Tvorivé mestské štvrte Mestá objavujú nové impulzy pre svoj rozvoj

Zukünftiges Kreativquartier München, Jutier- und Tonnenhalle
Zukünftiges Kreativquartier München, Jutier- und Tonnenhalle | Foto: Markus Lanz

V čase postupujúcej globalizácie si metropoly uvedomujú, že sú vystavené konkurenčnému tlaku. Presadiť sa dokážu predovšetkým tie mestá, ktoré ľudia vnímajú ako tvorivé. Od rozvoja nových tvorivých mestských štvrtí si mestá sľubujú, že to významne podporí ich budúcu životaschopnosť.

Mestá zabudovávajú do centra svojich urbanistických koncepcií podporu odvetví zameraných na kultúru a kreativitu. Dnes vychádzajú z toho, že živé tvorivé prostredie významne prispeje k atraktivite a úspechu mesta. To nie je nič nového. Od nepamäti utvárali umelci a kultúrni pracovníci udržateľný mestský priestor. Novinkou je, že tvoriví aktéri sa prejavili aj ako ekonomický potenciál rozvoja miest. To nie je náhoda. Takto sa odvetvie kultúry a tvorivosti stalo jedným z najdôležitejších odvetví nemeckého hospodárstva. Toto odvetvie je rôznorodé. Patria sem nielen umelci, výtvarníci, kultúrni producenti a majitelia galérií, ale aj podniky z oblasti architektúry, filmu, hudby, reklamy a vydavateľstva. Od miest sa žiada, aby rozvíjali nové myšlienky a stratégie zamerané na vytváranie priestoru pre rozvoj tvorivého prostredia.

Otvorené priestory

Oberhafen Hamburg, Luftbild der Quartiersfläche am Lohsepark Oberhafen Hamburg, Luftbild der Quartiersfläche am Lohsepark | Foto: Elbe&Flut, Quelle: HafenCity Hamburg Gmbh Štúdia, ktorú dalo pri tejto príležitosti vypracovať mesto Hamburg, ukazuje, že tvorivé prostredie možno vytvárať aj na takých miestach, kde sa stretajú veľmi rozdielne mestské štvrte a veľmi odlišné spôsoby využitia. Okrem toho tu má výrazný vplyv dostupnosť voľných plôch a možnosť ich verejného využitia. To vysvetľuje, prečo si ľudia aktívni v tvorivých oblastiach prenajali kancelárie a haly na priemyselných plochách horného hamburského prístavu. „Na ľudí zvonka pôsobí toto miesto ako niečo znepokojujúco ohavné“ opisuje jeden z priekopníkov atmosféry tohto miesta. Tu nachádza „čistý priestor, ktorý sa dá použiť na všetko“. Veľká časť tohto areálu sa bude dať komerčne využívať ešte do roku 2015. Potom bude mesto rozvíjať a budovať tento areál s rozlohou 6,7 hektára ako trvalý priestor na kultúrne a tvorivé hospodárske využitie. V otvorenom procese plánovania sa vyskúšajú nové stratégie.

Tvorivá mestská štvrť v Mníchove

Zukünftiges Kreativquartier München, Tonnenhalle Zukünftiges Kreativquartier München, Tonnenhalle | Foto: Milan Chakrabarti, Lehrstuhl für Städtebau und Regionalplanung, TUM Prázdne priemyselné objekty a dostupnosť priestorov, kde možno voľne plánovať, sú v Mníchove raritou. Už v 19. storočí bol Mníchov vyhlásený za mesto umenia. Dôsledkom obrovského rastu mesta je dopyt po obytných a komerčných priestoroch veľký a zostávajúcich mestských plôch je málo. Pre umelcov a kultúrnych pracovníkov zostáva len málo plôch, ktoré by dokázali zaplatiť.

Mesto Mníchov si však nechce udržať len status mesta umenia, ale chce sa formovať aj ako tvorivé mesto, a preto buduje tvorivú mestskú štvrť. Táto by mala slobodnej scéne súčasného umenia a osobám činným v priemysle tvorivosti trvalo ponúkať priestor na vývoj, produkciu a prezentáciu. Vhodné miesto na to ponúka bývalý vojensko-priemyselný komplex s rozlohou 20 hektárov, ktorý sa nachádza priamo uprostred mesta. V jeho bezprostrednej blízkosti je živá obytná mestská štvrť, olympijský park, Mníchovská univerzita a centrála Goetheho inštitútu. Budovy v tomto areáli už dávno oživujú umelci, ktorí ich dočasne využívajú.

Zmes spôsobov využitia

Na plánovaní tohto projektu sa zúčastňujú tri oddelenia mestskej správy, ktoré uplatňujú rôzne záujmy. Oddelenie územného plánovania považuje za prioritu vybudovanie najmenej 900 bytov v blízkosti centra. K ťažisku preplánovania územia bude patriť tvorivé využitie priemyselných pamiatok – bývalých priemyselných hál Jutierhalle a Tonnenhalle. „Tu vzniká príležitosť vyskúšať nové formy územného plánovania, kde sa môže pod pojmom „žiť” stretnúť tvorivá práca, kultúra a bývanie. Príležitosť vytvoriť mestský život,“ vraví kultúrny referent Georg Küppers. Zmes rôznych spôsobov využitia zvyšuje kvalitu života takejto mestskej štvrti. Tvorivé odvetvia tu poskytujú impulzy, ktoré sa nemôžu vynoriť z iných spôsobov využitia. V tomto sú zajedno i zástupcovia rozdielnych záujmov.
Plánovanie je v plnom prúde. Bola vyhlásená urbanistická súťaž. S prvými krokmi otvoril Odbor kultúry verejnosti otvorený vývojový proces, ktorý integruje miestnych aktérov. V rámci neho sa aktívne hľadajú podnety z príkladov úspešných tvorivých štvrtí v iných mestách.

Charakteristické priestory v iných mestách

Baumwollspinnerei Leipzig, Historische Ansicht 1909 Baumwollspinnerei Leipzig, Historische Ansicht 1909 | Foto: Druck der Eckert&Plug Kunstanstalt, Spinnereiarchiv Tieto príklady ukazujú, že okrem otvorenosti priestoru je dôležitým predpokladom úspechu tvorivých mestských štvrtí predovšetkým architektonická kvalita priestoru i jeho výrazný charakter. Tvorivá mestská štvrť pradiarne bavlny v Lipsku sa vyvinula v unikátnom architektonickom celku bývalého továrenského komplexu na medzinárodne uznávané stredisko umeleckej výroby, ktoré pritiahne každoročne 100 000 umeniachtivých turistov. Tu vznikol pojem Lipská škola. Umelci tejto školy vzbudzujú veľkú medzinárodnú pozornosť. Tento záujem zas priťahuje do mesta ďalších účastníkov, ktorí vytvárajú osobitné prostredie. „Umelci objavujú ducha miesta a tým vtláčajú tomuto miestu charakter,“ vraví riaditeľ správcovskej spoločnosti Bertram Schulze. Bertram Schulze už pracuje na novej tvorivej mestskej štvrti, ktorá vzniká na bývalých pozemkoch spoločnosti AEG v Norimbergu. Architektonicky cenná prestavba Dortmundského pivovarníckeho zväzu Dortmunder Union Brauerei na umelecké a mediálne stredisko „Dortmunder U“ a biela betónová kocka japonského architektonického ateliéru SANAA v Essene, ktorá vyhrala mnoho cien, sú viditeľnými známkami procesu hlboko zasahujúceho do transformácie Porúria na „tvorivý“ región.

Kunst- und Medienzentrum Dortmunder U, Südwestansicht Kunst- und Medienzentrum Dortmunder U, Südwestansicht | Foto: Hans Jürgen Landes; Gestaltung: labor b designbüro Atraktívnosť mesta sa bude v budúcnosti merať jeho tvorivým prostredím. Rozvoj tvorivých mestských štvrtí nemôže však sám o sebe stačiť na vytvorenie tohto tvorivého prostredia . Je však zdrojom vhodných impulzov a ponúka územnému plánovaniu príležitosť vyskúšať nové stratégie a nové koncepcie budovania živých mestských štvrtí.