VZDELÁVANIE CHOREOGRAFOV CHOREOGRAFOVANIE DNES

Education at Folkwang Universität der Künste;
Photo (detail): © Heike Kandalowski

Choreografia sa nedá naučiť v škole, ale remeslo na ňu potrebné áno. Napriek všeobecne temnej perspektíve nachádzajú kreatívni tanečníci rýchlo nové formáty a vlastný priestor v razantne sa meniacom svete tanca.

Nedostatok kvalitne vyškolených choreografov pociťuje čoraz viac nemeckých vysokých škôl so špecializovanou ponukou. Všetky pre svoje štvorročné bakalárske a následné dvojročné magisterské štúdium vyžadujú podobnú kvalifikáciu. Štúdium väčšinou zahŕňa aj tanečnú pedagogiku a choreografiu. Potrebné je predložiť doklad o spôsobilosti štúdia na VŠ, preukázať vynikajúce tanečné vzdelanie a dobré znalosti nemeckého alebo anglického jazyka. O dodatočné štúdium choreografie sa uchádzajú zväčša ľudia s odlišným vzdelaním z celého sveta. „Máme veľmi vysoké nároky“, zdôrazňuje Ingo Diehl, profesor na Vysokej škole múzických a divadelných umení vo Frankfurte. „Ale nechceme ani vzdelávanie v slonovinovej veži. Pretože tanečné povolania vyžadujú flexibilitu a otvorenosť svetu. Zahraniční uchádzači sú u nás veľmi vítaní. Tak majú všetci študenti už veľmi skoro možnosť medzinárodnej výmeny.“
 
KVALITNÝ VÝKON LEN NA SOLÍDNEJ BÁZE
 
Tanec s celou svojou rozmanitosťou sa dnes takmer stáva ľudovým športom. Pozitívne sú iniciatívy ako Tanec na školách. Dôležité je základné tanečné vzdelanie. To ale skrýva aj riziká. Pretože v Nemecku si môže každý otvoriť tanečné štúdio bez toho, aby musel mať potrebnú kvalifikáciu. Nemecký zväz tanečnej pedagogiky (DBfT) proti tomu bojuje. Od roku 1975 podporuje svojich približne 780 členov – baletných a tanečných pedagógov – pomocou vzdelávacích seminárov a ponúka tiež tanečné tábory pre deti a mládež.
 
Požiadavky na profesionálne štúdium v oblasti tanca sú vysoké. Finančné nároky sú značné. Treba počítať s 500 Eur mesačne na školné, ubytovanie a stravu a to už pre malých žiakov, napríklad na internátnej škole Baletného centra Johna Neumeiera v Hamburgu, na Tanečnej vysokej škole Palucca v Drážďanoch (s klasickým a súčasným programom výučby) alebo na  Štátnej baletnej a artistickej škole v Berlíne. Medzi stovkami uchádzačov z celého sveta je iba 150 prizvaných na prijímacie skúšky a maximálne 30 sa na školu dostane. Štúdium Bachelor a Master of Arts je v medzinárodnom porovnaní spojené s minimálnymi výdavkami. Ale život v Nemecku je drahý. Od roku 2010 ponúka pohľad na prácu v tanečnej oblasti Bienále  tanečného vzdelávania. Odborníci a študenti a čoraz častejšie aj hostia zo zahraničia sa stretávajú vždy na inej vysokej škole (2016 v Kolíne). Ingo Diehl popisuje tieto stretnutia ako „verejnú platformu pre prezentáciu výsledkov kvalitného tanečného vzdelávania“.
 
FORMOVAŤ TANCUJÚCICH ĽUDÍ
 
V súčasnom tanci zohráva podstatnú úlohu individualita. To proklamuje Vysoká umelecká škola Folkwang, umelecký domov Piny Bausch. „Neškolíme tanečníkov, ale tancujúcich ľudí“. O formovanie tanečných osobností sa usiluje aj Centrum pre súčasný tanec (ZZT) na Vysokej škole hudby a tanca v Kolíne, Interdisciplinárne centrum tanca (HZT) Berlín ako aj Vysoká škola múzických a divadelných umení vo Frankfurte.
 
„Kreativita sa nedá naučiť v škole“, hovorí Birgit Keil, bývalá hviezda Baletu Stuttgart. Remeselné zručnosti ako členenie priestoru, čítanie partitúr, divadelná teória a tanečná kompozícia sú však zmysluplnou podporou pre budúcich choreografov, dopĺňa súčasná riaditeľka Akadémie tanca v Mannheime a Štátneho baletu Karlsruhe. Profesor na Folkwang –u Stephan Brinkmann potvrdzuje, že škola môže  budúcemu choreografovi pri tvorbe umeleckého výrazu poskytnúť iba štruktúru a správnu atmosféru ako aj „poradenstvo a sprevádzanie kreatívnym procesom“.  Medzi najmladšími talentami na seba upozornil už niekoľkokrát ocenený Číňan Fang Yu Shen. Ingo Reulecke, nezávislý performer a dlhoročný vedúci oddelenia  tanca a choreografie na HZT Berlín poznamenáva: „Vďaka solídnej teoretickej báze si mladí taneční umelci rýchlo nachádzajú priestor  a vlastné formáty. Menuje Janu Unmüssig, Kat Valastur  a Ana Iana Kalera zo súčasnej nemeckej scény. Na frankfurtskej Univerzite múzických a divadelných umení a spolupracujúcej Univerzite Giessen si doladila vzdelanie Argentínčanka Paula Roselen. Odvtedy svojim neohrozeným zrýchlením žánru urobila medzinárodnú kariéru. Na ZZT Kolín vyrástla všestranná Stephanie Thiersch.
 
Takmer všetky nemecké divadlá prezentujúce tanec majú medzičasom na programe aj večer, ktorý choreograficky a tanečne vytvárajú členovia súboru. Priekopníkmi sú tanečné štúdio Folkwang založené v roku 1928 a od 1958 spoločnosť Noverre v Stuttgarte. Tu dozrievali choreografickí velikáni ako John Neumeier, Uwe Scholz, William Forsythe a Christian Spuck.
 
Tanečné rezidencie ako Mousonturm vo Frankfurte nad Mohanom, PACT Zollverein – Choreografické centrum NRW v Essen, K3 – Choreografické centrum Hamburg, v štúdiách UFA v Berlíne a vo Fabrik v Potsdame ponúkajú začínajúcim choreografom a performerom presahujúcim žáner časovo neobmedzenú možnosť pôsobenia. Nie sú to najlepšie, ale ani najhoršie perspektívy pre choreografov v Nemecku.