Kníhkupectvo Znovuobjavenie kníhkupectiev

Ocelot in Berlin
Ocelot in Berlin | © Yves Sucksdorff

V dnešnom čase rozkvitajúcich internetových kníhkupectiev to už začínalo vyzerať tak, že miestny predaj kníh pomaly ale iste zanikne. Vo veľkomestách však napriek očakávaniu dochádza k jeho znovuzrodeniu. Na návšteve v dvoch berlínskych začínajúcich kníhkupectvách.

Predstavte si, že ste ochotný riskovať, máte podnikateľský talent a peniaze chcete začať zarábať v Berlíne. Viete, že čoraz viac ľudí nakupuje na internete a pozorne sledujete veľký úspech internetových predajcov, ako je Amazon. Napriek tomu máte víziu, že si otvoríte obchod. Pre aký produkt sa rozhodnete?

Teraz si predstavte, že sedíte pri veľkom čiernom drevenom stole v obchode na ulici Brunnenstraße v centre Berlína. Pred sebou máte šálku kapučína, vpravo je kôpka časopisov. Svetlo je mäkké a nálada je uvoľnená – možno trochu ako v bare drahého hotela. Je to vaše kníhkupectvo. Obchody idú dobre. A čo predávate? Predávate knihy!

Nech to už znie akokoľvek nepravdepodobne, takéto kníhkupectvo naozaj existuje. Volá sa Ocelot, má 18 mesiacov a vedie ho 38-ročný podnikateľ Frithjof Klepp. Na tak trochu skeptickú otázku autora odpovedá: „Som veľmi spokojný, rastieme. Zdá sa, že môj nápad funguje.“

Kníhkupectvo ako značka

Ale ako môže dnes ešte fungovať podnikateľský zámer, ktorý je v podstate založený na predaji kníh v kníhkupectve? Počet malých kníhkupectiev klesá. Kým v roku 2001 na ne pripadalo 57,8% celkového odbytu, v roku 2012 to bolo len 48,3% – čo znamená pokles o 15%. Niektorí ľudia vravia, že zánik kníhkupectiev už práve začal. Takto sa novinám Süddeutsche Zeitung napríklad vyjadril líder vydavateľskej a kníhkupeckej skupiny Weltbild Carel Halff. Povedal, že z celkového trhu zanikne ešte najmenej ďalších 50% predajných plôch a porovnateľný počet predajní. Zároveň dnes ľudia čoraz častejšie kupujú knihy cez internet. Internetové kníhkupectvo Amazon si dnes udržiava 20% podiel na našom domácom knižnom trhu, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to bolo len 4,5%.

A presne to je dôvod, ako vraví Frithjof Klepp, prečo je dôležité prehodnotiť pohľad na kníhkupectvá. „Kníhkupec musí ponúknuť dnes viac, než len miesto, kam si idete vyzdvihnúť bestseller. Frithjof Klepp sa pohrával so svojím podnikateľským zámerom takmer rok, kým sa nakoniec rozhodol pre kombináciu štyroch rôznych oblastí podnikania: kaviareň, obchod, podujatia a vlastný internetový obchod. „Skutočné peniaze ale zarábame len z miestneho predaja kníh,“ zdôrazňuje. Všetko ostatné je dôležité predovšetkým nato, aby to definovalo podstatu značky kníhkupectva.

Ocelot sa v skutočnosti už dnes stal značkou. Na stránkach zameraných na životný štýl vo veľkých denníkoch ho oslavujú ako to správne miesto, kam treba ísť. Od dizajnérsky riešených lámp cez trendové papierové vrecká, až po elegantné čierne ceruzky s charakteristickým nápisom Ocelot, všetko je to navrhnuté tak, aby sa dosiahol vynikajúci zážitok z nakupovania. „Mimochodom, toto je trend, ktorý možno vidieť vo všetkých odvetviach“, hovorí Klepp. „Kto chce predať obsah, musí sa starať o rám.“

Kníhkupectvá ako kultúrne strediská

O tom, že kníhkupectvo má ešte stále budúcnosť aj v čase Amazonu, je presvedčený aj Detlef Bluhm. Detlef Bluhm je predsedom berlínskej Asociácie nemeckých kníhkupcov a býva vo štvrti Westend, takmer na druhom konci mesta. Práve preto však pozorne sleduje nové podniky, ako je aj Ocelot. „Myslím si, že pozoruhodné na tom je, že sa tu mladým kníhkupcom veľmi nekompromisným spôsobom darí presadiť určité vízie. Okrem toho sa táto vízia oveľa väčšmi týka toho, ako oni sami chcú mať kníhkupectvo, než vízia klasického prístupu založeného na snahe prilákať do obchodu čo najširšie publikum.“

Bluhm si myslí, že tieto kníhkupectvá nového typu sa predstavujú predovšetkým ako miesta na stretávanie podobne zmýšľajúcich ľudí, ako kultúrne strediská, ktoré sú úzko prepojené s danou lokalitou a miestnou komunitou. „Myslím si, že v tejto chvíli je toto koncepcia, ktorá bude prijatá.“ Okrem toho, situácia v Berlíne je už i tak výnimočná. Napriek trendu klesajúceho celkového počtu kníhkupectiev v Nemecku počet kníhkupectiev v Berlíne už tri roky neklesá.

Úzke prepojenie s okolím

Berliner Buchhandlung Uslar & Rai Berliner Buchhandlung Uslar & Rai | © Markus Schädel Nekompromisná koncepcia a úzke prepojenie s okolím sú dve črty, s ktorými sa Katharina von Uslar, vedúca nového berlínskeho kníhkupectva Uslar & Rai dokáže veľmi dobre stotožniť. Spoločne so spisovateľom Edgarom Raiom sa pred rokom rozhodla otvoriť kníhkupectvo na ulici Schönhauser Allee. Vysvetľuje, že k otvoreniu kníhkupectva ju viedol v podstate podobný impulz ako u Frithjofa Kleppa, ktorého pozná osobne. „Celkom vedome sme sa rozhodli otvoriť obchod práve teraz, pretože veríme, že naša koncepcia dokáže získať obľubu u ľudí, ktorí majú v podstate podobné záľuby ako my a sú zástancami alebo odporcami takejto koncepcie.“

Katharina von Uslar a Edgar Rai často považujú čítania za nudné. Preto pozývajú ľudí (väčšinou sú to priatelia priateľov), aby predstavili svoje obľúbené knihy. „Je to jednoducho úžasné, keď počujete, čo ľudia radi čítajú a prečo.“ Aj výber je vedome subjektívny. „Prirodzene, aj my nemôžeme celkom ignorovať bestsellery. No aj tak sa domnievam, že peniaze zarábame a dostávame predovšetkým od ľudí, ktorí kupujú knihy, ktoré aj my sami považujeme za dobré.“

Toto všetko, ako Katharina von Uslar otvorene priznáva, môže prirodzene fungovať len v homogénnom prostredí veľkomestskej štvrte, akou je berlínska štvrť Prenzlauer Berg. Toto možno dobre vidieť napríklad v súvislosti s Amazonom: „Na jednej strane zjavne ťažíme z aktuálneho negatívneho spravodajstva, ktoré je tu v okolí veľmi prítomné a zreteľné. Na druhej strane, mnohí naši zákazníci nakupujú cez internet už dlhé roky. Takže to pociťujú ako niečo nové a napínavé, znovu sa vybrať do kníhkupectva a tam si môcť knihy vyhľadávať a dotýkať sa ich.