Alexander Kluge ARCHEOLÓG A VIZIONÁR

Každá otázka o dejinách času a kultúry ponúka Alexandrovi Klugemu materiál na jeho angažovaný film. To, že jeho tvorba predstavuje viac ako 50 rokov obdivuhodnú kontinuitu, pôsobivo ukazujú jeho nedávne práce.

Alexander Kluge patrí k tým umelcom, ktorých pracovné penzum napĺňa pozorovateľov obdivom i závisťou. Ak by sme sa pozreli na to, čoho sa v prvom polroku 2014 sám Alexander Kluge v Berlíne zúčastnil: V apríli predstavil svoju novú knihu 30. April 1945: Der Tag, an dem Hitler sich erschoss und die Westbindung der Deutschen begann. Krátko na to sa venoval v prednáške kultúram sveta vo vzťahu k civilizácii a výstavbe miest. Na divadelnej konferencii v máji doma rečnil o funkcii javiska ako živej, informovanej verejnosti. V kine v zbrojnici predstavil v júli svoje nové DVD Bilderwelten des Großen Krieges: 1914–1918 a diskutoval živo s publikom. Alexander Kluge sa nikdy nenaučil byť raritou. Prečo by aj mal? Je filmárom, filozofom, kultúrnym kritikom, rozprávačom príbehov a filmovým producentom v jednej osobe. Ako sa zdá, všetko mu poskytuje podnet pre jeho túžbu po vedomostiach a fantáziu, každá otázka o dejinách času a kultúry môže byť prínosná pre jeho intelektuálnu kompetenciu. Je rovnako aj univerzálnym odborníkom medzi nemeckými filmovými režisérmi.

FILMOVÝ PROGNOSTIK A NEKONVENČNÝ MYSLITEĽ

V dejinách nového nemeckého filmu zaujíma centrálnu úlohu ako prognostik a rebel. Bol hybnou silou manifestu v Oberhausene, ktorý v roku 1962 proklamoval zmenu v konzervatívnom, dejinne zabudnutom nemeckom povojnovom filme. Od roku 1963 učil ako profesor na Vysokej škole umenia v Ulme a ovplyvnil celú generáciu filmových tvorcov. Jeho prvý celovečerný film Abschied von gestern (Rozlúčka so včerajškom) sa v roku 1966 stal jedným z prvých úspechov mladších nemeckých filmárov tohto obdobia. 2 roky neskôr vyhral s filmom Die Artisten in der Zirkuskuppel: ratlos  Zlatého leva na festivale v Benátkach. K filmu sa dostal obchádzkami. 1932 sa narodil ako syn lekára v Halberstadte. Študoval právo, dejiny a cirkevnú hudbu. Po skúškach nastúpil ako právnik na slávny frankfurtský inštitút pre sociálny výskum, kde sa stal dôverníkom Theodora W. Adornosa. Adorno prejavil, hoci sám nebol nadšencom kina, záujem o toto médium a sprostredkoval mu miesto volontéra u Fritza Langa, ktorý natáčal v Berlíne Das indische Grabmal. Pre Klugeho to museli byť veľmi nudné filmárske práce, lebo celý čas prežil v jedálni štúdia a písal príbehy, ktoré chcel sám sfilmovať. Filmovať sa naučil, ako sám povedal, nie od starého majstra Langa, ale od svojho rovnako starého priateľa Edgara Reitza.

PROTEST PROTI OFICIÁLNEMU PÍSANIU HISTÓRIE

Klugeho prvý krátky film Brutalität in Stein z roku 1960 nesie už celkom jeho rukopis: Jasne ukazuje, ako ožíva nacistická minulosť v ruinách. Odvtedy nesie jeho meno angažované kino, ktoré ukazuje protest proti oficiálnemu písaniu histórie. Kluge bol vedúcou osobnosťou kolektívnych filmov, ktoré reagovali na politické otrasy, napr. Deutschland im Herbst (1978, o terore frakcie Červenej armády /RAF) a Der Kandidat (1980, o volebnom boji Franza Josefa Straußa). Jeho chuť pozorovať a zvedavosť vstupujú tam, kde končí konvenčne technické vybavenie. Vo filme Deutschland im Herbst necháva prvýkrát vystúpiť učiteľku dejepisu Gabi Teichert (Hannelore Hoger), ktorá sa o dva roky neskôr stáva titulnou hrdinkou filmu Die Patriotin. Vykopávky v nemeckej histórii, ktoré uskutoční, sa musia pochopiť v každom zmysle slova. Ona je alter egom svojho režiséra, ktorý koná ako archeológ: Chce zbierať úlomky a zmerať fragmenty. Tento spôsob hľadania stôp sa prejavuje v otvorenej štruktúre jeho filmov. Ich technika koláže je nepredvídateľná. Skladá rôznorodé prvky, fotografie, obrazy, archívny materiál a inscenované časti, pracuje s protikladmi a medzititulkami. Tak vytvára voľný priestor pre aktívneho diváka, ktorý si na konci film poskladá vo svojej hlave. Odvahu a svojhlavosť autorského filmára si upevňuje aj v televízii. Vo formátoch ako News & Stories a 10 vor 11, ktoré môže uskutočniť vďaka zákonným požiadavkám ako kultúrnym spravodajstvám pre súkromné vysielacie spoločnosti, podniká odvážne pokusy, aby sprístupnil médiu nový audiovizuálny slovník.

ŠPECIALISTA NA DETAILY

Akú obdivuhodnú kontinuitu viac ako polstorčie má jeho dielo, ukazujú pôsobivo jeho posledné práce.  V knihe 30. April 1945 poskytuje „Kroniku posledného pracovného dňa v Tretej ríši.“ Spomienky vojakov z frontu spája s vlastnými impresiami z detstva, spomína na to, že v tento deň v San Franciscu vznikli Spojené štáty a skúma, o čom rozmýšľal Thomas Mann vo svojom kalifornskom exile. Aj vo svojej filmovej eseji Bilderwelten ho zaujíma menej historická panoráma 1.svetovej vojny, ale vzájomnosť a súčasnosť príbehov a dejín. Je špecialistom pre objavovanie charakterizujúcich, objasňujúcich detailov. DVD je venované jeho strýkovi, ktorý padol v roku 1914 v bitke pri Neufchâteau. Nie je však žiadnym povinným návratom k desaťročiam, ale predstavujú oveľa viac jedinečného nadania Alexandra Klugeho, ako poraziť historické listiny. Učenie minulosti je pre neho jednoznačne aktuálne. Strata dejín znamená pre neho to isté ako vyvlastnenie civilizovanej spoločnosti.