Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Darknet
Päť príkladov, prečo je zlá povesť niekedy neoprávnená

Darknet predstavuje chránenú komunikáciu na internete, na čo sa používa, určujú jej užívatelia
Darknet predstavuje chránenú komunikáciu na internete, na čo sa používa, určujú jej užívatelia | Foto (výrez): © Adobe

Darknet je vnímaný ako horší brat internetu, ako miesto pre obchodovanie so zbraňami a drogami a raj pre pedofíliu a terorizmus. V skutočnosti však darknet vôbec nie je taký temný.

Von Daniel Wendorf & Benedikt Plass-Fleßenkämper

Pojem „darknet“ sa vo všeobecnosti spája s niečím pokútnym, podvodným. Zlú povesť mu urobili mediálne známe ilegálne platformy ako Silk Road alebo AlphaBay, na ktorých sa obchodovalo s drogami, zbraňami či dokonca ľudskými orgánmi. Pomerne rýchlo sa z týchto internetových platforiem stalo zlorečné miesto, o ktorom politici hovorili ako o „ostrove bezprávia“. Toto označenie poukazuje hlavne na jednu skutočnosť: Mnoho ľudí netuší, o čo tu vlastne ide.

Je darknet temným zákutím internetu?

Pojmom darknet označujeme komunikáciu na internete, ktorá prebieha anonymne a to napríklad pomocou tor browsera. Na spojenie medzi dvoma užívateľmi využívajú darknety rôzne šifrovacie techniky, pomocou ktorých potom toto spojenie manuálne ovládajú. Jeden užívateľ skontaktuje pomocou svojho počítača alebo mobilného zariadenia inú osobu tak, že dôjde k prepojeniu IP-adries obidvoch užívateľov. Týmto spôsobom môžu spolu komunikovať, vymieňať si dáta bez toho, aby ich mohli nejako odchytiť tretie osoby. Čo je na tomto zvláštne je to, že do svojej osobnej siete môžete priberať ďalšie kontakty. Každá z týchto privátnych sietí tak funguje mimo klasického internetu, užívatelia komunikujú len medzi sebou navzájom bez sprostredkovateľov. Existuje teda mnoho menších i veľkých darknetov v rámci internetu.

V zásade sú možnosti chránenej komunikácie v čase stúpajúcej kontroly a sledovania pre mnoho ľudí veľmi dôležité. Uvádzame niekoľko príkladov, ako môžu byť uzavreté siete a tor technológie využité zmysluplne:

Whistleblowing

Edward Snowden a Chelsea Manning sú tie najznámejšie mená, ktoré poznáme v súvislosti s odhaľovaním pochybných štátnych machinácií. Bývalý zamestnanec CIA Snowden odkryl bezbrehé sledovanie ľudí americkými tajnými službami. Bývalý americký vojak Bradley Manning – po operácii  zmeny pohlavia už Chelsea Manning – zverejnil dohromady pol milióna vojnových dokumentov z Iraku a Afganistanu na platforme Wikileaks. Samotní Snowden ani Manning síce nevyužili technické možnosti darknetu, svojim konaním však inšpirovali whistleblowerov z celého sveta, aby verejne upozorňovali na neprávosti zo strany štátnych inštitúcií, ak o nich vedia. A najlepší spôsob na takéto uverejnenie je taký, ktorý nezanechá po vás žiadne stopy. Vtedy možno siahnuť po browseri tor, ktorý je medzi whistleblowerni dobre rozšírený.
 

Anonymné schránky redakcií

Spravodajské relácie a noviny sú pri istom type informácií odkázané na informantov, ktorí chcú ostať v anonymite a od redakcie vyžadujú istý typ ochrany. Preto už takmer každá väčšia redakcia ponúka možnosť utajenej komunikácie, počas ktorej je zachovaná anonymita. Médiá ako britské Guardian, noviny New York Times či nemecké tageszeitung (taz) majú založené elektronické schránky s tor koncovkou .onion. Na tieto adresy môže ktokoľvek zaslať dokumenty bez toho, aby sa prijímateľovi ukázala IP-Adresa odosielateľa. Túto technológiu už medzičasom začali používať aj veľké neziskové organizácie ako napríklad Greenpeace.

systemli.org/Riseup.net

Mnoho aktivistických skupín z celého sveta chce komunikovať pod ochranou. Stránky .onion už začala na internú komunikáciu používať aj lokálna skupina Chaos Computer Club. Ako „nekomerčný poskytovateľ chránenej komunikácie“ sa osvedčila aj iniciatíva systemli.org. Táto nemecká služba ponúka e-mail, cloud a hosting pre jednotlivcov a rôzne iniciatívy okrem iného prostredníctvom .onion adries. Podľa vlastných údajov chce systemli poskytnúť ochranu politickým aktivistom. Podobné služby poskytuje aj americký pendant Riseup.net.

FireChat 

Poskytovateľ Open Garden sprístupnil v roku 2014 messengerovú službu FireChat, ktorá sa už od svojho spustenia stala hviezdou „anonymnej scény“. Počas „dáždnikovej revolúcie“ v Hong Kongu vypla čínska vláda vo veľkých častiach mesta mobilnú sieť, aby zablokovala komunikáciu medzi aktivistami. V takýchto situáciách nastúpi na scénu FireChat: Každý smartfón, na ktorom je táto služba nainštalovaná, sa za krátku dobu stane komunikačným uzlom v rámci decentralizovanej siete. Tisícky demonštrantov v Hong Kongu tak mohli napriek vypnutej mobilnej sieti naďalej medzi sebou komunikovať a koordinovať sa.
 

Facebookcorewwwi.onion

Je služba facebook celosvetovo dostupná? Nie tak úplne, pretože v niektorých častiach sveta nefunguje táto stránka vôbec alebo funguje len v cenzúrovanej forme. Na obídenie cenzúry a zablokovaného prístupu ponúka Facebook od roku 2014 špeciálnu tor stránku.
 

Deep Web 

S pojmom darknet je často zamieňaný alebo nesprávne stotožňovaný aj pojem deep web. Tento pojem sa však používa na označenie časti internetu, ktorá sa nedá vyhľadať pomocou bežných vyhľadávačov, pretože ich technické možnosti im nedovoľujú rešeršovať dostatočne hĺbkovo. Že je to okrajová záležitosť? Vôbec nie, pretože objem dát deep webu je podľa jednej štúdie z roku 2001 od 400 do 500-krát väčší ako objem dát v klasickej časti internetu (na surface webe). V skutočnosti tak bežnému používateľovi ostáva väčšia časť internetu skrytá. Zmapovať deep web majú problém dokonca aj úrady. Čo mnohí ani nevedia: V našich každodenných životoch používame deep web pravidelne. Napríklad keď používame online katalóg knižníc, pohybujeme sa v deep web priestore. Knižný fond danej knižnice totiž nie je viditeľný pre všetkých, len pre užívateľov knižnice, keď sa prihlásia svojimi prihlasovacími údajmi a vstúpia do deep webu.
 

  

Ako sa dostať do Darknetu: tor-softvér

Tor – pôvodne akronymum pre “The Onion Router” – je najznámejším softvérom pre anonymizáciu dát na internete. Tor nebol primárne vytvorený na ochranu žurnalistov, whistleblowerov či kritikov systému, jeho pôvodnou úlohou bolo ochrániť amerických agentov a vojsko pred odpočúvaním. Tento projekt spustila Univerzita Cambridge v roku 2000 a v jeho prvých fázach ho podporovala aj armáda. Koncom roku 2006 prevzala celú technológiu toru jedna nezisková organizácia. Medzičasom sa tor a podobné softvéry rozšírili do celého sveta, aby sa vzopreli machináciám, alebo aby ich odkryli. Ale: v krajinách ako je napr. Čína, kde je internetový prístup silne reglementovaný, má vládny aparát v dispozícii metódy, aby tor obišiel.