúcnosti bude umiestnená v atraktívnej budove a bude zároveň neoddeliteľnou súčasťou digitálnych sietí. Atraktívna architektúra umožňuje zviditeľniť symbolickú silu knižnice a zmyslovo chápať symbolický význam knižnice ako miesto kultúry a vedy, myslenia, učenia a zábavy. Knižnica bude ľudí priťahovať – niektorých preto, že majú radi pôsobivé prostredie na stretávanie, iných zasa preto, že vyhľadávajú koncentrované ticho študovní.

Popri tejto viditeľnej budove buduje však knižnica budúcnosti aj kultúrnu sieť v prepojenom otvorenom dátovom cloude (Linked Open Data Cloud), a to využívaním svojich spoľahlivých, stabilných, citovateľných a neutrálnych informácií, údajov a služieb. Tak ako sa dynamické, interaktívne a neustále sa meniace publikácie chápu ako súčasť internetu, tak bude knižnica so svojou otvorenosťou, prepojenosťou, kooperatívnosťou a flexibilitou súčasťou sietí budúcnosti.“

Elisabeth Niggemannová, generálna riaditeľka Nemeckej národnej knižnice.

Knižnice ako interaktívny priestor

„Vo vedeckej knižnici budúcnosti stratila kniha svoju funkciu ako hlavné médium. Kniha bude úplne alebo aspoň prevažne nahradená digitálnymi zdrojmi, ktoré už ale nebudú ďalej fungovať ako analógy kníh, ale zúčastnia sa výskumného prostredia úplne inak. Knižnica už potom nebude zariadením, ktoré udržiava informačný kontajner. Knihovníci vedeckých knižníc sa budú musieť zaoberať obsahom ich zdrojov úplne iným spôsobom než doteraz. Musia kultúrne vytvoriť prechod z práce s kontajnermi na prácu s obsahom.

Tým sa ale budova knižnice v žiadnom prípade nestane zbytočnou. Aj keď sa náš výskum zakladá čoraz viac na digitálnej forme práce, medziľudský kontakt bude naďalej potrebný. A knižnica by mohla – možno pod iným názvom – naďalej zohrávať na univerzitách kľúčovú úlohu ako miesto stretávania.“

Stefan Gradmann, profesor knihovníctva a informačnej vedy na Humboldtovej univerzite v Berlíne a prezident Nemeckej spoločnosti pre informatiku a informačnú prax (DGI).