BAUHAUS NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH DEDIČSTVO ROZPTÝLENÉ PO CELOM SVETE

Nová teória podľa starých osnov: Na Univerzite Bauhaus vo Weimare sa dodnes vyučuje podľa učebných princípov Bauhausu.
Nová teória podľa starých osnov: Na Univerzite Bauhaus vo Weimare sa dodnes vyučuje podľa učebných princípov Bauhausu. | Foto (výrez): © picture alliance / dpa / Jens Wolf

Ideály školy Bauhaus neovplyvnili len dizajn a architektúru na celom svete, ale zmenili aj princípy výučby. Univerzita pôsobiaca v kolíske Bauhausu, vo Weimare, dodnes vyučuje podľa zásad svojich zakladateľov. Iné inštitúcie vyučujúce v duchu Bauhausu museli naproti tomu svoju činnosť ukončiť.

V areáli medzi budovami Univerzity Bauhausu vo Weimare využívajú študenti posledné jesenné slnečné lúče na klebetenie, keď do práce prichádza Hagen Höllering. Architekt pôsobí ako vedecký pracovník v Inštitúte pre metodiku zobrazenia. Vysoká škola vyučuje ešte aj dnes podľa osvedčenej tradície Bauhausu, onej dizajnérskej školy, ktorá v dvadsiatych rokoch minulého storočia definovala princípy umenia a architektúry. „Stále rovnako žiadaný je čo možno najširší a interdisciplinárny pohľad na svet a hľadanie primeranej reakcie na to, čo vidíme v umení, architektúre, urbanistike a médiách“, hovorí Höllering, ktorý tiež študoval na weimarskej inštitúcii. Nie sú to vraj konkrétne témy prvej generácie Bauhausu, ale duch skupiny, ktorý odolal času. „Reakcia na aktuálne výzvy doby je našou prioritou“, hovorí vedec.

Spočiatku to môže znieť ako trochu nejasne formulovaná otrepaná fráza. A predsa pomerne rýchlo nájdeme konkrétny príklad využitia v praxi. Jens Richter nadšene hovorí o spolupráci jeho podniku PolyCare s Univerzitou Bauhaus. Zakladatelia durínskej firmy vyvinuli svoj najdôležitejší výrobok v spolupráci s univerzitnými odborníkmi. Ide o jednoducho vybudovateľný dom z tehál, ktoré sú vyrobené z púštneho piesku. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako veľké kocky lega, je inovácia, pretože tento materiál je na stavbe v podstate nepoužiteľný.

„Vďaka tomu môžeme rýchlo prispieť k obnove výstavby v krízových oblastiach alebo zlepšiť situáciu v slumoch“, vysvetľuje Richter. V Namíbii by tak chcela vláda vybudovať 25 000  príbytkov pre chudobných. Technicky rafinovaný, esteticky funkčný, cenovo výhodný a sociálne potrebný – dom z púštneho piesku by nadchol aj zakladateľa a architekta Bauhausu Waltera Gropia.

ŠTYRI UČEBNÉ PRINCÍPY

Gropius, ktorý sa stal na jar 1919 riaditeľom Bauhausu, skoncipoval práve tieto princípy. Apeloval na obmedzenie základných tvarov a farieb, jednoduchosť v rozmanitosti, efektívne využitie priestoru, materiálu, času a peňazí. Tieto princípy sa v dnešnej dobe využívajú pri vývoji takmer všetkých výrobkov, od inteligentných telefónov až po administratívne budovy.
Potom, čo bol zakladateľ Bauhausu Walter Gropius nútený emigrovať do USA, zodpovedal za výstavbu budovy MetLife Buildings, predtým Pan Am Building na Manhattane v New Yorku. Potom, čo bol zakladateľ Bauhausu Walter Gropius nútený emigrovať do USA, zodpovedal za výstavbu budovy MetLife Buildings, predtým Pan Am Building na Manhattane v New Yorku. | Foto: © picture alliance / Arcaid V tomto ohľade pripisuje vedec Rainer Wick z Univerzity vo Wuppertale Bauhausu smerodajný význam. „Od zakladateľov Bauhausu vzišli rozhodujúce impulzy“, hovorí kunsthistorik a pedagóg umenia, ktorý sa intenzívne zaoberal učebnými metódami Bauhausu. Štyri učebné princípy ovplyvnili celé štúdium. „Začať na nule“ – teda ujať sa úloh nezaťažený akademickým balastom – znie prvá zásada, „learning by doing“ druhá, „trial and error“ tretia. V konečnom dôsledku sa žiaci naučili rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti na konkrétnych projektoch. Zrušilo sa striktné oddeľovanie remeselného a akademického štúdia, vysvetľuje Wick štvrtú zásadu. Podstatné pritom je, že Bauhaus vychádza z celkového obrazu človeka, pri ktorom sú zohľadnené kognitívne, afektívne a motorické schopnosti.

V priebehu desaťročí sa vysoké školy stále odvolávali na princípy Bauhausu, nie všetky však prežili. Už v roku 1953 založil bývalý žiak Bauhausu Max Bill spolu s ďalšími dizajnérmi a umelcami Vysokú školu dizajnu (HfG) v Ulme, ktorá pritiahla študentov z celého sveta, v roku 1968 však kvôli finančným problémom zanikla. Väčšinu učebnej koncepcie ulmskej univerzity prebrala v roku 1970 okrem iných Vysoká škola dizajnu v Offenbachu nad Mohanom.

SEVEROAMERICKÍ DEDIČI

Pôsobivý úspech Bauhausu spočíva podľa Wicka aj v tamojších vyučujúcich: „Gropius pochopil, že sa musí obklopiť najprominentnejšími umelcami vtedajšej doby“. Keď boli mnohí majstri a umelci Bauhausu prenasledovaní národnými socialistami a utekali do exilu, začali sa vyučovacie princípy Bauhausu šíriť do celého sveta. Emigranti vzali toto učenie so sebou do Švédska, Južnej Ameriky a predovšetkým do USA. Gropius, ktorý v roku 1928 odišiel z Bauhausu, emigroval v roku 1934 najprv do Veľkej Británie a neskôr do USA. Tam sa spolu s ďalšími architektmi podieľal na stavbe napríklad MetLife Buildings, predtým Pan Am Building, v newyorkskej časti Manhattan. Maďar László Moholy Nagy, jeden z najvýznamnejších fotografov a typografov Bauhausu, odišiel z  Nemecka do Severnej Ameriky v rovnakom roku. V Chicagu sa stal zakladajúcim riaditeľom školy pre postgraduálne vzdelávanie New Bauhaus, ktorá dodnes naďalej existuje pod názvom Institute of Design na Illinois Institute of Technology.


Bývalý majster Bauhausu na Black College: Josef Albers, na obrázku vpravo Bývalý majster Bauhausu na Black College: Josef Albers, na obrázku vpravo | Foto: © State Archives of North Carolina Raleigh, NC Weimarského dedičstva sa v USA ujal najmä kolektív umelcov z Black Mountain College. Umelec Josef Albers prešiel v roku 1933 z Bauhausu na College v Severnej Karolíne. Nasledovali ho aj ďalší umelci, hudobníci a vedci. Vyučujúci tu mohli vyučovať slobodne, bez normatívov, učenie sa sústredilo na metódy namiesto faktov. Škola sa v 40. rokoch minulého storočia stala jednou z vedúcich interdisciplinárnych vysokých škôl a orientovala sa hlavne na umelecké odbory, ale aj na ekonómiu a fyziku. Na inštitúte vyučovali napríklad majster Bauhausu Gropius, hudobník John Cage, či matematik Max Dehn, dokonca tu ako hosťujúci docent učil aj Albert Einstein. V roku 1957 školu zavreli, pretože niektorí zamestnanci boli v čase studenej vojny podozriví zo sympatií ku komunizmu a následkom toho mnohí sponzori odstúpili.

 

„TRADÍCIA BAUHAUSU UČÍ ODVAHE A ZODPOVEDNOSTI“

Interview s profesorom Dr. Winfriedom Speitkampom, prezidentom Univerzity Bauhaus vo Weimare.

Pán Speitkamp, čím sa Vaša univerzita odlišuje od ostatných vysokých škôl?

Sme zrejme jedinou univerzitou v Nemecku, ktorá nesie názov nejakej myšlienky a smeru. To berieme veľmi vážne. Nielen preto, že si ctíme tradície, ale aj kvôli oživeniu s tým súvisiacich otázok: ako chceme v dnešnej dobe spájať techniku, vedu a dizajn, ako chceme vytvoriť prostredie vhodné na život? Jestvujú nové výzvy, trebárs umelá inteligencia, ktoré od nás vyžadujú nové odpovede?

Existujú ďalšie vysoké školy, národné alebo medzinárodné, ktoré sú zaviazané tradícii Bauhausu alebo boli na základe tejto tradície založené?

Samozrejme, existuje veľa umeleckých škôl, vrátane našich medzinárodných partnerov ako School of the Art Institute of Chicago alebo Pratt Institute v New Yorku, ktoré sa intenzívne zaoberajú tradíciou Bauhausu, hoci nie sú viazaní len týmto dedičstvom. Mimoriadne zaujímavá je práve rozmanitosť interpretácie a osvojenia si dedičstva Bauhausu.

Ktoré konkrétne poznatky zakladateľov Bauhausu sa objavujú vo všeobecnej teórii?

Teória, obsah a metódy sa naďalej vyvíjali. Ale prepojiť myšlienku, techniku, remeslo, vedu a dizajn zostáva v teórii naďalej fascinujúce a aktuálne. Je to podobné ako s mnohými ideami z reformačného obdobia okolo roku 1900, v ktorom má svoje korene aj Bauhaus: počiatky hnutia mladých, reformnej pedagogiky, prírodnej liečby, vegetariánstva, záhradného mesta a mnohých iných reformných iniciatív pôsobia naďalej, aj keď si toho často už ani nie sme vedomí.

Akú úlohu môže zohrať tradícia Bauhausu v dnešnom stále sa meniacom svete a kde by sme mohli očakávať inovatívne a revolučné riešenia?

Tradícia Bauhausu učí odvahe a zodpovednosti pri vytváraní prítomnosti. Na to môžeme nadviazať práve v tomto rapídne sa meniacom svete. Bauhaus sa nechcel vrátiť späť do idealizovanej minulosti, ako napr. hnutie na ochranu vlasti alebo historizmus, skôr by chcel v moderne vymyslieť a zrealizovať novú modernu. A presne to máme za úlohu aj dnes: ako vytvoriť také podmienky pre zmeny v modernej dobe, aby sme zaistili prostredie hodné žitia a súdržnosť spoločnosti. Univerzita Bauhaus sa tu môže stať priekopníkom ako miesto pre nekonvenčné myšlienky a riešenia.