YVONNE HOFSTETTER O VEĽKÝCH DÁTACH „VO VRECKU NOSÍME PLOŠTICU“

Rozhovor s Yvonne Hofstetter, obchodnou riaditeľkou spoločnosti, ktorá vyhodnocuje dáta a autorkou knihy „Sie wissen alles. Wie intelligente Maschinen in unser Leben eindringen und warum wir für unsere Freiheit kämpfen müssen“
 

„Veľké dáta konfrontujú jednotlivca s obchodnými modelmi, ktoré spochybňujú náš koncept demokratickej spoločnosti, naše základné práva a prirodzenosť človeka.“ Táto veta z Vašej knihy vystihuje, ako kriticky vnímate vzostup technológií veľkých dát. Čo sú to veľké dáta?

Veľké dáta (angl. Big Data – pozn. prekl.) je marketingový pojem pre služby týkajúce sa získavania, ukladania a ďalšieho spracovania obrovského množstva údajov. Za tým sa však skrývajú technológie umelej inteligencie na analýzu, prognózu a riadenie. Tieto technológie nie sú ničím novým, pred 20 rokmi ich vyvinuli v armáde, kde sa nazývali multisenzorová fúzia dát. Znamená to, že veľké množstvo snímačov zbiera údaje z rôznych zdrojov. V armáde ide napríklad o hovorené slovo, obrazový materiál alebo rádiové vlny. A z týchto rôznych údajov sa v druhom kroku vytvorí situačná analýza na tému „Aká je vojenská situácia?“

A teraz sa tieto technológie aplikujú na náš osobný život?

Áno, aj my poskytujeme rôznym snímačom veľa údajov o našom živote. Z takýchto nespracovaných údajov sa prostredníctvom tých istých technológií robia situačné analýzy, napríklad k otázke: „Ako to vyzerá s mojou finančnou situáciou?“

„manipulácia ako obchodný model“

Na tom stavajú aj obchodné modely, o ktorých píšete vo vete citovanej v úvode?

Presne o to ide  – o odpočúvanie, analýzu, prognostiku a manipuláciu. Naše smartfóny a tablety sú zámerne navrhnuté tak, aby podporovali tieto obchodné modely. Vo vrecku vlastne nosíme ploštice. V skutočnosti ide o získavanie našich osobných údajov. S týmto cieľom sú veci okolo nás vybavené senzorikou. Spomeňte si na múr, ktorý padol pred 25 rokmi. Vtedy NDR vložila pod múr meracie prístroje, snímače, aby zistila, či sa niekto tadiaľ prekope. Kvôli takýmto veciam označujeme NDR ako bezprávny štát, no dnes je úplne normálne, že internetové giganty nám podsúvajú príslušné zariadenia.

V prípade senzorov v múre sa pravdepodobne všetci zhodneme, že slúžili na zlý účel, a to útlak a okrádanie obyvateľov o slobodu. No keď si na Facebooku dám do statusu, že som práve zrušila svoje zasnúbenie …

To je veľmi zlé pre Vašu bonitu! Ak ste práve zrušili svoje zasnúbenie, Vaša banka si v budúcnosti povie: „Ach, táto žena je nespoľahlivá, jej sociálna sieť nie je pevná, a preto nedostane úver.“ To Vám môže zničiť budúcnosť.

Deje sa to už teraz alebo ide o scenár budúcnosti?

Deje sa to už teraz. Banka Coutts vo Veľkej Británii dnes robí to, čo si u nás pred 15 rokmi mohla dovoliť len polícia, a to konkrétne analýzu siete. Kto je s kým v príbuzenskom vzťahu? Kto sa s kým kamaráti? A tak ďalej. Všetko, čo kedykoľvek vyhlásim na internete, sa vezme, vyhodnotí a na základe toho sa vypočíta moja kredibilita. Na moju budúcnosť má obrovský vplyv, keď sú zrazu o mne vyvodené informácie, o ktorých nemám ani poňatia …

… a ktoré okrem toho vôbec nemusia byť pravdivé.

To je problém chýbajúceho vyhodnocovania zdrojov. Extrémne nebezpečné pre demokraciu. Prečo? „Informácia je menou demokracie“, povedal Thomas Jefferson. Keď je informácia nesprávna, potom si falošnú mienku vytvorí aj suverén. No na internete sa zdroj dát nehodnotí vôbec. Okrem toho sa môže stať, že model, na základe ktorého sa robí štatistika, je urobený zle. Potom vôbec nemusí dôjsť k výpočtovej chybe, no výsledná informácia je nesprávna. „Shit in, shit out“, hovorievame my programátori.

„NARÁBAJTE S DÁTAMI ÚSPORNE“

Čo radíte ľuďom, ktorí sa chcú vyhnúť zachytávaniu svojich osobných údajov?

Aby narábali s dátami úsporne. Ja osobne som sa napríklad zbavila svojho smartfónu a jazdím starým autom bez nových technológií. Nemám účet na Facebooku ani na Twitteri.

Okrem iného žiadate právo na kontrolu a protihodnotu za osobné údaje. Keďže sa to ignoruje, vyzývate k občianskemu odporu.

My, spoločnosť, predstavujeme veľkú silu. Sme druhou polovicou kapitalizmu – keď sa vzoprieme, majú internetové giganty problém. Momentálne je situácia taká, že sme pre priemysel veľkých dát predmetom obchodovania, s ktorým si môže robiť, čo sa mu zachce. No človek nemôže byť len súčiastkou systému. Je omnoho viac, je tvorcom.

Na konci knihy človeka takmer prekvapí, že píšete: „Nepotrebujeme menej technológií“.

Tvrdím, že nepotrebujeme menej technológií, ale lepšie technológie. Faktom zostáva, že touto kultúrnou, touto digitálnou revolúciou sa musíme zaoberať. Otázka však znie: „Ako vytvoríme rovnováhu medzi ňou a právami ľudí?“ 

Yvonne Hofstetter: Sie wissen alles. Wie intelligente Maschinen in unser Leben eindringen und warum wir für unsere Freiheit kämpfen müssen (Vedia všetko. Ako inteligentné stroje prenikajú do nášho života a prečo musíme bojovať za našu slobodu); Bertelsmann, 2014.