Krajinná architektúra Zachrániť našu planétu pred úplným kolapsom

Rieka Ciliwung v časti Kampung Bukit Duri | Jakarta | Indonézia
Foto: © Jörg Rekittke

Krajinná a mestská architektka Regine Keller hľadá odpovede na nároky dnešných miest a okolitej krajiny. Na samotnom vrchole jej záujmu však stojí kvalita života ľudí.
 

Výstava Vonku prezentovaná v múzeu architektúry v Mníchove tematizuje výzvy krajinnej architektúry voči globálnemu trendu rozširovania miest, ktoré zároveň znamená zvýšenú záťaž na životné prostredie, sociálnu nerovnosť, priestorovú náročnosť a politickú nestabilitu. Okrem Reginy Keller na výstave prezentujú svoje výskumné výsledky vedci a vedkyne z piatich univerzít.

Pani Keller, ak sa na krajinu dívame ako na miesto, kde ľudia relaxujú, potom v centrách miest oproti sebe stojí príroda vs. urbanizmus. Aké sú možnosti mať oddychové zóny v mestách, ktoré sa čoraz viac zahusťujú?

Väčšina ľudí dnes nežije na vidieku ale v mestách, následkom čoho je komplikovanejší prístup do voľnej prírody. Výstavbou infraštruktúry sa v posledných desaťročiach pokúšame o zjednodušenie prístupu do voľnej prírody. To samozrejme vedie k vzniku ďalších problémov, akým je napríklad zásah do prírodného prostredia vybudovaním prístupovej cesty a zvýšená produkcia oxidu uhličitého. Preto vznikla, podľa vzoru klasickej moderny, myšlienka, aby sa do čoraz hustejšie vybudovaných miest vsádzalo viac zelených plôch. Intenzívnym zahusťovaním plôch zároveň rastie tlak na existujúce voľné priestranstvá. Tie musíme nanovo prekvalifikovať, to znamená musíme ich vyplniť tak, aby pobyt vonku bol atraktívnejší. Znamená to i nachádzanie a využívanie nových plôch, ako sú napríklad strechy budov.  

  Changde/China: zavodnené mestské prostredie pozdĺž rieky Chuanzi Foto: © Lothar Fuchs Na jednej strane máme čisto mestské oddychové zóny ako sú parky a záhrady, no máme aj plochy s duálnym využitím, teda kde sa infraštruktúrna funkcia potrebná pre mesto spája s využitím nezastavanej plochy. Ako sa v tomto smere zmenili úlohy krajinných architektov v dnešnej dobe?

To je trend, ktorý nastúpil od roku 2000. Zahusťovanie našich miest si vyžaduje hľadanie nových riešení a zdá sa, že priberanie nových funkcií už existujúcich plôch je dobré riešenie. Tento nápad však nie je nový: Už v Central Parku v New York City sa nachádza obrovské jazero, okolo ktorého sa vybudoval park. Čiže myšlienka prepojenia existujúcej prírodnej infraštruktúry s jej využitím na trávenie voľného času tu je už dlhšie, no svoju dôležitosť nadobudla až rozvojom megamiest. K tomu sa pridáva i skutočnosť, že s pribúdajúcimi vedomosťami stavebných inžinierov sme lepšie schopní kvalifikovať miesta, ktoré doteraz boli No-go areas, ako napríklad skládky odpadu, ktoré sú samozrejme už niekoľko desaťročí mimo prevádzky. Dnes takéto miesta dokážeme toxikologicky a technicky overiť a zabezpečiť ich tak, aby aj oni mohli patriť k priestoru prístupnému pre verejnosť.
 
Spolupracujú v takých prípadoch krajinní architekti s odborníkmi z iných oblastí?

Áno, naša práca je naozaj multidisciplinárna. Musia tu úzko spolupracovať stavební inžinieri s toxikológmi, hydrológovia s geológmi, aby vzniklo dobré krajinné dielo.
 
São Paulo/Brasilien: V Tamanduateí je od roku 1957 úplne vybudovaná kanalizácia, čiastočne pozostávajúca z veľkých rúr Foto: © Marcus Hanke, Institut für Landschaftsarchitektur, Leibniz Universität Hannover Solárne a veterné parky, technické ochranné stavby, ako sú násypy a priehrady a samozrejme dopravné stavby, ulice a koľajnice, to všetko je úloha pre stavebných inžinierov. Akú úlohu tu zohrávajú krajinní architekti?

Zaoberáme sa predovšetkým estetickým dôsledkom týchto nových plôch, pretože si všímame, že táto infraštruktúra je síce v dnešnej dobe vysoko vítaná, no esteticky je ťažko presaditeľná. „Pošpatenie“ krajiny výstavbou veterných mlynov vedie vždy k siahodlhým diskusiám. Ako to urobiť, aby nebola táto infraštruktúra vnímaná negatívne? To je umenie, pri ktorom krajinní architekti pomocou obrazových analýz krajiny a kvalitatívnych štúdií sprostredkúvajú hodnotu prostredia a skúmajú, kde by mali byť tieto infraštruktúrne diela postavené. To, že ich potrebujeme, je medzičasom už jasné každému, no nikto ich nechce mať v tesnej blízkosti seba, radšej trochu ďalej...
 

Video wird geladen
Regine Keller zur Frage: Was ist Landschaft?


Výstava „vonku“ zobrazuje krajinnú architektúru globálne. V centre záujmu stoja zničené plochy, spustošené a vysušené priestranstvá. Sú toto témy, s ktorými sa musia zaoberať dnešní krajinní architekti?

Výstava prezentuje výskumné projekty piatich univerzít, ktoré poukazujú na veľmi zlé riešenia medzinárodných megamiest. Ukazujú nám, čo sa stane, keď pri výstavbe neberieme ohľad na životné prostredie. Pozrime sa na rieku Ciliwung River v Jakarte, ktorá sa stala smetiskom tohto mesta, alebo na vrch Medellin v Kolumbii, ktorý sa neustálym osídľovaním zosúva a zakaždým pochová tisícky ľudí. Tieto neoficiálne sídliská predstavujú obrovský problém, pretože vznikajú na miestach, na ktorých by sa vôbec nemalo stavať, práve kvôli nespevnenému podložiu alebo riziku zaplavenia. Najviac táto situácia ublíži tým najchudobnejším z najchudobnejších. Ich neoficiálnym spôsobom postavené infraštruktúry nám ukazujú, aké schopnosti majú ľudia čeliť tejto núdzovej situácii. Ukazujú ale aj to, čo sa stane, keď prerušíme kolobeh zdrojov medzi mestom a okolím. Nastane totálny ekologický kolaps, ktorému sa veľmi precízne venujeme, znázorňujeme ho na prípadových štúdiách a hľadáme jeho riešenia. Sme presvedčení, že toto je naša najväčšia úloha: ochrániť našu planétu od úplného kolapsu. 

Regine Keller Foto: Ulrike Myrzik
Reginne Keller pracuje od roku 2005 na katedre krajinnej architektúry a verejného priestranstva na Technickej univerzite TU v Mníchove a je spolumajiteľka Keller Damm Kollegen zameranej na krajinovedu a mestské plánovanie. Po štúdiu dejín umenia a divadelných vied na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove pracovala v rôznych divadlách v Salzburgu a v Mníchove. Následne sa vyučila v odbore záhradnej a krajinnej architektúry a potom študovala ochranu krajiny na TU v Mníchove. Regine Keller je členkou Komory architektov Bavorska, Spolku nemeckých krajinných architektov, členkou Bavorskej akadémie krásneho umenia ako aj Akadémie umení v Berlíne a členkou plenárneho zhromaždenia Goetheho inštitútu.

Výstava „vonku – krajinná architektúra v globálnom priestore“ v Múzeu architektúry na TU Mníchov prebiehala do 20. augusta 2017. Rovnomenný katalóg vydaný Andreasom Lepikom v poslupráci s Undine Giseke, Regine Keller, Jörgom Rekittkem, Antje Stokmanom, Christianom Werthmannom vyšiel vo vydavateľstve Hatje Cantz.