Nezávislá filmová produkcia NEMECKÍ FILMÁRI HĽADAJÚ NOVÉ CESTY

Z perspektívy mnohých zahraničných filmárov vládnu v Nemecku pomery ako v raji – filmová kultúra sa opiera o rozvetvený systém podpory. No čoraz viac filmových tvorcov sa vedome vydáva na nové územia mimo etablovaných štruktúr. S úspechom.

Celovečerný hraný film Love Steaks režiséra Jakoba Lassa vznikol ako nezávislý projekt s obmedzeným rozpočtom na Vysokej filmovej a televíznej škole v Potsdame. Film získal mnoho národných i medzinárodných cien a dostal sa dokonca – spoločne s produkciami s miliónovými rozpočtami – medzi nominácie na Nemeckú filmovú cenu. Umožnila to podpora rozličných sponzorov, ale predovšetkým nápady projektu Fogma.

FOGMA - PODNECOVANIE KOLEKTÍVNEHO POTENCIÁLU

 
Fogma je manifest nezávislej filmovej tvorby, ktorú si vytvorila skupina filmárov a konzekventne sa ním aj riadi pri tvorbe svojich filmov. Záväzok nezávislosti („Fogma je experiment slobody“) ide ruka v ruka s deklaráciou kvality („Fogma netoleruje žiadnu pseudoprofesionalitu“). Love Steaks točili bez napísaných dialógov – ale s kolektívne vytvorenou víziou a konzekventnou režijnou prácou. Zmes improvizácie, dokumentu a fikcie vznikol za normálneho pracovného tempa. „Po ôsmich hodinách natáčania sme každý deň skončili“, vysvetľujú producenti Ines Schiller a Golo Schultz. Pretože Fogma „je o robení filmov a živote“.
 

MENGAMUK FILMS – VKLADAŤ SA DIVO A S VÁŠŇOU

 
Rovnako ako Fogma ani Michel Balagué a Marcin Malaszczak z Mengamuk Films neakceptujú žiadne estetické alebo dramaturgické vzorce. „Film vnímame ako umeleckú formu a nástroj estetického odporu. Vyhľadávame spoluprácu s filmármi a umelcami, ktorí by radi prispeli k ďalšiemu rozvoju tejto umeleckej formy a sú toho názoru, že umenie musí vznikať z nezávislého ducha a ochoty divo a vášnivo sa do niečo vkladať“, tak znie krédo Mengamuk Films.
 
Takmer všetky produkcie z dielne Mengamuk Films vznikli mimo systému nemeckej podpory filmovej tvorby. Ako to je možné? „Nie sme klasickí koproducenti, ktorí z vlastnej krajiny jednotlivo zabezpečujú financovanie, naopak angažujeme sa pri každom filme osobne. Konkrétne to znamená, že prinášame do projektu svoj kreatívny potenciál a a máme napríklad vlastné strižne a môžeme sami robiť korekciu farby“, hovorí Balagué. „Chceme vytvoriť priestor s vlastnou infraštruktúrou, ktorý umožní robiť filmy tak nezávisle, ako sa len dá. Našim cieľom je zostať flexibilnými, čo ale neznamená, že v budúcnosti nezažiadame aj o nemeckú filmovú podporu“, dodáva Malaszczak.
 
Doteraz vznikli napríklad koprodukcie s filmármi z Belgicka, Jordánska alebo Poľska. Všetky boli mnohonásobne ocenené, ako napríklad Malaszczakov film Sieniawka (FID Marseille: najlepší prvý film, Cena pre dokumentárny film ARTE na festivale Duisburger Filmwoche). Finančné prémie sa konzekventne rozdelili medzi partnerov a použili na ďalšie projekty.

 
ALTERNATÍVNA DISTRIBÚCIA A NOVÉ CESTY DO KÍN


Jednou z veľkých nádejí nezávislých filmárov predstavujú aj nové možnosti distribúcie, najmä na internete. To však nie je vždy úplne jednoduché. Pre uvedenie filmu Love Steaks, ktorý vznikol bez zdĺhavej a byrokratickej spoluúčasti televízie a distribučných spoločností, prišiel tím Fogma v spolupráci s online distribúciou Daredo s novým nápadom. Koncept predpokladal, že 20 zúčastnených kín cez vlastné webstránky paralelne k uvedeniu ponúkne film ako spoplatnený stream. Ale krátko pred štartom sa zväz programových kín rozhodol proti tomuto modelu.
 
Niektorí filmári hľadajú nové formy kín, ktoré publiku umožnia výmenu a diskusiu. Takéto miesto by chcela vytvoriť nezávislá dramaturgička a filmová kurátorka Verena vo Stackenberg so svojim interdisciplinárnym kinoprojektom Wolf v berlínskej štvrti Neukölln: „Kino musí svojim každodenným pôsobením sprostredkovať atmosféru festivalu, musí byť miestom vyhľadávaným kvôli komunikácii. Musí dať do popredia kino ako miesto pre kultúru, ako priestor pre výmenu myšlienok. Musí spájať kaviareň, galerijnú a filmovú kultúru a ponúkať verejný priestor, ktorý dá pojmu Art House celkom nový význam“, hovorí Stackelberg.
 
V júni 2014, počas festivalu 48 Stunden Neukölln, otvoril Wolf prvý raz svoje brány. Na programe boli workshopy a premietania. V roku 2015 vznikli dve digitálne kinosály ako aj bar a výstavná sála v priestoroch bývalého berlínskeho verejného domu a občerstvenia, ako „miesto pre kino a filmové umenie, filmárov a filmových nadšencov“.
 
Kombináciou streamingu a predplatených služieb nemá von Stackelberg žiaden problém. „Týmto spôsobom sa dá pripútať publikum, ktoré je skôr neodskúšané. Kinu, ktoré je otvorené zvedavosti publika, nezávislosti od trhu, iným druhom umenia a novým médiám. Takému kinu patrí budúcnosť.“