Spracovanie nacistických zločinov KTO BOL SKUTOČNE FRITZ BAUER?

Burkhart Klaußner vo filme „Štát versus Fritz Bauer“
Foto (Výrez): © Zero One Film, Martin Valentin Menke

Fritz Bauer svojou prácou výrazne prispel k tomu, že nemecká spoločnosť a justícia povojnovej doby nemohla len tak jednoducho potlačiť spomienky na koncentračné tábory a holokaust. Dva aktuálne nemecké hrané filmy pripomínajú pôsobenie nemeckého generálneho prokurátora, ktorý v prvých povojnových desaťročiach zásadne urýchlil právne spracovanie nacistických zločinov.

Hesenský generálny prokurátor Fritz Bauer (1903 – 1968) patrí k najvýznamnejším nemeckým právnikom povojnového obdobia. F. Bauer bol židovského pôvodu, v rokoch 1936 až 1949 žil v exile v Dánsku a Švédsku a bol jedným z mála, ktorí si vtedy kládli za cieľ trestnoprávne spracovanie zločinov národného socializmu a povýšili túto tému na celospoločensky diskutovanú. Je možné, že bez Bauera by sa spoločnosti a justícii povojnovej doby možno podarilo spomienku na koncentračné tábory a holokaust aj vytesniť. Dva aktuálne nemecké hrané filmy a jeden dokumentárny film z roku 2010 približujú tohto charizmatického právnika nanajvýš rozdielnym spôsobom.

KOLEKTÍVNE PROCESY VYTESŇOVANIA

„Im Labyrinth des Schweigens“ (Trailer) | © Universal Pictures Germany, via Youtube.com

V napínavej, aj keď konvenčne inscenovanej dráme s názvom Im Labyrinth des Schweigens (V labyrinte mlčania, 2014) režiséra Giulia Ricciarelliho, predstavuje Fritz Bauer vedľajšiu postavu. Generálny prokurátor je stvárnený hercom Gerdom Vossom a predstavuje ho ako vzorovú, charizmatickú otcovskú postavu, čo v dobe, ktorá je charakteristická „absenciou otcov“ (formulácia psychoanalytika Alexandra Mitscherlicha), nadobúda osobitú dôležitosť. V centre diania je fiktívna postava mladého prokurátora Johanna Radmanna ako predstaviteľa generácie, ktorá v tej dobe o koncentračných táboroch a holokauste takmer nič nepočula. V Spolkovej republike roku 1958 sa Radmann zaoberá dopravnými trestnými činmi, kým na základe intervencie jedného novinára nie je upozornený na to, že jeden dozorca bývalého nacistického koncentračného tábora v Osvienčime vyviazol bez potrestania a žije si civilným životom. Proti vôli svojho nadriadeného, ale s podporou generálneho prokurátora Bauera, zahajuje Radmann vyšetrovanie tohto prípadu.

Pri svojom hľadaní pravdy naráža mladý právnik na spleť lží, zapieranie a vytesňovanie a dostáva sa čoraz viac na okraj spoločnosti. Práve v rokoch obnovy krajiny a hospodárskeho zázraku po druhej svetovej vojne by bola väčšina Nemcov za minulosťou rada urobila hrubú čiaru. Až prostredníctvom Fritza Bauera, ktorý v roku 1963 inicioval vo funkcii generálneho prokurátora osvienčimské procesy proti nacistickým páchateľom v bývalom koncentračnom tábore, bolo Nemcom umožnené vyrovnať sa s kolektívnou vinou a osobným zapletením sa do nacistických zločinov.

„NEPRIATEĽSKÁ CUDZINA“

„Der Staat gegen Fritz Bauer“ (Trailer) | © Alamode Film via Youtube.com

Celkom odlišným spôsobom je zameraný oceňovaný film Der Staat gegen Fritz Bauer (Štát versus Fritz Bauer, 2015), v ktorom však režisér Lars Kraume historickej postave právnika stvárneného Burkhartom Klaußnerom, stavia pochybný pomník. Červenú niť deja tvorí Bauerovo vyšetrovanie za účelom dolapenia bývalého obersturmbannführera SS Adolfa Eichmanna, ktorý je považovaný za jedného z hlavných organizátorov holokaustu a bol preto zodpovedný za zavraždenie zhruba šesť miliónov ľudí. Bauer musí pátrať v utajení, pretože ani Spolkový kriminálny úrad a ani nemecké tajné služby nemali záujem dostať Eichmanna, ktorého výpovede by mohli v Spolkovej republike priťažiť aj vedúcim pracovníkom s nacistickou minulosťou, pred súd. Pri vyšetrovaní naráža Bauer na rozhorčený odpor z vlastných radov, lebo väčšina právnikov vtedajšej doby pôsobila už za nacistického režimu a obávali sa o svoju dobrú povesť. Výrok Fritza Bauera „Keď opúšťam svoju kanceláriu, vstupujem na nepriateľské cudzie územie“, je príznačný.

Ale práve Bauerovo vlastné životné dielo, spracovanie holokaustu v Nemecku právnymi prostriedkami, sa v Kraumeho filme stáva okrajovou záležitosťou. Namiesto toho stavia Kraume popri poľovačke na Adolfa Eichmanna do centra pozornosti Bauerovu údajnú homosexualitu. Predovšetkým prostredníctvom Bauerovej náklonnosti k ním protežovanému homosexuálnemu prokurátorovi Karlovi Angermannovi, fiktívnej postave, podsúva film aj Bauerovu homosexuálnu orientáciu. K tej sa nemôže priznať, lebo paragraf 175 nemeckého trestného zákona kriminalizuje až do roku 1994 sexuálny styk medzi mužmi. Z tohto vnútorného konfliktu čerpá film svoje emočné napätie – a zároveň spochybňuje svoju historickú vierohodnosť.

PriblÍŹenie sa realite

„Fritz Bauer – Tod auf Raten“ (Video) | © CV Films via Youtube.com

Diferencovanejšie približuje túto historickú postavu vo svojom už v roku 2010 vzniknutom dokumentárnom filme Fritz Bauer – Tod auf Raten (Fritz Bauer – smrť na splátky) režisérka Ilona Ziok prostredníctvom početných rozhovorov s dobovými svedkami a Bauerovými súčasníkmi, ako aj s fotografickými a filmovými dokumentmi od samotného Bauera. Vo filme boli použité aj Bauerove televízne vystúpenia. Tie sprostredkúvajú v mnohých aspektoch iný obraz jeho osobnosti ako Kraumeho historická dráma. Je jednoznačné, pod akým tlakom musel Bauer byť, keď na základe vtedajšej jurisdikcie nemohol svojich kolegov, ktorí si niesli politickú záťaž z minulosti, obžalovať z toho, že počas nacistickej diktatúry prekrúcali právo.

Dokumentarista a riaditeľ Ludwigsburgskej filmovej akadémie Thomas Schadt vidí podstatný rozdiel medzi dokumentárnym a hraným filmom v tom, že dokumentárny film sa zaoberá realitou nájdenou a hraný film realitou možnou. Napriek tomu je škoda, že oba hrané filmy o Fritzovi Bauerovi a jeho význame pre povojnovú realitu v Spolkovej republike rozprávajú o ňom prostredníctvom dramaturgickej okľuky – a to prostredníctvom dvoch fiktívnych postáv prokurátorov. Pri filme Larsa Kraumeho vzniká kvôli široko rozvedenej dejovej línii okolo paragrafu 175 dojem, že vysporiadavanie sa s homosexualitou bolo omnoho dôležitejšie ako dlhoročná Bauerova aktivita proti vytesňovaniu a zamlčovaniu nacistického bezprávia. Napriek tomu je aj v súčasnom Nemecku dôležité opätovne si tohto významného právnika pripomínať. To sa obom hraným filmom nepochybne podarilo.
24. februára 2016 odvysielala televízia „Das Erste“ televízny film Die Akte General, ktorý sa tiež zaoberal životom Fritza Bauera. Goetheho Inštitútom na celom svete sa podarilo tento film takmer súčasne s jeho televíznou premiérou – alebo krátko po nej – predstaviť svojmu publiku v rámci premietania.