Nenávisť na internete V trojici vieme urobiť toľko, ako keby nás bolo sto

Tím okolo Rayka Andersa v reportáži „Vymaž sa. Takto je organizovaná nenávisť na internete“, ktorá vznikla v spolupráci s ARD/ZDF.
Foto (Výrez): © Paul Ruben Mundth

V dokumente „Vymaž sa. Takto organizovaná je nenávisť na internete“ skúma youtuber Rayk Anders so svojim tímom vplyv internetových trollov a ich nenávistných komentárov na politickú náladu v spoločnosti.
 

Média uzamykajú funkcie komentovania ich článkov, politici sa cítia byť vystavení masívnemu urážaniu a vyhrážaniu. Nenávisť v komunikácii na internete sa v posledných rokoch stala oveľa viditeľnejšou. V čase volieb do nemeckého parlamentu sa mali pravicovo-extrémistickí aktivisti pokúšať o diskreditáciu svojich politických súperov. Kto sú však títo aktivisti v skutočnosti? V reportáži „Vymaž sa. Takto organizovaná je nenávisť na internete“ youtuber Rayk Anders a jeho tím skúmajú, aký je vplyv nenávistných komentárov trollov na politickú náladu v spoločnosti. Rozprávali sme sa s Patrikom Stegemannom, ktorý dokument režíroval.
 
Pán Stegemann, v dokumente „Vymaž sa. Takto organizovaná je nenávisť na internete“  skúmate organizovanú nenávisť na internete. Aký postup ste si pre svoj výskum zvolili?
 
V spolupráci s Inštitútom Hansa Bedowa v Hamburgu sme ako prvú urobili analýzu dát. Zamerali sme sa na nasledovné otázky: Kde presne vzniká táto nenávisť? V akých témach a na akých miestach sa objavujú nenávistné komentáre? Zistili sme, že nenávisť na internete nie je prítomná všade, ale objavuje sa na istých, konkrétnych miestach. V ďalšom kroku sme sa sami vydávali za trollov a haterov. Založili sme si nové profily na twitteri, facebooku, instagrame, youtube a na niekoľkých pravicovo-extrémistických platformách a pomocou tajných účtov sme sa snažili preniknúť do týchto štruktúr. Zrazu sme sa my sami stali súčasťou tejto scény. Naživo sme mohli pozorovať, čo sú to za ľudia a ako sú organizovaní.
 
A čo sú to za ľudia? 
 
V prípade pravicových aktivistov, napr. pravicovo-extrémistická sieť Reconquista Germanica ide o veľmi nehomogénnu skupinu. Komunikovali sme s mnohými ľuďmi, boli to výlučne muži. Nebola medzi nimi ani jedna žena. Časť z nich tvoria mladí muži, ktorí majú veľa  voľného času, pociťujú istú ideologickú blízkosť a trollovanie berú ako istú formu zábavy. Potom je skupina ľudí,  ktorých môžeme označiť za hardcore-ideológov. Patria sem zoskupenia blízke politickej strane Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko) alebo sú dokonca jej členmi.
 
Sú ľudia na internete tí istí, ktorí sa zúčastňujú aj pochodov?
 
Reconquista Germanica sa zúčastnila pochodov, bola napríklad na pochode k narodeninám Pegidy. Časť tejto skupiny sa teda venuje offline aktivitám. Ostatní sú viac-menej aktívni len na internete.
Tím z projektu „Vymaž sa“ v práci Tím z projektu „Vymaž sa“ v práci | Foto (Výrez): © Paul Ruben Mundthal V poslednej fáze ste Vy sám chceli aktívne vystúpiť proti nenávisti na internete a zahájili ste protiútok v podobe „love trollingu“. Čo presne ste urobili? 
 
Už sme poznali, ako to funguje. Ľudia si založia falošné účty, dohodnú sa a potom verbálne útočia. Vedeli sme, ako hrozne jednoduché to je: Stačí, aby sme sa dohodli traja a mohli sme vystupovať tak, akoby nás bolo sto. A presne to sme aj urobili. Keď sme vedeli, že sa na nejaké video na youtube kanáli spustí vlna nenávistných komentárov, zakročili sme s našimi komentármi a šírili sme lásku. No nebolo nám to nič platné, pretože reakcia trollov bola následne ešte tvrdšia. Osoba, ktorej sme chceli pomôcť, bola nakoniec vystavená ešte väčšej nenávisti.
 
Sú iné iniciatívy úspešnejšie? Facebooková skupina #ichbinhier napríklad stavila na tzv. counterspeech, teda na vecnú a ohľaduplnú argumentáciu.
 
Každá iniciatíva venujúca sa tejto téme je prospešná. Reportáž „Vymaž sa“ bola odvysielaná  v rámci programu Neo Magazín Royale na televízii ZDF. Z toho potom vznikla iniciatíva Reconquista Internet moderátora Jana Böhmermanna.

...ktorá potom urobila cielené akcie proti urážaniu a štvaniu národa.

To je presne to, čo potrebujeme. Vyslať impulz, to je totiž niečo, čo môže urobiť žurnalistika.  
 
Aké právne kroky by mohli byť podľa Vášho názoru urobené proti nenávisti na internete – napr. povinnosť vystupovať pod svojím menom?
 
Nie som za úplný zákaz používania pseudoným, ale toto je naozaj problémová vec. V prípade zákona Netzwerkdurchsetzungsgesetz, zaoberajúcim sa nenávisťou a falošnými správami na sociálnych sieťach sme videli, aké je to zložité: V konečnom dôsledku to vedie k privatizácii presadenia práva. Myslím, že by sme sa mali zamerať na niečo iné. Na jednej strane sa nachádza problém v sociálnych sieťach: tie sú celkom jasne organizované trhovo a nerobia rozdiel medzi reklamou, nenávistným príspevkom, či komentárom, kde môžem napísať, že milujem svoju matku. To najdôležitejšie je, že pútajú pozornosť, lákajú ľudí na kliknutie a generujú tak peniaze. Na druhej strane, problém nespočíva len na internete. Ten spočíva v celej našej spoločnosti a jej diskurze, ktorý zhrubol a zosurovel, a tým sa priblížil extrémnej pravici.
 
Medzičasom sa objavila kritika verejnosti na Vašu reportáž. Ako k nej pristupujete? 
 
Vzniká nám tu istá bublina. V istom momente som prestal počítať videá, ktoré vznikli ako protireakcia. Pribúdajú urážky a rôzne karikatúry, objavujú sa aj perfídne pokusy o úplné otočenie diskurzu. Aby sa už viac vôbec nerozprávalo o tom, ako trollovia prekračujú morálne hranice. Pretože im to vraj môže v konečnom dôsledku hrať do karát a pomôže im to. Nám šlo hlavne o to, aby sme otvorili diskusiu na túto tému. Trollovia to pochopili a rýchle sa snažili dať do popredia úplne inú tému. Napríklad nám začali vyčítať nekorektné rešerše. V našom dokumente možno samozrejme mnoho bodov vnímať kriticky, no debata už nebola možná.