Nemecká knižná cena Robert Menasse získal Nemeckú knižnú cenu za rok 2017

Autor tak svojou knihou Die Hauptstadt získal najvyššie ocenenie literárnej branže. Kniha o politickom dianí v Bruseli je obhajobou Európy nezaťaženej nacionalistickým egoizmom.
 

Trvalo dosť dlho, kým dokázal k slzám dojatý Robert Menasse vysloviť „ďakujem“. Získanie tohto ocenenia ho veľmi dojalo. Zároveň si uvšak uvedomuje, že jeho piati konkurenti si toto ocenenie zaslúžia rovnako ako on.

Porota Nemeckej knižnej ceny odôvodnila svoje rozhodnutie týmito slovami: Menasseho kniha objasňuje, že len ekonómia samotná nám nemôže zabezpečiť mierumilovnú budúcnosť. Neustále sa musíme usilovať o ľudskosť, nemôžme tento boj vzdať. A že sa toto tvrdenie týka aj Európskej únie, dokazuje Menasse svojim románom presvedčivým spôsobom.

Vydarené zobrazenie európskeho hlavného mesta

Die Hauptstadt ide o politické dianie v Bruseli. Rakúšan Robert Menasse tu žil a rešeršoval štyri roky a vypestoval si láskyplný ale i kritický vzťah k administratíve Európskej únie ako aj k ľudskej omylnosti. Kniha je satirou, kriminálkou i analýzou zároveň a okrem toho obhajuje Európu v boji s nacionálnym egoizmom. Sedemčlenná porota ocenila knihu ako viacvrstvový text, ktorý majstrovsky prepája existenčné otázky súkromného života s politickým dianím a vpúšťa čitateľa do vnútra tohto sveta. Dramaticky zvládnuté, Menasse sa ponára do hĺbin sveta, ktorý nazývame tým naším.

Robert Menasse viedol mnoho politických diskusií o Európe aj v rámci svojho zväzku esejí o Európe. V roku 2012 písal v Europäischen Landbote o nadnárodných inštitúciách a byrokraciách EU. Teraz už však chce diskutovať len o svojom diele. Táto téma ho však neopúšťa ani mimo jeho literátnej tvorby. „Je to pretrvávajúca revolúcia. Od 60-tych rokov sa systematicky vyrábajú spoločné rámcové podmienky pre celý kontinent. A keď to tak je, chcem vedieť, kto to robí a ako to robí? Preto som vtedy odišiel do Bruselu.“

„Je potrebné hovoriť o tom, čo je na Euróspkej únii dielom ľudí“

„Ľudia ktorí hovoria, že EÚ predstavuje problém, že nás pripravila o našu suverenitu, že z nej musíme odísť, že by sa mala úplne zrušiť, títo ľudia niesú podľa môjho názoru vôbec informovaní a vo všeobecnosti predstavujú nebezpečenstvo“, uviedol Menasse v rozhovore, ktorý poskytol po prevzatí ceny. „Myšlienka Euróspkej únie je smelá, závažná a je pre nás všetkých jedinou šancou, ako máme mať ešte na tomto kontinente budúcnosť. A aby sme mohli myšlienku EÚ ďalej rozvíjať, musíme podrobiť kritike všetko, čo nie je v poriadku. A aby sme toho boli schopní, musíme vedieť, ako samotná EU funguje. Čo sú to za ľudia, ktorí tam pracujú? O čo im ide?“ Je toho naozaj veľa, o čom sa dá hovoriť a je nutné ukázať, že Európska únia nie je nič abstraktné. „To, čo tam vzniká, vzniká nejakými ľuďmi a o všetkom, čo je dielom ľudí, je možné a nutné sa rozprávať.“ Taký je Menassov prístup ako románopisca. „Máme tak väčšiu šancu reflektovať našu dobu a lepšie jej porozumieť. A ovplyvniť ju!“

„Európska republika“ ako konkrétna utópia

Robert Menasse sa narodil roku 1954 vo Viedni. Jeho židovský otec ušiel v roku 1938 pred nacistami a do Rakúska sa vrátil až po skončení vojny. Menasse študoval vo Viedni, Salzburgu a Messine germanistiku, filozofiu a politické vedy, doktorát získal roku 1980 za prácu na tému „Typus des Außenseiters im Literaturbetrieb“ (Postava outsidera na literárnej scéne). Do roku 1988 pôsobil ako lektor rakúskej literatúry a docent v Ústave literárnej téorie na univerzite v brazílskom Sao Paule, kde sa začal venovať písaniu.“

Na poli literatúry sa mu podarilo presadiť v roku 1995 románom Schubumkehr (Čelom vzad), v ktorom opisuje zmenu pomerov koncom 80-tych rokov na príklade dediny na česko-rakúskom pohraničí. Problematikou Európskej únie a kritikou globalizácie sa Menasse vo svojich esejách zaoberá od roku 2005. Jeho postoj k Európskej únii a k téme globalizácie nebol pritom na začiatku vôbec kritický – nedostatky v oblasti demokracie pripisoval predovšetkým vplyvu a moci jednotlivých národných štátov. Dôsledkom jeho bruselskej skúsenosti nebolo totiž obrátenie na vieru, hovorí vo Frankfurte, skôr utvrdenie sa v nej. Že je pre neho „Európska republika“ konkrétnou utópiou, demonštroval už v roku 2013.

Ani tí, ktorí nomináciu nepremenia, neodchádzajú naprázdno

„Som celý bez seba“, reagoval autor galantnou narážkou na titul románu rovnako favorizovanej Sashy Marianne Salzmann, keď sa ho novinári pýtali, ako sa ako čerstvý laureát cíti. „Každý autor, ktorý tvrdí, že si takéto ocenenie neželá a nepotrebuje ho, klame.“Len od chvíle, keď cenu získal, konštatuje zarazene: „Pripadám si ako podvodník vyjadrujúci sa k románu, ktorý napísal niekto iný.“

Do najužšej nominácie na najlepší román roka v nemeckom jazyku sa okrem iných dostali ešte títo autori a ich diela: Gerhard Falkner (Romeo oder Julia), Franzobel (Das Floß der Medusa), Thomas Lehr (Schlafende Sonne) Marion Poschmann (Die Kieferinseln) a Sasha Marianna Salzmann (Außer sich). Každý z nich získa 2500 euro. Víťazom minuloročnej Nemeckej knižnej ceny bol Bodo Kirchhoff za knihu Widerfahrnis.

Ocenenie udeľuje od roku 2005 Zväz nemeckých kníhkupcov. Jeho cieľom je vybrať najkvalitnejší román daného roka napísaný v nemeckom jazyku. Svoje tituly môžu nominovať nemecké, rakúske a švajčiarske vydavateľsvtá. Sedemčlenná porota, ktorej zloženie sa každoročne mení, zvolí najprv dvadsať titulov do širšieho výberu. Do užšej nominácie sa dostane päť až šesť autorov. Víťaz získa 25 000 euro a dielu takmer vždy zaručí isté miesto v rebríčku bestsellerov. Slávnostné vyhlásenie sa koná v priestore frankfurtskej radnice Römer deň pred zahájením Frankfurtského knižného veľtrhu.

 

Nominácie na Nemeckú knižnú cenu – Shortlist a Longlist

Okrem víťazného Die Hauptstadt boli v roku 2017 nominované nasledovné tituly:

  • Romeo oder Julia von Gerhard Falkner
  • Das Floß der Medusa von Franzobel
  • Schlafende Sonne von Thomas Lehr
  • Die Kieferninseln von Marion Poschmann
  • Außer sich von Sasha Marina Salzmann
Longlist Nemeckej knižnej ceny 2017 obsahuje aj tieto tituly:
  • Lichter als der Tag von Mirko Bonné
  • Schau mich an, wenn ich mit dir rede! von Monika Helfer
  • Das Jahr der Frauen von Christoph Höhtker
  • Kraft von Jonas Lüscher
  • Flugschnee von Birgit Müller-Wieland
  • Schreckliche Gewalten von Jakob Nolte
  • Nach Onkalo von Kerstin Preiwuß
  • Phantom von Robert Prosser
  • Wiener Straße von Sven Regener
  • Peter Holtz von Ingo Schulze
  • Das Singen der Sirenen von Michael Wildenhain
  • Walter Nowak bleibt liegen von Julia Wolf
  • Katie von Christine Wunnicke
  • Evangelio von Feridun Zaimoglu