Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Volebné právo žien
Dva kroky vpred, jeden späť

Aj 100 rokov po zavedení volebného práva pre ženy nie je politická moc medzi mužmi a ženami rozdelená rovnomerne
Aj 100 rokov po zavedení volebného práva pre ženy nie je politická moc medzi mužmi a ženami rozdelená rovnomerne | Foto (Výrez): © Adobe

Nemecko oslavuje 100 rokov od zavedenia volebného práva pre ženy. Napriek tomu je politická moc stále viac v rukách mužov ako u žien. V parlamente žiadnej spolkovej krajiny nie sú ženy zastúpené rovnakým počtom ako muži. Iniciatíva Kolégium Heleny Weber sa snaží o zmenu.
 

Keď vstúpite, hneď pocítite tlak, tú zovierajúcu, zarezávajúcu silu: dva korzety v čisto bielej farbe, v neohybných kosticiach a nepoddajnej forme. To je to prvé, na čo padne pohľad návštevníka, ktorý si prišiel pozrieť výstavu „dámska volenka“. Tento metaforický názov je výstižný: „Korzety zväzovali ženy ešte začiatkom 20. storočia a obmedzovali ich v slobodnom pohybe“, vysvetľuje historička Dorothee Linnemann, kurátorka výstavy prezentovanej v budove Historického múzea vo Frankfurte. Výstava je otvorená od koncom augusta 2018 a predstavuje srdce jubilejnej kampane „100 rokov volebného práva žien“. Na rozlohe 900 m2 je vystavených 450 exponátov venovaných bojovníčkam za volebné právo nemeckých žien. Výstava nás prevedie ich históriou až po 19. január 1919 – dátum, kedy ženy v Nemecku mohli prvýkrát voliť a byť volené. Ukazuje aj pohľad na nový, demokratický začiatok krajiny po roku 1945, keď sa zrovnoprávnenie žien a mužov dostalo do Ústavy Nemeckej spolkovej republiky.

„Vyvíjame sa smerom dozadu“

Volebný plagát z roku 1919 vyzýva ženy, aby šli voliť. Volebný plagát z roku 1919 vyzýva ženy, aby šli voliť. | Foto: © Historické múzeum Frankfurt Berlínska politologička Helga Lukoschat, predsedkyňa predstavenstva Európskej akadémie pre ženy v politike a hospodárstve v Berlíne (skratka EAF) pripisuje tejto výstave vysokú aktuálnosť a význam. „Prítomnosť žien v politike už dnes nie je taká výnimočná, no ani zďaleka nie je ani samozrejmá“, myslí si Lukoschat. Žiaden nemecký parlament nie je paritný, muži a ženy stále nie sú zastúpené rovnomerne. A to ani po sto rokoch od 1919.

V komunálnej politike je podiel žien len štvrtinový, pokračuje Lukoschat. Iba 10% primátorských kresiel obsadili ženy. V spolkovom parlamente majú ženy v súčasnosti 30,9 percentuálny podiel z celkového počtu poslancov. Tak málo ich naposledy bolo pred 19 rokmi. Je to zároveň o 7 percentuálnych bodov menej ako v predchádzajúcom legislatívnom období. „To znamená, že tu dnes nemáme len stagnáciu, ale dokonca zaradenú spiatočku.“

Túto skutočnosť potvrdzuje aj komunálna politička Rosemarie Heilig, ktorá je vedúcou referentkou pre životné prostredie vo Frankfurte. V meste Main bola v období rokov 2006-2011 na poste primátorky, starostky a predsedkyne mestského zastupiteľstva žena. „V súčasnosti je podiel žien v našom mestskom zastupiteľstve o 10 percent menší.“

Robiť viac pre silnejšie komunálne političky

S cieľom podporiť ženy pri ich politických začiatkoch v komunále a pri ich prvom kontakte s politikou založila EAF pod záštitou Helgy Lukoschat spolu s podporou Ministerstva rodiny v roku 2011 Kolégium Heleny Weber. Patrónka tejto iniciatívy je bojovníčka za práva žien a politička Helena Weber, ktorá bola v roku jednou z 37 žien zvolených do nemeckého parlamentu. O 30 rokov a jednu svetovú vojnu neskôr bola Helena Weber súčasťou Parlamentnej rady a so svojimi spolubojovníčkami Friedou Nadig, Elisabeth Selbert a Helenou Wessel sa zasadila za zápis zrovnoprávnenia žien a mužov do Ústavy. „Tieto štyri ženy dnes považujeme za „matky Ústavy““, hovorí Lukoschat. „Museli bojovať a mobilizovať ľudí aby bola rovnoprávnosť ukotvená v Ústave. Zápisom do Ústavy bola položená len právna základňa rovnoprávnosti, realita však ešte dlho ostala iná.“
Rok 1956: diskusia poslankyne za CDU Heleny Weber so spolkovým kancelárom Konradom Adenauerom a ďalšími poslancami v Nemeckom parlamente o Zákone o brannej povinnosti. Rok 1956: diskusia poslankyne za CDU Heleny Weber so spolkovým kancelárom Konradom Adenauerom a ďalšími poslancami v Nemeckom parlamente o Zákone o brannej povinnosti. | Foto: © picture-alliance / dpa O svoju pozíciu musia ženy bojovať do dnešného dňa, hovorí Lukoschat. Či už ide o nejakú dobrú pozíciu v hospodárstve alebo o poradie na kandidátnej listine politickej strany vo voľbách. HWK organizuje mentoringové programy a semináre pre politických nováčikov, trénuje ich v umení presadiť sa a pripravuje na komunikáciu s médiami, konkurenciou či kritikmi. „U nás sa naučia aj to, ako hľadať partnerov a vytvárať spojenectvá.“ To nakoniec nie je niečo, čo by sa dalo odpozerať od žien z prvého emancipačného hnutia: Keby vtedajšie bojovníčky medzi sebou komunikovali aj mimo svojich politických strán, náboženského či národnostného vymedzenia, vytvorili by medzi sebou lepšie prepojenie a spoluprácu.

Siete pre väčšiu ženskú silu

Kolégium Heleny Weber nie je vo svojej aktivite osamotené. Medzi rôznymi iniciatívami na podporu žien na národnej i medzinárodnej úrovni dochádza k spolupráci. Zapájajú sa do kampane Metoo, zasadzujú sa za férové finančné ohodnotenie alebo za zharmonizovanie pracovného a rodinného života. Napríklad hnutie Female Future Force, založené edíciou F-redaktoriek Nory-Vanessy Wohlert a Susann Hoffmann, sa označuje za hnutie „pre Female Empowerment“. Podujatia Female Future Force Day sa naposledy zúčastnilo 4000 návštevníkov. Medzičasom sa v Belgicku vytvorila ženská iniciatíva „Brussels Binder“ predstavujúca online databanku ženských političiek-expertiek a žurnalistiek. Cieľom ich aktivity je podľa hovorkýň tejto iniciatívy Scarlett Vargy a Juliany Schmidt „odstránenie mysterióznej neúčasti žien na politickej debate v Bruseli.“

„Som presvedčená, že sa toto emancipačné hnutie udrží pri živote a že mu mladá generácia dodá nový obsah“, hovorí Lukoschat. Spolu s EAF sa aj ona sama zasadzuje za zákon parity, ktorý by garantoval istý kvótu žien v politike. Takmer patetickým dojmom pôsobí to, čo pred sto rokmi predpovedala Maria Juchacz, ďalšia zo zvolených členiek parlamentu v roku 1919: „Právom voliť sa žena ešte nestáva slobodnou.“ – znie citát znázornený spolu s veľkoplošným portrétom na výstave vo Frankfurte.“

Ženy poslankyne sú súčasťou nemeckého parlamentu už dlho, no do dnešného dňa sú v menšine. Ženy poslankyne sú súčasťou nemeckého parlamentu už dlho, no do dnešného dňa sú v menšine. | Foto: © picture alliance / Anngret Hilse / SvenSimon