ROZHOVOR S WILFRIEDOM VON BREDOW „HRANICE BUDÚ ZASA DÔLEŽITEJŠIE“

Border fences can never be a long-term solution.
Photo (detail): © bluedesign – Fotolia.com

Na celom svete sa stavia čoraz viac hraníc. Aké sú dôvody a ako mení význam hraníc globalizácia?

Pán von Bredow, strácajú v čoraz globalizovanejšom svete hranice na význame?
 

Je potrebné si dať veľký pozor a nepaušalizovať. Iste je pravdou, že globalizácia má dôsledky, ktoré menia i význam hraníc a často ho aj znižujú – stačí spomenúť snahy o vytvorenie zón voľného obchodu. Na druhej strane by sme mohli tvrdiť i pravý opak, že práve globalizácia znova pridáva hraniciam na význame.
Domnievam sa, že ak chceme hovoriť o aktuálnej a budúcej úlohe hraníc, je dôležité ujasniť si jednu vec: Neexistuje historický vývoj smerujúci k svetu bez hraníc. Všeobecne chýba historická kontinuita. Človek vždy hranice prispôsoboval vonkajším okolnostiam.
 
V akej situácii sa nachádzame v roku 2015?
 

Po skončení konfliktu medzi Východom a Západom, zmiznutí vnútronemeckej hranice a Berlínskeho múru v deväťdesiatych rokoch 20. storočia nastúpil v súvislosti s prekonávaním hraníc optimizmus. Nielen v rámci Európy, ale aj v iných častiach sveta. Príkladom je hranica medzi USA a Kanadou. No to sa zmenilo po teroristických útokoch 11. septembra 2001. Zrazu boli hranice so svojou ochrannou funkciou znova dôležité. Aj rastúca migrácia opäť zvýšila význam hraníc.

Znamená, že v súčasnosti sa hranice neodstraňujú, ale naopak znova zavádzajú?
 
Je to dokonca tak, že v súčasnosti je na svete viac politických hraníc ako kedykoľvek predtým. Hraničné ploty sú medzičasom všade na svete, niekedy veľmi dlhé, niekedy veľmi silno zabezpečené. Stačí spomenúť izraelské zátarasy v pásme Gazy alebo medzičasom aj dronmi monitorovanú hranicu medzi USA a Mexikom.
 
Je to výraz bezmocnosti alebo účinný koncept?
 

Platí samozrejme, že hraničné ploty neprinášajú dlhodobé riešenia. Nemenia nič na príčinách terorizmu alebo silných migračných pohyboch, ktoré práve zažívame. Na druhej strane môžu mať aj otvorené hranice problematické následky. Neriadené migračné prúdy preťažia mnohé systémy našej spoločnosti, napríklad sociálny alebo zdravotný systém. To v konečnom dôsledku ohrozí aj liberalitu spoločnosti. Zažívame to práve vo forme pravicového tlaku takmer všade v Európe, aj v Nemecku.

VZNIK NÁRODNÉHO ŠTÁTU

Wilfried von Bredow Wilfried von Bredow | © Wilfried von Bredow Koncept hranice sa v princípe spája s predstavou definovaného štátneho územia, ktoré sa chce a musí chrániť smerom von. Bolo to tak vždy?

Koncept národného štátu, usporiadania s nárokom na kolektívnu identitu zvanú národ a hranicami chráneného teritória sa začal presadzovať iba od obdobia vzniku moderného systému štátov v polovici 17. storočia. V období feudalizmu sa v stredoveku stávalo, že celé územia zmenili pána bez toho, aby to obyvateľstvo naozaj zaujímalo. To sa zásadne zmenilo až s nástupom nacionalizmu ako ideológie pre štáty s veľkým územím.
 

Ako sa vyvíjali hranice v iných častiach sveta?

V mnohých krajinách mimo Európy boli hranice vedené svojvoľne, najmä koloniálnymi veľmocami ako Anglicko a Francúzsko. Po 2. svetovej vojne sa bývalé kolónie usilovali definovať sa ako národné štáty a v rámci protikoloniálneho boja budovať národy. Nanešťastie sa mnohým „mladým“ národom dodnes nepodadrilo prispôsobiť tieto nanútené hranice vlastným politickým cieľom a predstavám a tým ich buď úplne prijať alebo ich po dohode so susednými krajinami zmeniť.
 

KONCEPT OTVORENEJ HRANICE

 
Vráťme sa ešte ku konceptu otvorenej hranice. Sú tendencie uzavrieť sa voči terorizmu a migrácii pochopiteľné, alebo ide o niečo, čo sa dá a má prekonať?
 
Nie je to žiaľ také jednoduché. Aj otvorenejšie aj zatvorené hranice majú výhody aj nevýhody. A tým nemyslím iba klasický konflikt medzi hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami. Ani z ekonomickej perspektívy nie je celkom jednoznačné, čo by vlastne bolo lepšie: otvorenie alebo uzatvorenie hraníc. Záleží to od jednotlivého prípadu. Aj voľný obchod môže mať vyslovene negatívne dopady. Môže napríklad viesť k tomu, že metropoly sa stanú čoraz bohatšími a periférie čoraz chudobnejšími. V mnohých novovznikajúcich ekonomikách je táto predstava ešte stále prítomná. Čo ale podľa môjho názoru môžeme povedať: Predstava supranárodného sveta bez hraníc je od základov chybná.
 
Je európsky Schengenský priestor príkladom toho, že otvorené hranice môžu fungovať?
 
Schengenský priestor preto tak dlho dobre fungoval, lebo si ho medzi sebou dohodli krajiny, ktoré sú si relatívne podobné a preto, lebo sa dohodli na zabezpečení vonkajších hraníc. Teraz je snaha zachrániť myšlienku otvorených vnútroeurópskych hraníc budovaním nových plotov. A musíme žiaľ vychádzať z toho, že tie tak skoro odstránené nebudú.
 
Wilfried von Bredow bol v rokoch 1972 – 2009 profesorom politických vied na Univerzite Phillipps v Magdeburgu. Je autorom množstva publikácií o vzťahu armády a politiky ako aj o medzinárodných vzťahoch, napísal napríklad Grenzen. Eine Geschichte des Zusammenlebens vom Limes bis Schengen /Hranice. Dejiny spolužitia od Limes po Schengen (2014)