SKÚMANIE PAMÄTI „DIGITÁLNE MÉDIÁ SÚ POŽEHNANÍM“

Emrah Düzel
Photo (detail): © OVGU

Funguje naša pamäť horšie, odkedy sa spoliehame na smartfóny? Ohrozuje nás snáď dokonca „digitálna demencia“? Naopak, hovorí neurológ skúmajúci pamäť Emrah Düzel.

Pán Düzel, pod názvom „Digitálna demencia“  vyšla Manfredovi Spitzerovi kniha, ktorá sa v Nemecku stala bestsellerom. Čo hovoríte Vy ako odborník na demenciu na toto slovné spojenie?
 
Pokladám za veľmi problematické takto ľahkovážne zaobchádzať  s pojmom demencia. Demencia je veľmi ťažké progresívne ochorenie, ktoré sa v súčasnosti nedá terapeuticky liečiť. Používanie tohto výrazu v súvislosti s digitálnymi médiami je iba honbou za efektom. O demencii sa v žiadnom prípade nedá hovoriť.
 
Napriek tomu má mnoho ľudí pocit, že výkon ich pamäti sa zhoršuje, odkedy sa stále spoliehajú na internet. Veľa starších ľudí vie napríklad naspamäť adresy, básne a hlavné mestá. Mladí často zlyhajú, aj keď si majú pamätať číslo vlastného mobilu.

V našom výskume porovnávame pamäť starších s pamäťou mladých pokusných osôb – a ešte stále je to tak a nič sa nezmenilo na tom, že mladí ľudia si veci dokážu zapamätať lepšie ako starí. V posledných desiatich rokoch som pri mladých ľuďoch nezaznamenal žiaden negatívny trend. Napriek tomu si mladí aj dnes musia pamätať veľmi veľa. Nepomôže im, keď sú informácie ľahko dostupné v smartfóne. Počas skúšok musia byť schopní voľne reprodukovať.
 
„UČENIU SA NEVYHNEME“

Naša pamäť je teda naďalej žiadaná  – nestačí vedieť, kde niečo nájdeme alebo ako sa rešeršujú fakty?
 
Začína to už pri cudzích jazykoch. Keď sa celú dobu pozeráte na displej prístroja, komunikácia nie je možná. To isté platí pre väčšinu povolaní. Nemôžete pracovať ani ako lekár ani ako mechanik, keď vedomosť nemáte po ruke. To súvisí s tým, že uzávery môžete robiť iba na základe informácií, ktoré sú uložené v mozgu. Preto sa učeniu nevyhneme ani v budúcnosti.
 
Digitálny vek teda pamäti neškodí?
 
Naopak, digitálne médiá sú požehnaním – najmä v súvislosti s demenciou a starnúcou populáciou. Otvárajú nám nové možnosti pre trénovanie kognície. Okrem toho vieme lepšie zachytiť kognitívny výkon a sledovať ho počas dlhšieho obdobia. Skoro tak rozpoznávame rizikové profily.
 
Pamäť sa dá vraj cielene trénovať pomocou počítačových hier a aplikácií – podobne ako svalstvo. Je to pravda?
 
Neuróny sa pritom môžu naozaj zväčšovať. V určitých častiach mozgu môžu navyše počas celého života vznikať nové neuróny, v tom zmysle je porovnanie so svalom na mieste. Otázkou však zostáva, nakoľko má takýto tréning význam. Predpokladajme, že by ste celý čas trénovali biceps. A potom by ste mali hrať tenis. Mali by ste síce silný biceps a mohli by ste určitý pohyb vykonávať s veľkou silou – ale to neznamená, že by ste mohli dobre hrať tenis. Podobné je to aj s kognitívnym tréningom.
 
OBJAVITEĽ S DOBROU PAMÄŤOU
 
Znamená to, že aplikácie trénujú konkrétnu zručnosť, ale je otázne, či to pomôže aj v iných súvislostiach?
 
Práve skúmame, či existujú kľúčové funkcie využívané mnohými kognitívnymi procesmi, ktoré by tréningom získali všeobecný účinok. No jediné, čo sa doposiaľ podarilo preukázať, je súvislosť medzi pamäťou a dobrou fyzickou kondíciou. Pohyb vyvoláva určité procesy v mozgu. Keď sa pohyb zlúči s telesnou námahou, spúšťajú sa navyše biochemické procesy, ktoré zlepšujú plasticitu mozgu.

Čo odporúčate ľuďom, ktorí chcú pomôcť svojej pamäti?
 
Čo môžem okamžite odporučiť, je exploratívny životný štýl, pri ktorom človek fyzicky a mentálne skúma svoje okolie. Človek navštívi novú krajinu a spojí to s telesnou aktivitou.  Vylezie na horu alebo si zabehá po neznámom meste. To je to, na čo sme stvorení. Boli sme lovcami a zberačmi a museli sme zháňať nové zdroje obživy tým, že sme skúmali svet okolo nás. Keď to robíme, náš motivačný systém a výkonnosť beží na plné obrátky.
 
Lozenie po horách a túry majú prekázateľný dopad na výkonnosť našej pamäte?
 
Keď zažívame niečo nové a sme telesne aktívni, generujú sa v určitých regiónoch mozgu nové nervové bunky, ktoré sa zapájajú do existujúcich sietí. Tým sa zlepšuje presnosť pamäte.
 
Aby sme sa vrátili k digitálnym médiám: Nemali by sme teda svet skúmať iba cez obrazovku, ale vlastnými rukami a nohami – ale smartfón môže napriek tomu byť pritom?
 
Presne. Nevidím ani, žeby sme mali sklon byť kvôli internetu menej exploratívni. Naopak: tým, že máme dnes veľmi veľa informácií o nových miestach, stali sme sa mobilnejšími.
 
Emrah Düzel je riaditeľ Inštitútu pre kognitívnu neurológiu a výskum demencie na Univerzitnej klinike v Magdeburgu. Profesor kognitívnych neurovied okrem toho vedie pracovnú skupinu „Klinická neurofyziológia a pamäť“ na Institute of Cognitive Neuroscience, University College, Londýn.