Spoken Word Keď sa z básnického prednesu stane udalosť

Bas Böttcher v akcii
© Felix Warmuth

Od 90-tych rokov minulého storočia existuje v Nemecku čulá scéna básnikov autorského prednesu s veľmi dobrým prepojením na zahraničie.

Lyrika sa spája s tichom a intímnym prostredím – kto píše alebo prednáša básne, ten sa koncentruje výlučne na seba. V prípade podujatí „spoken word“ to vyzerá ale inak. „Keď nemáte publikum, tak nemáte ani dôvod vystúpiť“, hovorí Nora Gomringer. Táto lyrička a recitátorka nemecko-švajčiarskeho pôvodu, ocenená v roku 2015 Cenou Ingeborg Bachmannovej, patrí k najvýznamnejším hlasom nemeckojazyčnej „spoken word“ scény. Prednes básne pred poslucháčmi je pre ňu momentom kolektívneho vnímania a spoločnej empírie: „Tu sa text mení na audiovizuálny zážitok.“


Aj pre spisovateľa Basa Böttchera, ktorý v 90-tych rokoch minulého storočia spoluzakladal scénu hovoreného slova v Nemecku je rozhodujúca prezentácia a stvárnenie textu, teda jeho performancia. „Poetické sprostredkovanie myšlienok nastáva pomocou zvuku a rytmu.“ Výsledkom je pripomenutie pôvodnej podstaty lyriky ako zvukového konštruktu – a práve v tom tkvie kúzlo hovoreného slova. Podobne to vníma i publikum: Začiatkom roka 2014 celkom nečakane dobyla kanál Youtube herečka Julia Engelmann. Video s jej vystúpením malo viac než deväť miliónov videní. V jej čiastočne hovorenom, čiastočne spievanom texte One Day/Reckoning Song spracúva tému, ktorá sa týka mnohých: Ako zaobchádzame s časom? Ako si počíname s možnosťami, ktoré nám život ponúka?

Šesťtisíc divákov na majstrovstvách básnického prednesu Poetry slam

Keď v jednom malom berlínskom klube v roku 1997 vyhral Bas Böttcher prvé nemecké majstrovstvá v Poetry slam, prítomných bolo 150 divákov. Odvtedy sa skupina „slamerov“ a obdivovateľov tohto žánru citeľne rozrástla – umelci prednášajúci verše vystúpili z tieňa a dostali sa do povedomia verejnosti. Formát „poetry slams“ sa etabloval ako rámec a forma performancie hovoreného slova. Slameri a slamerky vstupujú do vzájomných slovných súbojov, o víťazoch rozhoduje publikum v závere večera. „Medzičasom sa našich súťaží v prednese zúčastňuje v priemere šesťtisíc divákov“, hovorí Bas Böttcher. Okrem týchto súťaží dostáva on i jeho kolegovia pozvánky na vystúpenia v televízii alebo rozhlase. Spolupracujú s ilustrátormi grafických románov, hudobníkmi aj filmármi. Spolu s Wolfom Hogekampom vydal Bas Böttcher v roku 2015 antológiu poetry slamu (Poetry slam Fibel), základné dielo nemeckojazyčnej scénickej poézie, prezentujúcej texty päťdesiatich piatich autorov a autoriek.


Scéna autorov žánru Poetry slam je vynikajúco prepojená. Zlepšila sa profesionalita organizátorov súťaží i samotných umelcov. V Nemecku takmer nenájdete mesto, v ktorom by sa nekonali pravidelné súťaže Poetry slamu. Vystupujúcich spája predovšetkým jedno – sú stále na cestách. Böttcher vystúpil už na mnohých miestach a vie, o čom hovorí: Slameri trávia polovicu svojho života na turné. Dokonca i samotní kritici kvitujú silu kontaktov medzi umelcami a obzvlášť široký záber u publika. V porovnaní s autormi románov, pre ktorých sú verejné čítania len jedným z viacerých spôsobov prezentácie svojej tvorby, je verejné vystúpenie pred publikom doma alebo v zahraničí pre Böttchera a jeho kolegov jadrom ich umeleckej práce.  Ako príklad možno uviesť Noru Gomringer, ktorá sa v apríli 2014 zhostila roly kurátorky festivalu Poézia en Voz Alta v Casa del Lago, kultúrnom centre Universidad Nacional Autónoma de México v Mexico City. Počas festivalu, s fokusom zameraným na nemeckú tvorbu sa predstavili umelci ako Dalibor Marković, Dirk Hülstrunk, akustický kolektív Munka a autorka poetických filmov Judit Kinitz.

Nemecké texty skôr humoristické ako sociálnokritické

Čo je typické pre žáner poetry slam v Nemecku? „Texty sú umelecky dobre prepracované s veľkou dávkou humoru, zatiaľ čo v iných krajinách dominuje politika a sociálna kritika“, hovorí Nora Gomringer. Podobne to vidí i Bas Böttcher, ktorému však pri aktuálnych dielach často chýba hĺbka: „Máme silnú tendenciu tvoriť komediálne texty.“ Opakovane sa nám objavujú príspevky, v ktorých autorovi šlo viac o pointu ako o obsah. Ako možno funkčne zjednotiť kritiku spoločnosti a humor ukazuje Julius Fischer. V texte Die Einwanderer (Prisťahovalci) sa zaoberá témou xenofóbie v rodnom Sasku – a napriek téme necháva poslucháčom veľa priestoru na smiech.   
.

Scéna Poetry slam je široká: „nepatríme sem len my básnici“, hovorí Bas Böttcher, „ale aj rozprávači historiek, baviči, satirici či freestyleri, teda improvizijúci lyrici.“ Na súťaži majstrovstiev v Poetry slam sa zúčastňuje i nastupujúca generácia, dávame priestor novým menám a novým tváram. Účastníkmi môžu byť autori, ktorí ešte nedosiahli vek dvadsať rokov. „Takto sa scéna permanentne obmieňa a publikum spoznáva stále nové tváre.“