Protestné umenie UMENIE V ČASOCH INSTAGRAMU

1 000 postáv | Umelecká performancia pri príležitosti summitu G20 v Hamburgu | júl  2017
Foto: Andra Ruester

Politická angažovanosť nie je na umeleckej scéne hodnotená vždy iba pozitívne. Občas býva nasadenie za dobrú vec odbité ako „služobné umenie“ alebo jednoducho ako „dobre mienené“. Obrázky vznikajú, aby vzbudili mediálnu pozornosť a boli ďalej zverejňované na internete.

 

Deň pred tým, ako sa v júli 2017 zišli vedúci štátni a vládni predstavitelia dvadsiatich najdôležitejších priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín na summite G20, pochodovalo v spomalenom pohybe starým centrom Hamburgu 1 000 postáv pokrytých hlinou.  „1 000 postáv má stelesňovať spoločnosť, ktorá prišla o cit pre to, že je možná existencia aj iného sveta“, uvádza sa ako vysvetlenie na webovej stránke performancie. S prázdnym pohľadom prechádzali postavy po ľuďoch, ktorí zostali na trase, klesli k zemi, nevládali ďalej. Po viac ako 90 minútach prišlo vyslobodenie. Šedé postavy si strhli šaty, pomáhali si navzájom vstať, vpadli si do náručia a tancovali spolu, teraz už farebné, veselo v uliciach. Happy End.

1 000 postáv | Umelecká performancia pri príležitosti summitu G20 v Hamburgu | júl 2017 Foto: Andrea Ruester V bežnom živote to nie je také jednoduché – mohlo by ale byť, keby sa všetci zapojili. To je približne posolstvom tejto protestnej akcie. Ako to skutočne ťažko funguje, bolo možné sledovať v nasledujúcich dňoch: hamburskými ulicami tiahli zahalené postavy, lietali kamene, výbušniny a fľaše, nasadené boli slzný plyn, vodné delá a obušky, stavali sa barikády, rozbíjali sa sklá na autách a zapaľovali sa autá. Výsledkom boli množstvá zranených a stovky zatknutých. Ale aspoň pre instagram vznikli pekné fotky z „1 000 postáv“, dalo by sa zlomyseľne konštatovať. Pretože táto skupinová performancia bola, samozrejme, zinscenovaná, aby bola zaznamenaná na instagrame. 1 000 lajkov pre protestné umenie.  

protestovať s cieľom páčiť sa?

Čo je umenie v časoch sociálnych médií? Lajkom? Provokatérom? Je umenie zneužívané, aby svojim tvorcom garantovalo pozornosť? Môže vôbec umenie pomôcť v politickej kríze, alebo samotné speje ku kríze, pretože je zamieňané s akcionizmom?
 
Aspoň jednu vec nemožno mnohým umelcom vyčítať: že sú apolitickí a držia sa jednoducho stranou. Držiteľ Turnerovej ceny Wolfgang Tillmans vytvoril minulý rok plagáty, ktorými varoval Britov pred vystúpením z EÚ.  Zavesil ich na net, dali sa stiahnuť, vytlačiť a vyvesiť. „Čo je stratené, je stratené navždy“, stálo na jednom z protestných plagátov.
 
Tillmansova protibrexitová kampaň sa stala tiež virálnou, keďže predstaviteľ Jamesa Bonda, Daniel Craig, nosil tričko s jedným z motívov a poslal Tillmansovi fotografiu, ktorú ten zas zverejnil na svojom instagrame. Tillmans sa považuje za niečo ako zosilovač; sociálne médiá jeho hlas ešte zosilňujú, pričom vsádza na silu svojich argumentov a obsahov. „Nikto nie je ostrovom. Žiadna krajina sama pre seba“, je nápis na tričku Daniela Craiga. Pod ním stojí: Voľte zostať (Vote Remain). Tak ako pre umelca existoval len jeden názor na Brexit, vyvolala Tillmansova kampaň takmer len súhlasné reakcie. Pretože konal uvedomelo a rozvážne, a mal cieľ, ktorým boli osveta a mobilizácia voličov.  

Bez DIvadla žiaden protest

Tillmansova akcia je zriedkavosťou. Bez divadla žiaden protest – tak by sa dali zhrnúť akcie poslednej doby.
Energicky sa diskutovalo, viedli sa hádky a občas sa ostro odsudzovalo, s čím všetkým umelci prišli. Na čele s Ai Weiweiom a Centrom pre politickú krásu. Ai Weiwei napodobnil fotografiu – ľahol si na pláž ako utopený trojročný Aylan Kurdi. Príliš šokujúce, príliš oportunistické, príliš cynické, skrátka škandál – také boli reakcie na nete. Centrum pre politickú krásu oznámilo, že v Berlíne budú utečencov hádzať tigrom, ak nebude zrušený zákon, ktorý prepravným spoločnostiam zakazuje prepravovať osoby bez povolenia na vstup do krajiny. „Naše vyjadrenie k #fluechtlingefressen (#zratutecencov): táto akcia je cynická & na úkor tých, ktorí potrebujú ochranu“, uviedlo spolkové ministerstvo vnútra na twitteri. Eskalácia za účelom najvyššej možnej pozornosti.

služobné umenie?

Diskusie vo svete umenia sú kontroverzné: Wolfgang Ullrich si je istý, že politické akčné umenie nie je lepšou formou protestu. Obáva sa, že sa ním skôr konflikty vyostrujú. Podľa Kie Vahlandovej v jej článku v Süddeutsche Zeitung nesieme zodpovednosť my, publikum umelcov: „Podnikavci ponúkajú služobné umenie, predávajú dobré svedomie, tak ako výrobcovia čajových vrecúšok, ktorí prinášajú ľuďom svoje produkty s potlačou životných múdrostí.“ A Julia Vossová vo Frankfurter Allgemeine Zeitung reaguje na výčitku, že umelci ako Ai Weiwei zneužívajú utrpenie utečencov pre vlastné účely. Píše, že dejiny umenia sú plné príkladov, kedy politická angažovanosť viedla k zlomu v kariére.  

Akokoľvek si už jednotlivé politické umelecké akcie zaradíme, umelci v každom prípade dokázali to, o čo im išlo: rozvíriť diskusiu o aktuálnych politických problémoch.