E-knihy a knižnice Úspešný príbeh?

Frank Simon-Ritz
Frank Simon-Ritz | Foto (Ausschnitt): © Leo Pompinon

Nemecké knižnice požičiavajú stále viac e-kníh. O vývoji v tejto oblasti hovorí redakcia Goethe.de s Frankom Simon-Ritzom, predsedom Zväzu nemeckých knižníc (dbv). 

 Pán Simon-Ritz, v roku 2012 ponúkalo takmer 600 verejných knižníc v celom Nemecku prostredníctvom hlavného výpožičného systému „Onleihe“ cca. 600 tisíc e-kníh, ktoré si čitatelia vypožičali viac než 2,5 miliónkrát. V roku 2009 obsahovali fondy zatiaľ iba necelých 200 tisíc elektronických kníh, pričom počet výpožičiek sa pohyboval okolo 250 tisíc. Ako hodnotíte nárast v počte zapožičaných e-kníh v knižniciach?

Táto problematika sa netýka nevyhnutne len knižníc. Núka sa otázka – nakoľko sa presadí e-kniha ako nové médium, ako nový nosič dát?

V Spojených štátoch sú elektronické knihy napríklad oveľa rozšírenejšie ako v Nemecku. V roku 2012 u nás tvoril ich celkový podiel na knižnom trhu cca. 2,4 percenta, pričom v predchádzajúcom roku to bolo iba 0,8 percenta.

Zdá sa, že nárast bude naďalej prudko pokračovať a e-kniha ako médium a nosič dát tak bude hrať stále dôležitejšiu úlohu. Tento trend je zreteľný taktiež v knižniciach, kde sú e-knihy súčasťou štandardnej ponuky a tešia sa veľkému záujmu.

Replika analógového sveta

Vysvetlite prosím, ako prebieha výpožička elektronickej knihy z knižnice?

Pri výpožičke e-knihy z knižnice dochádza k niečomu, čo je replikou procesu prebiehajúceho v analógovom svete – výpožička je časovo obmedzená a so zodpovedajúcou výpožičnou dobou.

Ako používateľ knižnice si elektronickú knihu požičiavam obvykle na dva týždne a počas tejto doby vlastním právo na prístup k nej. Vďaka nemu mám prístup k externému serveru, z ktorého si e-knihu môžem stiahnuť na ľubovoľné koncové zariadenie.

Väčšina knižníc spolupracuje s firmou Divibib, ktorá s vydavateľstvami vyjednáva podmienky licencii a tieto následne sprístupňuje prostredníctvom systému „Onleihe.“ Takzvaný digital rights management potom chráni elektronický dokument pred nezákonným rozširovaním.

Sú e-knihy v porovnaní s tradičnými knihami výhodnejšie?

Diskusia o elektronických knihách by nám mala pomôcť si uvedomiť, že nie je rozhodujúce, či bola kniha vytlačená na papier a zviazaná. Kniha sama o sebe je niečo nehmotné. Knihy majú určitý obsah, nie sú len kusom papiera. Cieľom používania e-kníh ale určite nie je uštedriť tradičnej knihe smrtiacu ranu. Máme k dispozícii novú, elektronickú edičnú formu a knihy sa naďalej delia na dobré a zlé. Je druhoradé, či sa budú šíriť v tlačenej, alebo elektronickej podobe. E-kniha tlačenú knihu nijako neohrozuje.

Nebezpečie pre naplnenie úlohy vzdelávacej inštitúcie

Do akej miery sú verejné knižnice konkurenciou pre firmy, ktoré požičiavajú e-knihy na komerčnej báze?

Takíto komerční poskytovatelia sú v súčasnosti štyria. Vychádzajú z predpokladu, že pre používateľov e-kníh nie je ich kúpa nevyhnutne prvou voľbou. Možno už čitateľ nechce mať e-knihu na svojom tablete na večné veky, možno mu v prípade niektorých kníh postačí časovo obmedzené oprávnenie na prístup.

Komerčné výpožičky samozrejme predstavujú model, ktorý sa podobá na ten, čo používajú knižnice. Je tu však zásadný rozdiel – knižnice plnia svoju spoločenskú úlohu spočívajúcu v sprístupnení informácií, poznania a taktiež zábavy pre širokú verejnosť a to celkom nezávisle od sociálnej úrovne a príjmu. Niektoré vydavateľstvá v súčasnosti odmietajú poskytovať knižniciam licencie na e-knihy. Tým však spochybňujú ich úlohu vzdelávacej inštitúcie.

Knižnice nabádajú k ďalšiemu čítaniu

Vydavatelia sa obávajú prepadu tržieb, ak by knižnice požičiavali e-knihy a čitateľ sa následne možno rozhodne si nekúpiť vytlačenú či elektronickú knihu. Rozumiete tejto obave?

Mám dojem, že v kultúrnej diskusii „tradičná verzus elektronická kniha“ predstavuje požičiavanie v knižniciach druhoradú tému. Vydavateľstvá neskrachujú preto, že knižnice požičiavajú e-knihy, za to dám ruku do ohňa.

V súčasnosti vedieme diskusiu ako v 60. rokoch, kedy išlo o požičiavanie kníh vo verejných knižniciach. Vtedy vládla predstava, že to bude znamenať koniec pre vydavateľstvá ako celé odvetvie, že si nikto nekúpi knihu, ktorú si môže vypožičať. K tomu však neprišlo, práve naopak – knižnice nabádajú ľudí k ďalšiemu čítaniu, čo často vedie k tomu, že si obľúbené knihy kúpia.

Knižnice samozrejme nepochybujú o tom, že budú moderné a aktuálne iba vtedy, keď budú schopné poskytovať i elektronické média. Ak im to nebude umožnené, zmenia sa na múzeum kníh.

Je zákonná úprava nevyhnutná?

Aké východisko existuje podľa Vás z diskusie s vydavateľstvami?

Po diskusii v 60. rokoch bolo nakoniec na základe zmeny autorského zákona stanovené, že knižnice majú právo získať každú knihu vydanú v Nemecku a poskytnúť ju svojim používateľom. Zároveň bola zavedená knižničná tantiéma, prostredníctvom ktorej vyrovnávajú spoločnosti na správu autorských práv eventuálne finančné straty autorov. Obávam sa, že ak sa teraz nepodarí knižniciam a vydavateľstvám uzavrieť dohodu o licenčných právach, nebude už iná cesta na právne úpravy.

Zväz nemeckých knižníc navrhuje v tejto súvislosti tantiému z e-kníh, ktorá by slúžila ako dodatočný poplatok za privilégium knižníc požičiavať knihy.

Je možné podľa Vás označiť spojenie e-kníh a knižníc v konečnom dôsledku ako úspech?

Som presvedčený, že spojenie e-kníh s knižnicami bude úspešné, pretože charakter modernej knižnice budú stále viac určovať elektronické média.