Dátový žurnalizmus Dáta rozprávajú príbehy

Dátový žurnalizmus ako nový trend
Dátový žurnalizmus ako nový trend | Foto (výrez): © ldprod - Fotolia.com

Dáta sú surovinou našej digitálnej doby. Súbory dát predstavujú nové cesty rešerše a nové formáty publikovania v žurnalistike. Na vzostupe je dátová žurnalistika aj v Nemecku.
 

Vyhľadávanie, zaznamenávanie a uchovávanie rôznorodých dát v databankách nebolo častejšie ešte nikdy predtým. Pre žurnalistiku predstavujú tieto hory dát ozajstný poklad, pretože obsahujú informácie a príbehy čakajúce len na to, aby boli zhromaždené, overené, vyhodnotené a napokon i uverejnené.
Dátová žurnalistika je pomenovaním trendu analyzovania strojom čitateľných dátových záznamov prostredníctvom softvéru. Z neprehľadného množstva dát tak možno získať hodnotné informácie, ktoré sa dajú následne prezentovať a vizualizovať zrozumiteľným spôsobom. V ideálnom prípade ponúka dátová žurnalistika všetkým užívateľom i možnosť utvorenia si vlastnej predstavy prostredníctvom interaktívneho prostredia a zverejnením prvotných údajov - dátová žurnalistika láme lineárnu formu tradičných publikačných foriem tým, že využíva charakteristické možnosti internetu: hypertextualitu, multimediálnosť a interaktivitu. 

Zrod dátovej žurnalistiky

Všetko spustila online-redakcia britského denníka The Guardian v roku 2010 spracovaním  tisícov tajných dokumentov o vojne v Afganistane, ktoré im prihrala webová platforma Wikileaks. Z vyše 90 000 dátových záznamov vznikli multimediálne správy a interaktívne grafiky. Okrem toho ponúkol denník na internete pre užívateľov a užívateľky databanku, umožňujúcu rešeršovanie. The Guardian neskôr opísal svoj postup ako nutnosť: na určovanie informačného obsahu neprehľadných más dát už nestačili obvyklé metódy ako písomné zaznamenávanie či spracúvanie tabuliek. Ako vhodnejšia sa ponúkala dátová žurnalistika so zmysluplným rešeršovaním a publikovaním.
 

Projekty nemeckej dátovej žurnalistiky

Vhodným spracovaním digitálnych informácií pre svojich čitateľov sa The Guardian stal priekopníkom dátovej žurnalistiky. Onedlho vznikli aj v Nemecku dátové žurnalistické formáty najrôznejšieho druhu. K najznámejším azda patrí „zradný mobil“ plátku Zeit online z roku 2011. Politik Malte Spitz zo Strany zelených dal k dispozícii svoje zálohované dáta z obdobia od augusta 2009 do februára 2010. Vizualizácie na animovanej mape ukazujú v každom okamihu miesto, kde sa Spitz práve nachádza. Na zdôraznenie toho, ako detailne sa dá zobraziť život človeka, spojil Zeit Online tieto geodáta s informáciami o Maltem Spitzovi, ktoré sú voľne dostupné na internete (tweety alebo blogy). Téma sledovania prostredníctvom zálohovania uložených dát je obohacovaná stále novými článkami. Užívatelia si môžu tieto dáta sťahovať, sami určovať tempo sledovania života Spitza ako aj zacieliť svoje pozorovanie na ľubovoľné okamihy. Formát „Parteispenden-watch“ denníka taz zas na interaktívnej karte zobrazuje dary, ktoré boli strane venované od roku 2009. Zrozumiteľné a transparentné sa pritom tieto informácie stanú až prostredníctvom grafického zhutnenia a sprievodných textov. Ďalším príkladom je plátok Berliner Morgenpost, ktorý k téme utečencov pristúpil dátovou žurnalistickou metódou: graficky objasňuje, odkiaľ prichádzali utečenci od januára do augusta 2015 a v ktorých spolkových krajinách boli umiestnení.
 

Protivietor v Nemecku

Síce je dátová žurnalistika aj v Nemecku na vzostupe, jej vývin je v tejto krajine trošku ťažkopádny. Nemecké média musia čeliť množstvu prekážok. Prísne opatrenia ochrany dát v Nemecku žurnalistom obzvlášť sťažujú cestu k dátovým záznamom. Aj hnutie Open-Data, usilujúce sa o voľnú dostupnosť a voľné užívanie štátom financovaných dát a umožňujúce tak poskytnutie dátovej bázy mnohým dátovožurnalistikým projektom, nenachádza v nemeckej administratíve veľkú odozvu. Doteraz bolo totiž zverejnenie údajov úradmi dobrovoľné a skôr váhavé. K tomu sa pridáva i fakt, že kontinentálne európske autorské právo zakazuje voľné užívanie máp pre účely vizualizácie.
 

Dátová žurnalistika potrebuje žurnalistov

Dátoví žurnalisti pracujú podľa rovnakých etických a remeselných zásad ako klasickí žurnalisti. No keďže sa dátový žurnalista opiera o iný zdrojový materiál a iné nástroje, požaduje pre svoje dátové žurnalistické projekty viac otvorenosti. Dátová žurnalistika totiž bazíruje na princípoch voľnej a otvorenej kultúre internetovej siete. K tomu patrí i skutočnosť, že cez zdieľanie informácií s užívateľmi získava redakcia nové informácie, ktoré tému prehĺbia. Okrem toho musia byť žurnalisti vybavení technickými znalosťami, aby mohli možnosti internetu využiť naplno a pretaviť ich do svojich príspevkov. Nezriedka bude preto rešerš pozostávať z „scrapingu“, teda z preskúmania webových stránok a zozbierania surových dát. 

To všetko však neznamená, že sa zo žurnalistov stanú vyhľadávači údajov, štatistici či programátori. Neznamená to ani to, že sa v budúcnosti žurnalistika zaobíde bez žurnalistov, keďže budú programy samostatne vyhľadávať databázy, ďalej ich spracovávať a následne reprodukovať. Keďže dáta nehovoria samé za seba, naďalej vyžadujú prítomnosť klasických žurnalistických rámcov: až keď sa dáta objasnia, vysvetlia sa súvislosti medzi nimi a analyzujú výsledky, až potom môžu tieto dáta ponúknuť informačnú nadhodnotu.