Rafik Schami Vyhnanec vo vlasti

Rafik Schami
© Peter-Andreas Hassiepen

Rafik Schami je jedným z najvýznamnejších autorov píšucich v nemeckom jazyku. Do Nemecka prišiel vo veku 25 rokov – vlasť Sýriu odvtedy nosí v srdci. Sýria je tiež stredobodom mnohých jeho poviedok.

Jednou z najnovších a súčasne najstarších príbehov Rafika Schamiho sa točí okolo kaderníka, ktorého autor vyhľadal, keď mal 15 rokov. V hlavnom  meste Sýrie Damasku, kde sa Rafik Schami v roku 1946 narodil. Hovorilo sa, že holič je expert na životné múdrosti. A bola to pravda. Len žiaľ mladému zákazníkovi zničil frizúru. Vlasy dorástli. Príbeh zostal spisovateľovi. Objavuje sa v knihe Die Frau, die ihren Mann auf dem Flohmarkt verkaufte (Žena, ktorá svojho muža predala na blšom trhu), ktorá vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Carl Hanser Verlag. Rafik Schami v ňom rozpráva, ako sa stal spisovateľom.
V skutočnosti sa Rafik Schami volá Suheil Fadel. Je syn pekára, kresťan. V šestnástich rokoch založil nástenné noviny, v dvadsiatich piatych sa s kufrom rukopisov vysťahoval do Heidelbergu a vybudoval si tam nový život. No ešte než sa osamostatnil ako spisovateľ, promoval Rafik Schami z chémie. Literárny jazyk si osvojil tak, že  ručne prepisoval klasiku od Thomasa Manna a Johanna Wolfganga von Goethe. Od roku 1982 píše rodený Sýrčan po nemecky. Na začiatku kariéry na jeho čítaniach niekedy sedela iba hŕstka poslucháčov. Dnes sa knihy Rafika Schamiho prekladajú do 24 rečí sveta. Jeho čítania plnia veľké sály. Medzičasom získal nemecké občianstvo. No rovnako sebavedome si hovorí „najúspešnejší sýrsky spisovateľ na svete“. „Priateľom Damasku“, čo je preklad mena Rafik Schami, zostal navždy.

Pocta svetu, ktorého pochádza

Ráno, keď sa prebudí, myslí na Damask, rozpráva Rafik Schami. S bôľom. Je šťastný, keď si spomenie na mesto svojho detstva. So starosťou. Jeho sestra žije v Sýrii, kde vládne vojnový stav. Rafik Schami rozpráva takmer výlučne príbehy, ktoré sa odohrávajú v sýrskom hlavnom meste. Jeho dielo je poctou svetu, z ktorého pochádza, zmietaného krízami. Vo svojej próze Damask, kde je nežiaduci a kam sa 40 rokov nevrátil, doslova zakonzervoval. Vďaka Google Earth a vášni vysídlenca dodnes dokonale pozná geografiu mesta. Opakovane poskytuje rozhovory o politickej situácii. Jeho združenie „Schams“ finančne podporuje sýrske deti a mládež.

Za svoje literárne dielo získal Rafik Schami množstvo ocenení. V roku 1994 napríklad za knihu Der ehrliche Lügner (Čestný klamár) Cenu Hermanna Hesseho, v roku 1997 Cenu Hansa Ericha Nossacka za celoživotné dielo a v roku 2011 Cenu Georga Glasera za literatúru. Romány vyštudovaného chemika sú sýrskymi synestéziami, najmä Die dunkle Seite der Liebe (Temná stránka lásky) z roku 2004, husto tkaný koberec  príbehov. U Rafika Schamiho, ktorý skvelo ovláda umenie prednášať, príbehy plynú ako rozprávky zachytávajúce fascináciu ústneho podania na papieri. Mnohé príbehy a k tomu orient ako bonus.

Kto chce vedieť, ako Rafik Schami vníma vlastnú tvorbu, musí do rúk vziať knihu Die Frau, die ihren Mann auf dem Flohmarkt verkaufte z roku 2011. Poskytuje niečo ako súvislosti a zdôvodnenie jeho literárnej tvorby. Jedna z dvanástich kapitol obsahuje mierne redigovaný prejav, ktorú mal Rafik Schami pri príležitosti udelenia profesúry bratov Grimmovcov na univerzite v Kasseli. Kniha je pretkaná témami ako rozprávka ako „ľudová terapia“ a  úsloviami typu „koncentrát skúseností“. Schami tiež filozofuje o tom, ako púšť ovpyvnila bohatú slovesnú, no na obrazy skúpu arabskú kultúru – ktorá nechá oko odpočinúť a rozpletá jazyky.
 

Príbehy namiesto vysvetlení

Kniha − zbierka krátkych poviedok, epizód a rečí − je autobiografickou poetológiou a etnografickým príbehom. Rafik Schami by to tak však nikdy nepovedal. Vyznáva gestus striktnej zrozumiteľnosti. Pred prívalom slov uprednostňuje rozprávanie, radšej pridá ďalší príbeh, než by všetko vysvetľoval.
 
Už desaťročia žije Rafik Schami v dedine v spolkovej krajine Rheinland-Pfalz. V myšlienkach je často v Sýrii. V Nemecku sa cíti doma, no jedného dňa sa chce do Sýrie vrátiť. Ako víťaz nad režimom. Dovtedy nám bude ďalej rozprávať o svojej nemeckej existencii a damašskej identite. Raz, počas podujatia pri príležitosti udelenia docentúry v poetike na univerzite v Koblenz-Landau, sa ho opýtali, či sa vlastne nenachádza v paradoxe. Či nie je exulantom vo vlastnej krajine. „Áno“, odpovedal, „to je pravda“.