Extrémne športy v Nemecku Radosť z rizika

Stále viac Nemcov sa definuje podľa toho, ako trávi svoj voľný čas. Každý hľadá svoj vlastný zdroj potešenia – či už to je lezenie bez istenia, zoskoky zo skalnatých brál. Extrémne športy sa stali omnoho dostupnejšími.

Keď sa extrémni športovci rútia strmými zasneženými svahmi alebo keď skáču z niekoľkometrových skál, mnohí krútia hlavami a pýtajú sa: Prečo? Svoje zážitky si zaznamenávajú na video, šíria ho na youtube a zdieľajú tak čaro extrémneho zážitku s ostatnými. Diváci pri obrazovkách pritom často nechápu, ako niekto môže kvôli športovému zážitku riskovať svoje zdravie, dokonca svoj život. Je to odvaha, radosť z rizika alebo túžba po hrdinstve? Čo hľadajú ľudia pohybujúci sa na hrane?

Jednou z odpovedí je: Extrémnym športovcom ide o „flow“. Športová psychológia týmto pojmom označuje stav, v ktorom je človek v úplnej jednote so sebou samým, splynúc v činnosti, do ktorej sa ponoril. V prieskumoch športovci uvádzajú, že v stave „flow“ nepociťujú žiadnu záťaž a že všetko sa deje akoby samo od seba. Kto už tento stav niekedy zažil, túži ho zažívať znova a znova – aj keď pri tom musí siahnuť na svoje limity. Až do extrému. Títo ľudia chcú opustiť svoju zónu komfortu a tá je u každého človeka iná. Vedci rozlišujú medzi hľadačmi slabej a silnej senzácie. Tým prvým stačí aj obyčajná zmena povolania alebo sťahovanie sa na to, aby opustili svoj síce istý, ale trošku nudný každodenný život. Extrémni športovci ako lovci veľkých senzácií vyhľadávajú v športe stále nové, komplexné zážitky a snažia sa o dosahovanie vždy lepšieho výsledku. Kvôli svojmu cieľu sú pre to schopní podstúpiť sociálne alebo fyzické riziká.

Je pritom náročné definovať, čo vlastne extrémny šport je. Nakoniec „extrémne“ môže byť pre každého niečo iné. Pre niekoho je aj maratón obrovitánska trúfalosť, zatiaľ čo iní trénujú na svoje niekoľko dní trvajúce ultratrailové behy alebo sa potápajú do hlbín mora bez kyslíka. Aktuálne sú v Nemecku najviac rozšírené extrémne vytrvalostné behy alebo cyklistické preteky, basejumping (zoskoky z pevných objektov), freeride a lezenie bez istenia. Zaujímavosťou je, že hľadanie senzácií môže pomôcť zdôrazniť význam nejakej lokality. Mnohí basejumperi z Nemecka radi cestujú za svojimi zoskokmi do priepasti do Rakúska alebo Švajčiarska. Napríklad oblasť Lauterbrunnen v Bernskej vysočine bola v jednom časopise charakterizovaná ako „dolina, v ktorej ľudia padajú z neba“. A ako dolina, v ktorej dochádza k najčastejším smrteľným nehodám basejumperov.

Pretože oni vedia, čo robia

Môže to znieť absurdne, ale: Profesionálni extrémni športovci vedia, čo robia. Namiesto spontánneho odovzdania sa radosti z rizika sa veľmi zodpovedne pripravujú, poznajú svoje schopnosti a vedia, kde sú ich hranice. Okrem telesnej kondície sa berie do úvahy nie len pevná vôľa ale i vonkajšie podmienky. Teda počasie, napríklad vietor, ktorý pri basejampingu rozhoduje o živote a smrti v prípade, že je športovec zaviaty blízko ku skalnému bralu. Vzrušujúce je práve to správne odhadnutie podmienok a dosiahnutie stavu flow. Vo filmoch na youtube však starostlivá príprava a dlhý tréning nehrajú žiadnu rolu. Vidno tam len moment, o ktorý športovcom ide. Extrémny šport žije aj vďaka týmto zdanlivo neuveriteľným nahrávkam, s ktorými sa športovci tak radi delia s ostatnými. „Čo je zaznamenané obrazom, to nás prežije“, hovorí rakúsky filozof Konrad Paul Liessmann. Extrémnym športovcom ide o to, aby zadržali pominuteľnosť okamihu, najlepšie na celú večnosť.“ Svoje zohráva i medializácia, ktorá inšpiruje laikov, aby si to vyskúšali.

2591 hodín voľného času v roku

Preto niektorí ľudia svoj voľný čas vnímajú ako príležitosť na novú športovú výzvu. Jedna skúša schodiť Alpy, iný sa prekonáva pri paraglidingu, ďalší vyrazí na expedíciu do Arktídy. V porovnaní s týmto sa maratónsky beh môže zdať až nudný. Bude naša spoločnosť stále extrémnejšia? Podľa štúdie Monitorovanie voľného času 2016 majú Nemci počas jedného roka 2591 hodín voľného času. To je asi 30 percent z celkového času, ktorý máme. Stále viac Nemcov sa preto definuje práve podľa toho, ako trávi svoj voľný čas. Extrém je zrazu trend, stáva sa z neho niečo normálne a bežné.

Problém mnohých amatérskych športovcov je, že nedokážu dobre odhadnúť svoje schopnosti. Samozrejme, že adrenalínom preplnený flow predstavuje pre nich nebezpečie. „V tomto nereflektívnom stave eliminujeme vnímanie rizík na minimum“, hovorí Marie Ottilie Frenkel, športová psychologička z Univerzity Heidelberg. V jednej zo svojich štúdií zistila, že „lovci veľkých senzácií“ dokážu lepšie zaobchádzať s extrémnymi situáciami ako ostatní. Vylučujú menšie množstvo stresového hormónu kortizolu, nemajú taký vysoký tep srdca a pri istom stupni rizika sa cítia dobre. Ale odhadnúť svoje schopnosti a extrémnosť situácie dokážu profesionáli medzi extrémnymi športovcami až po dlhom tréningu. Strach takýmto ľudom naháňa niečo iné: Naprogramovaný obyčajný deň napríklad, alebo tri deti či pes. Nad týmito limitmi krútia zase hlavami oni.