Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Knižný trh
Medzi eufóriou a beznádejou

Kniha nie je mŕtva, hoci jej smrť už ohlasovali viacerí.
Kniha nie je mŕtva, hoci jej smrť už ohlasovali viacerí. | Foto (Výrez): © picture alliance/dpa/Jens Kalaene

E-booky, appky, čitateľské online platformy. Svet digitálneho publikovania je pestrofarebný a živorodý, no stále ostáva ešte neprebádaným miestom.

Von Matthias Bischoff

„Kniha ako taká nezanikne nikdy“, povedal budúci šéf vydavateľstva Rowohlt a bestsellerový autor Florian Illies (okrem iných napísal romány Generation Golf, 1913) v jednom rozhovore na konci leta 2018. Čo však znamená táto zvláštne defenzívna výpoveď, čo je vlastne to, čo predstavuje pre knihu takú silnú konkurenciu?

Každý rok v čase konania Frankfurtského knižného trhu sa pravidelne vedú rozhovory okolo tej istej témy. Má kniha ešte nejaké šance na prežitie alebo sa ľudia pozerajú už len na filmy a čumia do svojich mobilov? Výkriky o konci knižnej branže tu boli stále, ale v zmene tisícročia a ešte viac v rozšírení smartfónov a tabletov vidia mnohí zánik klasickej knižnej kultúry.  

No táto ostrá hranica medzi tlačenou knihou a digitálnym obsahom je dosť nešťastná. Eufória digitálnych novátorov je rovnako prehnaná ako hlasy o úplnom zániku tlačených kníh. Najprv sa mnohí poskytovatelia pustili s veľkým elánom do dobíjania nového trhu a získavania nových čitateľov, postupom času však začali z týchto projektov cúvať. E-readingová platforma „SoBooks“ alebo platforma odborných kníh určená študentom „PaperC“ zanikli úplne. Jedným z ukážkových projektov tejto branže bola už dnes neexistujúca story platforma „oolipo“ vydavateľstva Bastei-Lübbe, alebo čitateľská platforma pre smartfóny „readfy“, ktorú po finančných ťažkostiach prevzal iný online predajca e-kníh a audiokníh. Takéto a podobné iniciatívy však nedokázali zarobiť potrebné peniaze a zoznam stroskotaných projektov je veľmi dlhý.

Čitateľská chuť sa vytráca, chuť preraziť je preč

Príčinou neúspechu je najmä nedostatočne atraktívny obsah, ktorý by čitateľov lákal natoľko, že by boli ochotní zaň aj zaplatiť. Mediálne platformy z inej branže ukázali, ako sa oslovujú užívatelia: Netflix, Amazon Prime Video alebo Spotify predviedli, ako sa dá preniknúť prostredníctvom smartfónu alebo tabletu priamo k poslucháčovi alebo divákovi. Ide tu o fenomén generovania akčného rádia, a všetci, čo sa v posledných rokoch pokúsili predávať digitálne obsahy nakoniec stroskotali na tom, že v konečnom dôsledku mali malý akčný rádius.

Vo vydavateľstvách je nanajvýš sporné, či a akým spôsobom možno zarobiť peniaze pomocou digitálnych produktov. Nálada prerazenia na nový trh z prelomu tisícročia je definitívne preč, výrazný nárast odbytu patrí minulosti. Zatiaľ čo podiel obratu e-kníh na nemeckom knižnom trhu medzi rokmi 2010 a 2013 stúpol z 0,5 percent na 3,9 percent, potom sa však jeho rast zastavil a odvtedy zotrval pri 4,5 percentách – pri celkovom obrate knižného trhu 9,1 miliárd euro.

Znalci tejto branže predpokladajú, že napriek vylepšeným čítačkám ako Tolino, Amazon-Fire a tabletom bola dosiahnutá maximálne miera nasýtenosti a v nasledujúcich rokoch dôjde už len k minimálnym nárastom. Pretože ten základný problém spočíva v niečom inom: Vytráca sa chuť čítať, a to nezávisle od média, na ktorom čítate. Za posledných desať rokov stratila čitateľská obec celkovo 6 miliónov ľudí ochotných si kúpiť knihu a je viac než sporné, či sa noví čitatelia dajú získať cez digitálne kanály.

Nový svet na internete

Predsa sa však dokázali vo svete nekonečného internetu sformovať nové miesta, ktoré fungujú nezávisle od tradičných vydavateľstiev. Samozrejme, veľké mená literatúry sú i naďalej v hľadáčiku známych vydavateľstiev ako sú Suhrkamp, Hanser, Rowohlt, Fischer a iné. No svoje publikum si konečne našlo i množstvo autorov, ktorí v minulosti márne čakali na vydanie svojich diel. Príležitosť dostali od služby Amazone, na ktorej si mnohí môžu publikovať svoje diela úplne sami. Vznikol tak nový, veľmi pestrý a živorodý digitálny trh, na ktorom sa už viacerým podarilo zarobiť aj pekné peniaze. Príkladom je európsky bestseller a trhák od E.L Jamesa „50 odtieňov šedej“, ktorý bol najprv vydaný ako ebook, a ktorého predaj dal mnohým nádej na podobný úspech. Realitou však je, že na trhu už existuje tisíce románov o desivej erotike, histérii, ezoterike či memoárov, ktoré si navzájom konkurujú. Neprestajne vychádzajú špeciálne ponuky, kde vybrané e-booky môžete zakúpiť za 99 centov, prípadne ich vo vybraných dňoch môžete dostať úplne zadarmo. To všetko za účelom vzbudenia pozornosti a upozornenia na seba.

Výrazný nárast digitálneho publikovania zaznamenal aj trh s odbornou literatúrou. V prípade vedeckých publikácií z medicíny, práva a iných oblastí sa digitálne publikovanie dokonca ukázalo ako oveľa vhodnejšie než tlačené. To totiž umožňuje opakovanú aktualizáciu publikácie aj po malých zmenách, čo v printovom vydaní nie je možné. Dá sa teda povedať, že na prácu používa mnoho ľudí digitálnu formu knižných titulov, pre voľný čas však stále radšej siahnu po klasickej tlačenej verzii knihy. Preto možno súhlasiť s názorom Floriana Illiesa, že klasická kniha určite nestojí pred svojim zánikom.