Zelenina z mesta Bez zeminy a slnka

Nárast počtu obyvateľov a urbanizácia stavajú globálne potravinové zásoby pred veľké výzvy. Spočíva budúcnosť poľnohospodárstva práve v mestách? Jedna malá firma pestuje zeleninu v istej bývalej fabrike v strede Berlína.

Na Zemi žije viac než 7 miliárd ľudí, podľa odhadov Spojených národov stúpne v roku 2050 toto číslo na 9 miliárd. Dve tretiny všetkých obyvateľov bude žiť v mestách. Takýto vývoj bude znamenať značnú záťaž pre globálne zásobovanie potravinami. Aby sa všetci títo ľudia uživili, bude potrebné zväčšiť orné pôdy. Tie sú však už teraz do veľkej miery obsadené hospodárstvom. K zhoršeniu situácie prispieva i neustále sa zväčšovanie púšte. 

Ako návrh na riešenie problému ponúka Dickson Despommier spolu so svojimi študentmi z Univerzity New York Columbia staršiu myšlienku z oblasti architektúry: stavať do výšky, keď voľných plôch v mestách ubúda. Profesor verejného zdravia a mikrobiológie vyvinul myšlienku vertikálneho poľnohospodárstva: Pestovanie zeleniny a ovocia by sa malo premiestniť do mrakodrapov, do takzvaných farmomrakodrapov. Význam by tak bol dvojnásobný: nie len že by sa ušetril priestor, ale aj spotreba vody by bola o 90 % nižšia ako pôvodne. Vertikálna agrikultúra umožňuje celoročnú žatvu, zabráni výpadku úrody kvôli nepriaznivému počasiu a zaobíde sa bez pesticídov. Obživa by sa tak pestovala v blízkosti jej spotrebiteľov, čím by sa ušetrili náklady na jej prevoz. Vedci z celého sveta preto horúčkovito pracujú na tom, aby sa pestovanie čerstvej zeleniny v poschodových domoch stalo skutočnosťou.    

Pestovať potraviny v meste

  • Zwischen 100 und 120 Gemüsesorten bevölkern die ehemaligen Fabrikräume. © Infarm
    Zwischen 100 und 120 Gemüsesorten bevölkern die ehemaligen Fabrikräume.
  • Die Infarm-Gründer Erez und Guy Galonska und Osnat Michaeli sind Autodidakten. © Infarm
    Die Infarm-Gründer Erez und Guy Galonska und Osnat Michaeli sind Autodidakten.
  • Der Firmensitz: ein Mix aus Forschungslabor, vertikaler Farm und Veranstaltungsraum. © Infarm
    Der Firmensitz: ein Mix aus Forschungslabor, vertikaler Farm und Veranstaltungsraum.
  • Prinzip der vertikalen Landwirtschaft: Eine Wand dient als Anbaufläche. © Infarm
    Prinzip der vertikalen Landwirtschaft: Eine Wand dient als Anbaufläche.
  • Indoor Farming soll die urbane Lebensmittelversorgung revolutionieren. © Infarm
    Indoor Farming soll die urbane Lebensmittelversorgung revolutionieren.
  • Mit „Pipe Garden“, einem hydroponischen Röhrensystem, begann die Vision von Infarm. © Infarm
    Mit „Pipe Garden“, einem hydroponischen Röhrensystem, begann die Vision von Infarm.
  • Unter LED-Beleuchtung werden flüssige Nährstoffe direkt an die Wurzeln herangebracht. © Infarm
    Unter LED-Beleuchtung werden flüssige Nährstoffe direkt an die Wurzeln herangebracht.
  • Die gewählte Wellenlänge der Leuchtdioden ist ideal für die Photosynthese der Pflanzen. © Infarm
    Die gewählte Wellenlänge der Leuchtdioden ist ideal für die Photosynthese der Pflanzen.
  • Bei Infarm wachsen Pflanzen übereinander gestapelt in Regalen auf. © Infarm
    Bei Infarm wachsen Pflanzen übereinander gestapelt in Regalen auf.
  • Gemüseraritäten wie Bonzai-Basilikum werden an Hotel- und Restaurantküchen geliefert. © Infarm
    Gemüseraritäten wie Bonzai-Basilikum werden an Hotel- und Restaurantküchen geliefert.
Myšlienkou hľadania alternatív k pôvodnému pestovaniu zeleniny sa zaoberajú aj vo fabrike v jednom zo zadných dvorov v Kreuzbergu v strede Berlína. Zamestnaní sú tu traja mladí Izraelčania, Guy Galonska so svojím bratom Erezom a jeho manželkou Osnat Michaeli, ktorí od februára 2014 spustili start-up nazývaný Infarm, čo je skratka pre „Indoor Farming“. Všetko začalo doma v obývačke: títo traja Izraelčania vyskúšali vertikálnu agrikultúru podľa svojich predstáv a výhonky, klíčky či bylinky pestovali vo svojej izbe. Inšpiráciu našli aj v jednom z projektov NASA, ktorý skúmal, ako si môžu astronauti na svojich čoraz dlhších misiách vypestovať vlastnú zeleninu. Pritom žiaden z týchto troch zakladateľov Infarmy nemal žiadne skúsenosti s poľnohospodárstvom. Spájala ich však túžba dokázať sa svojpomocne zásobiť do budúcna a preniesť výhody samostatného pestovania rastlinnej obživy do mesta.
Z jednoduchého experimentu je dnes obchodný model usilujúci sa o nemalý cieľ akým je revolúcia v potravinovom zásobovaní miest. S Infarmou chcú títo traja autodidaktici vyrobiť farmárske moduly, ktoré budú môcť jednoducho používať hotely, reštaurácie i domácnosti, aby sa zásobili počas celého roka vysokokvalitnou a zároveň ekologickou stravou. Pestovanie má byť pritom úplne decentralizované: potraviny by potom už nepochádzali „z vášho regiónu“ ale „z vašej vlastnej pivnice alebo strechy“.        

Čerstvá zelenina z laboratória

V bývalých halách fabriky, v ktorých dnes Infarm prevádzkuje Indoor Farming, vládne zvláštna atmosféra: kombinujú sa tu prírodné podmienky typické pre  skleník s umelými prostredím laboratória. Rastliny tu rastú ponad seba v regáloch či v malých plastových prepravkách a siahajú až po plafón. Prepojené sú tenkými hadicami, ktoré vedú k veľkému zásobníku vody. Ak sú vytvorené vhodné podmienky, v domácnosti možno pestovať akúkoľvek rastlinu. V Infarme sa zameriavajú predovšetkým na listovú zeleninu. Je menšia a rastie rýchlejšie ako rastliny rodiace plody ako napr. paradajky. Hlavne však pestujú takzvané „microgreens“, čiže mladé rastlinky rôznych typov zeleniny. Ich prvý produkt, malý skladací skleník na pestovanie mikrorastliniek je prvým krokom k pestovaniu zeleniny doma. 

Svetlo ovplyvňuje chuť

Väčšina z takmer 100 až 120 rôznych odrôd zeleniny v Infarme dokáže rásť bez zeminy a slnečného svetla. Možné to je pomocou techniky nazvanej hydroponika ako aj pomocou LED-osvetlenia. Rastliny sú ťahané do „labu“, teda fialovo osvetleného experimentálneho laboratória. Semiačka nie sú posadené do zeme, ale do substrátu z kokosových vláken, ktorý neobsahuje žiadne baktérie či huby. V inkubátore s rovnomerne vlhkosťou a teplotou vyklíčia semiačka omnoho rýchlejšie. Korienky rastliniek sú každé dve hodiny ponárané do vodného roztoku bohatého na výživné látky. Výhodou tejto metódy je, že živiny a voda, ktorú korienky neprijmú, môžu recyklovať. LED-osvetlenie zabezpečí osvetlenie s takými farebnými vlastnosťami, ktoré sú pre rast optimálne. Preto v tomto prostredí vyrastú rastlinky rýchlejšie ako vonku na poli. Hoci je spotreba energie na takýto rast ešte dosť vysoká, LED-technika sa stáva energeticky čoraz efektívnejšou. „V Infarme sa používa zelená energia a k tomu je spotreba energie veľmi transparentná“, vysvetľujú bratia Galonskí. K všetkým týmto rafinovaným technickým metódam takéhoto modelu pestovania rastlín bez slnka a zeminy sa pridáva ešte jedna: zelenina chutí vynikajúco. Pretože od intenzity a zloženia svetla sa mení chuť prostredníctvom rôznych aróm.