Nové knižnice Vytvorené používateľmi a pre používateľov

Bibliotheksnutzer
Bibliotheksnutzer | Foto (Ausschnitt): © CandyBox Images - Fotolia.com

Knižniciam ide v prvom rade o knihy a iné médiá. Ale nielen o to: V niektorých európskych krajinách stojí v centre pozornosti používateľ s jeho záujmami a želaniami.

„Deti nechodia radi do knižnice“, myslí si asi desaťročné dievča, „lebo to je nuda prezerať si nudné knihy.“ Bolo by treba sa viac hýbať. To ako si to dievča presne predstavuje knižnicu, k tomu má veru čo povedať. Vo knižničnom workshope v dánskom Aarhuse mohli deti nechať voľný priebeh svojim nápadom. Niektoré tieto myšlienky predstavuje video na knižničnom webe: regále, po ktorých sa dá liezť, miestnosť na skákanie, loptový bazén, zvieratá v záhrade a ovocné stromy s hojdačkami.

Dánski občania spolurozhodujú

Mesto Aarhus plánuje už 15 rokov postaviť novú knižnicu a pozvalo občanov, aby svoje skúsenosti a očakávania prediskutovali spolu s plánovačmi a architektami. A aj partneri, akými sú vzdelávacie inštitúcie, spolky a organizácie, ktoré budú knižnicu využívať, mohli predložiť svoje priania a predstavy. „Oni všetci disponujú kompetenciami, ktoré nám v knižnici chýbajú“, hovorí Knud Schulz, manažér aarhuskej knižnice.

Ale nápady, ktoré vznikli v rozličných workshopoch s deťmi, sa do návrhu nepreberajú jedna k jednej. „O to ani nešlo“, hovorí Schulz. „Boli to len podnety na zamyslenie pre architektov. Pomohli nám, vcítiť sa do detského sveta.“ Jedno však bolo jasné: Knižnica by mala ponúkať viac, ako len knižničné regále. To si myslí aj Schulz. „V knižnici budúcnosti nejde len o médiá, ale aj o človeka“, vysvetľuje. Médiá sú len jednou z možností, ako uspokojiť potreby používateľov.

Dôležité sú názory všetkých

V Aarhuse sa v diskusiách a vo workshopoch zbierali nápady občanov. Pritom išlo napríklad o otázky týkajúce sa budovy: Ako by bolo najlepšie dostať sa do knižnice? Kde by sa mali odstaviť bicykle? Ako sa dostať z podzemnej dráhy do budovy? Pozvali sme všetky vekové kategórie a záujmové skupiny. Pozornosť sme obvzlášť zaostrili na ľudí s postihnutím. „V stretnutiach s nimi išlo predovšetkým o to, ako sa dá pomôcť nevidiacim, vozíčkárom alebo osobám, ktoré majú strach vo veľkých priestoroch, aby vôbec prišli do knižnice“, vysvetľuje Schulz. Momentálne sa diskutuje o zariadení interiérov. Pri tomto procese zohrávajú dôležitú úlohu naši partneri. Ako si predstavujú konferenčnú miestnosť? Aké zariadenie a prístroje tam potrebujú? Obrazovky? Dávkovače vody? Kávovar? Schulz hovorí o množstve rozlične zameraných skupín, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami dizajnu.

V Nemecku je to ešte zriedkavé

Takéto formy účasti používateľov v nemeckých verejných knižniciach ešte nepoznáme, uvádza Konrad Umlauf, profesor v Inštitúte knižničnej a informačnej vedy na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Dlhodobú tradíciu má však u nás dobrovoľnícka činnosť, prostredníctvom ktorej sa občania zapájajú do práce knižníc. „Často sa organizujú aj ankety medzi používateľmi“, dodáva. „V nich však ide ale o hodnotenie existujúcej ponuky. Ankety, ktorých cieľom by bolo vytvorenie novej ponuky, sú zriedkavosťou.“ Pritom práve získanie takýchto informácií považuje za zmysluplné.

Novostavba Centrálnej a krajinskej knižnice v Berlíne by mohla byť prvou nemeckou knižnicou, do plánovania ktorej by sa mohli priamo zapojiť používatelia. Avšak stále ešte nie je isté, či sa bude stavať. Napriek tomu sa už kompetentní zaoberajú rôznymi koncepciami účasti používateľov. „V súčasnosti sa zaoberáme vývojom používateľských formátov k jednotlivým témam“, hovorí tlačová hovorkyňa Anna Jacobiová. K dispozícii máme už ale prvý nástroj –„Blog novostavby“: Tam sa prezentujú inovatívne koncepcie iných knižníc, a používatelia sa môžu zúčastniť na diskusii. Neskôr by tam oni sami mali písať vlastné príspevky.

V Birminghamskej knižnici sa tiež angažujú používatelia

Podobne ako v Aarhuse, sa aj obyvatelia v britskom Birminghame zúčastnili na vývoji novej knižnice. „Projekt vychádza presne z toho, o čom sme komunikovali s občanmi“, hovorí Sara Rowellová z birminghamskej knižnice, ktorú otvorili v septembri 2013. Budova je prepojená s divadlom v susedstve, je v nej amfiteáter a miesto na organizovanie výstav, hudobných a filmových predstavení a čítačiek. „Naša budova je dôkazom toho, že sa knižnice v 21. storočí môžu stať dynamickým, atraktívnym centrom verejného života, dodáva Rowellová. „Občania majú veľa dôvodov, aby navštívili knižnicu. A tým pádom aj stúpajú ich šance vzdelávať sa a využívať svoj vlastný potenciál.“

Aj v Birminghame, aj v Aarhuse iniciujú používatelia nákup kníh a iných médií, ktoré v knižničnom katalógu postrádajú. Priamy vplyv, ako je to pri modeli Patron Driven Acquisition (PDA), keď sám používateľ spúšťa objednávkový proces e-kníh pre svoju knižnicu, však ani v jednej z oboch knižníc nie je k dispozícii. Tento model využívajú doteraz predovšetkým vedecké knižnice.

Knižnica ako multifunkčné centrum

Aj v novej knižnici v Aarhuse budú dôležitú úlohu zohrávať workshopy a kultúrne podujatia. Knižničný manažér Schulz vidú rolu knižnice aj vo vybudovaní centra inovácií. V budove sa tiež plánujú eventy hnutia Maker-Bewegung („Urob si sám“), teda „svojpomocnej kultúry“ súčasnej elektronickej éry. Táto kultúra sa zaoberá tým, ako sa môžu z technického šrotu, napríklad zo starého iPadu, vyrobiť moderné užitočné veci. „Je to veľmi aktuálne“, myslí si Schulz a dodáva, že takéto nápady však nevznikajú v dialógu s používateľmi, ale skôr s partnermi, akými sú ľudia z oblasti médií alebo z mládežníckych organizácií. „Väčšina používateľov vidí v knižnici stále ešte knihy a médiá.“ Schulz si ale myslí, že popri tom, čo používatelia poznajú a chcú, je v knižnici aj miesto pre veci, ktoré neočakávajú.