Smart Cities Prepojené ekologické mesto

Vizualizácia hlavného námestia mesta Mastar, mesta s nulovým CO2, bez odpadkov a áut
Foto výrez © LAVA_Atelier_Illume

Mesto, ktoré je luxusné, ekologické a nezaťažuje životné prostredie môže byť realitou vďaka inteligentným technológiám. No tie so sebou prinesú aj to, že verejný priestor bude neustále snímaný senzormi, ktoré zachytia každý náš krok v ňom.

„Masdar City“ – tak sa volá veľkoprojekt v Arabských Emirátoch, ktorý je snom klimaticky neutrálneho hightech mesta uprostred púšte. Vízia, ktorá sa čoskoro premení na skutočnosť: nulové emisie, žiaden odpad, od energie nezávislý život s dokonalým komfortom pre približne 50 000 ľudí. Podľa ambicióznych plánov by mali v meste Masdar jazdiť výlučne električky a samohybné elektroautá jazdiace na podzemných indukčných poliach a riadené na ďiaľku. Nad zemou sa naopak bude vyskytovať veľa zelene. Školy a škôlky budú dostupné peši, energia sa bude získavať pomocou solárnych panelov. Bude takto vyzerať budúcnosť našich miest?

Vďaka špičkovej technike a inteligentným softvérom už nie je predstava takéhoto mesta len utópiou. Hovoríme tu o tzv. „smart city“. Dokonale prepojené mesto môže šetriť čas, náklady a energiu, a preto je výrazne ohľaduplnejšie voči životnému prostrediu. Pomocou snímačov sa zberajú veľké množstvá dát, ktoré sa následne posielajú do špeciálnych riadiacich systémov. Následne sú použité v najrôznejších oblastiach, od technického vybavenia budovy cez dopravu až po zásobovanie vodou a získavanie energie. Týmto sa zabezpečí prispôsobenie dopytu presným požiadavkám: autobusy jazdia len tam, kde na nich naozaj niekto čaká, kúrenie v kancelárii sa zapne až vtedy, keď je to potrebné, zavlažovanie v parkoch sa zladí s predpoveďou počasia a odpad bude odvezený až keď sú smetné konvy plné.  

„Ide o úplné prepojenie človeka s technikou“, objasňuje Tobias Wallisser z Laboratory for Visionary Architecture Berlin (L-A-V-A). „A može to ísť ešte oveľa ďalej, ako si vieme predstaviť, napríklad keď zavedieme internet vecí, čiže keď inteligentné prístroje začnú komunikovať medzi sebou navzájom.“ V budúcnosti nás budú môcť napríklad bez vyzvania odviezť samojazdiace autá, ktoré z nášho smartfónu získajú informáciu, že máme dohodnuté stretnutie mimo nášho domova.

Smart neznamená nový

Trblietavo vyzerajúce veľkoprojekty ako Masdar City alebo kórejská časť Songdo, ktorej celá rozloha je pokrytá senzormi a smart systémom, priťahujú celosvetovú pozornosť. To však neznamená, že mestá budúcnosti musia byť kompletne postavené nanovo. Skôr naopak, podľa Wallisera sú smart city technológie viac zaujímavé pre už existujúce mestá. „Infraštruktúra v našich mestách, nazvime ju hardvér, sa rozvíjala storočia. Kanalizácia alebo sieť metra existuje v niektorých častiach Európy už 150 rokov a nemôžno ju len tak jednoducho zmeniť. Pri smart city sa k tomuto hardvéru pridá ešte softvér, čiže akési riadenie tejto infraštruktúry, ktorá sa dá jednoducho a rýchlo meniť a prispôsobovať. A tu sa skrýva veľký potenciál: Rozumným prepojením jednotlivých častí môžme optimalizovať spotrebu zdrojov bez toho, aby sme ich museli vymeniť za nové.

Pre európske mestá sú smart technológie možnosťou, ako zvýšiť kvalitu života a zároveň žiť trvalo udrťžateľným spôsobom. V Nemecku žije až 75% celkového počtu obyvateľov v mestách. Zabezpečiť čoraz väčšiemu množstvu ľudí blahobyt a dobrú životnú úroveň bez toho, aby sme zaťažili životné prostredie sa stalo obrovskou výzvou pre celú spoločnosť. Napriek tomu mnoho nemeckých miest zaostáva za celoeurópskym priemerom. Podľa hlavného obchodného riaditeľa spolku nemeckých miest a obcií Gerda Landsberga majú mnohé mestá vo verejnej diskusii o čakacích dobách na úradoch, o chýbajúcich dopravných riadiacich systémoch, o nedostatkoch širokopásmového internetu čo doháňať. Viacere mestá preto už začali pracovať na smart city stratégii alebo spustili prvé pilotné projekty. V meste Braunschweig funguje doprava na ďiaľkovo riadené svetelné semafóry, v Kolíne existuje tzv. airBnB pre parkovanie, teda zdieľanie parkovacích miest, v Mníchove jazdia na vybraných cestných úsekoch samohybné autá a v Berlíne šetria pouličné svetlá vybavené WLAN, Bluetooth a barometrom ročne až 80% nákladov na energiu.

Priekopníkom vo veci dopravného riadenia sú Drážďany: Dopravný systém VAMOS tu riadi vnútromestskú autodopravu, informuje vodičov o dostupnosti voľných parkovacích miest a riadi svetelné križovatky. Na križovatkách majú prednosť meškajúce električky, tie, ktoré sú rýchlejšie, môžu trochu počkať. Nezabudlo sa ani na cyklistov: od jari 2018 budú môcť pomocou aplikácie Bike Now zistiť, ako rýchlo majú bicyklovať, aby mohli plynule prechádzať na zelenú. Inteligentné riadenie dopravy by malo ľudí priviesť k tomu, aby častejšie presadli na bicykel, autobus či električku, hovorí Sven Fröhlich z Technickej univerzity TU Dresden. Z tohto dôvodu bolo v meste inštalovaných asi 1000 detektorov, ktoré zberajú detailné dáta o doprave.

Oproti tomu je román „1984“ staromódny

Pri téme smart city ide v konečnom dôsledku vždy o optimalizáciu zdrojov a zvýšenie individuálneho komfortu, hovorí Tobias Wallisser. Cena za to však bude, že sa staneme úplne čitateľnými. „Prepájanie prinesie veľa pozitív. No čo to pre nás znamená, keď o sebe zverejníme všetky údaje, o tom sa ešte len začína diskutovať. V porovnaní s tým, čo je dnes všetko možné sa zdá byť Orwelov román 1984 len slabou, staromódnou záležitosťou.“ Ústrednou otázkou podľa Wallissera je, či bude riadenie decentralizované, alebo či všetky dostupné informácie zozbiera a vyhodnotí jedna ústredná inštitúcia, ktorá tak získa prístup k obrovskému množstvu dát. „Otázka ochrany dát je typická pre nemeckú spoločnosť. Napriek tomu bude nutné hovoriť o tom, ako chceme žiť ďalej.“
V Masdar City mali byť prvé byty skolaudované už koncom roka 2017, v roku 2030 by mal byť hotový celý areál. Už dnes sa však musia niektoré plány prispôsobiť realite: Keďže sa obyvatelia nechcú vzdať osobných automobilov, predsa len bude potrebné na povrchu vybudovať cesty a garáže, pripustil britský architekt Chris Wan na tlačovej konferencii koncom roka 2017. Podobné problémy riešili aj Drážďany: podľa Jürgena Krimmlinga z TU Drážďany sa doteraz podľa inteligentného riadiaceho systému riadi len 10% vodičov, aj keď by ním výrazne rýchlejšie dorazili do svojho cieľa. Teória a prax, technológia a človek ešte stále netvoria absolútnu jednotu.