Digitálna platforma pre výpožičky Presviedčanie pri práci s elektronickými výpožičkami

Onleihe
Onleihe | Foto (Ausschnitt): © Lech Rowinski

Elektronické výpožičky, hlavná platforma výpožičného procesu v nemeckých knižniciach, musia čeliť mnohým problémom. O najväčších z nich hovorí generálny riaditeľ Jörg Meyer.

Pán Meyer, akú úlohu zohrávajú verejné knižnice pri obchodovaní vydavateľstiev s elektronickými knihami?

Stále menšiu. Je to preto, že trh s elektronickými knihami neúmerne narastá, a knižnice nedisponujú vyšším rozpočtom na médiá. Podľa odborného združenia Bitkom sa v roku 2013 vydalo na elektronické knihy 286 miliónov eur. Rozpočet všetkých verejných knižníc činil dovedna len 100 miliónov eur. Z toho vydávajú na elektronické knihy jedno až dve percentá, v roku 2009 to bolo ešte 30 percent. Tento vývoj odzrkadľuje analógový fyzický svet, v ktorom verejné knižnice majú na celkovom knižnom trhu podiel vo výške jedno až dve percentá. Takže v žiadnom prípade nie sú hrobárom trhu s elektronickými knihami v Nemecku.

Existuje trend medzi vydavateľstvami, ktorý by knižniciam časovo obmedzil licencie s elektronickými knihami?

V súčasnosti som si nevšimol takýto trend. Niektoré vydavateľstvá premýšľajú o časovom obmedzení. Ale v každom prípade je tu pochopenie pre nízku kúpnu silu rozpočtu na médiá, takže sú doby platnosti dlhšie než je, napríklad, obvyklá doba v USA. Aj ceny dodatočného nákupu sa zreteľne redukujú. Vydavateľská skupina Thieme zavedie v lete 2014 časové obmedzenie licencií na dva roky, dodatočná cena sa bude ale redukovať na 50 percent. Potom médium zostane vo fonde na neobmedzenú dobu. Iné vydavateľstvá majú lehotu štyri roky. Ale to sú len jednotlivé prípady medzi 1.200 vydavateľskými zmluvami.

Rôzne formy licencií

Do akej miery môže elektronická výpožička vyhovieť želaniu používateľa v aktuálnych fondoch?

Dr. Jörg Meyer, Geschäftsführer der Onleihe Dr. Jörg Meyer, Geschäftsführer der Onleihe | © ekz Pre knižnice sú pozitívne naše licencie XL, pretože v určitom okamihu aktuality povoľujú kvótu na paralelné výpožičky. Knižnica získava titul za trojnásobok ceny viazanej knihy. Za to si môže až 20 používateľov súčasne požičať médium v oblasti beletrie a až 25 používateľov v oblasti populárno-náučných kníh. Ak sa táto kvóta vyčerpá, zostávajú vo fonde dva exempláre s sériovej licencie. V tejto forme licencií poskytujeme v súčasnosti okolo 20.000 titulov.

Vydavateľstvá ako napríklad C.H. Beck alebo Kosmos majú licencie pre knižnice zreteľne drahšie než licencie pre koncového používateľa. Mohol by sa tento model presadiť?

Je absolútnou výnimkou, aby vydavateľstvá na používanie v knižnici požadovali pre sériovú licenciu výrazne vyššiu cenu. Knižnice takéto správanie „trestajú“ extrémne zníženým nákupom, takže tento model sa sotva presadí.

Aký je stav rokovaní s vydavateľskou skupinou Holtzbrinck (kam paria, okrem iných vydavateľstvá Fischer, Rowohlt a KiWi), ktorá elektronické výpožičky dodnes odmieta?

Prebiehajú podrobné rokovania Avšak o aktuálnom stave nemôžem poskytnúť žiadne informácie. To, prosím, snáď pochopíte.

Zabezpečiť dobrú kvalitu údajov

Aký pokrok sa urobil smerom k lepšej integrácii cudzojazyčných titulov?

Cudzojazyčné tituly sú výzvou, a to najmä vo vzťahu na kvalitu metadát. Napokon musíme zabezpečiť, aby obsah titulov nebol popudzujúci, pornografický, ani inak pohoršujúci. A ktorý knižničný softvérový systém zvládne spracovávať čínske písmo alebo systém znakov cyriliky? S cudzojazyčným personálom sa snažíme uspokojiť požiadavku na dobrú kvalitu údajov. V súčasnej dobe spracovávame ruské tituly. Zahraniční vydavatelia majú ale strach z pirátstva. Ale aj tu treba zapracovať a presviedčať . Našim cieľom je pri elektronických výpožičkách systematicky zvyšovať aj fond relevantnej cudzojazyčnej literatúry. S angličtinou, francúzštinou a španielčinou to máme jednoduchšie. V krátkom čase tu významne rozšírime ponuku.

Ako to vyzerá s titulmi v oblasti učebných materiálov „nemčina ako cudzí jazyk“?

Aj tu sa snažíme, aby sme mohli permanentne rozširovať ponuku. Avšak vydavateľstvá učebníc sú pri zadávaní licencií ešte stále extrémne zdržanlivé.

Elektronické výpožičky by mali absolvovať nové technické spustenie, čo vystupuje pod heslom „nové elektronické výpožičky“. Aký je stav?

To je hlavný projekt na najbližších 24 mesiacov. Musíme otvoriť platformu pre ešte väčší objem údajov a našou snahou je aspoň milión titulov. Musíme začleniť viac cudzojazyčného obsahu, otvoriť sa flexibilným licenčným modelom, na ktoré môže reagovať výrazne zvýšené používanie, čo sa týka počtu stiahnutí, ako aj zvýšené mobilné využívanie. Na to treba zabezpečiť vysokú stabilitu a efektívne interné procesy. A pri tom všetkom si musíme všímať aj optimálnosť pre používateľa. Určite je pri elektronických výpožičkách aj možnosť zlepšiť vyhľadávacie funkcie. Tu sa vyžaduje, aby používateľ vedel pracovať s vyhľadávačom Google.

Bude po prvý raz aj možnosť vrátiť požičané tituly pred uplynutím výpožičnej lehoty?

Patričné zmeny budú ešte aj v existujúcom systéme. Elektronickým knihám sa ma umožniť predčasné vrátenie v treťom alebo štvrtom kvartáli 2014. Hranice nám ale určujú existujúce systémy riadenia digitálnych práv. Vydavateľstvá nepovoľujú stiahnutie bez DRM (systém riadenia digitálnych práv), tento rámec treba dodržiavať. To sa týka aj riadenia na koncových zariadeniach, ako napr. na čítačkách Kindle spoločnosti Amazon. To, že by sa spoločnosť Amazon starala o záujmy verejných knižníc a že by otvorila svet čítačiek Kindle, považujem skôr za nepravdepodobné.

Reagujú preto vydavateľstvá na elektronické výpožičky zdržanlivejšie?

Naopak. Každý týždeň podpisujem nové zmluvy o spolupráci.
 

Elektronické výpožičky v Goetheho inštitútoch

Jedno či v Egypte alebo vo Vietname: Celosvetovo viac než 60 knižníc Goetheho inštitútov ponúka svojim používatľom elektronické výpožičky. Existujú tisíce vypožičateľných elektronických médií – knihy pre deti a mládežnícke romány, aktuálna beletria, populárno-náučné knihy ako aj denníky a týždenníky, až po kuchárske knihy, zvukové knihy a učebné materiály pre výučbu nemčiny.