Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Knižný veľtrh v Lipsku
Veľtrh kníh prináša históriu Nemecka

Knižný veľtrh v Lipsku navštívia každoročne státisíce návštevníkov.
Knižný veľtrh v Lipsku navštívia každoročne státisíce návštevníkov. | Foto (výrez): © picture alliance/dpa-Zentralbild/Sebastian Willnow

Knižný veľtrh v Lipsku každoročne patrí k prvým veľkým udalostiam knižnej branže v Nemecku. Vždy v marci sa tu prezentujú novinky literárnej jari. Je tomu tak už niekoľko storočí.

Von Petra Schönhöfer

Marcus Brandis, Konrad Kachelofen, Melchior Lotter starší, Hans Lufft: Ako radi by sme všetkých týchto kníhtlačiarov stredoveku a reformácie vzali na cestu časom a preniesli ich do roku 2019, priamo do centra Lipska. Na obrovský knižný veľtrh, ktorý každý rok v marci hostí ľudí z knižnej branže ako aj státisíce milovníkov kníh. Ako by sa len divili nad tou masou návštevníkov vo veľtržných halách, nad viac než dvoma tisíckami predajcov kníh z celého sveta, nad ľuďmi prezlečenými v kostýmoch hry cosplay či nad hordami audiokníh. Každopádne to však boli oni, kto položil základný kameň tejto knižnej udalosti, ktorá je spolu s Frankfurtským knižným veľtrhom tou najvýznamnejšou svojho druhu v Nemecku. Kostými cosplayerov na Lipskom knižnom veľtrhu. Kostýmy cosplayerov na Lipskom knižnom veľtrhu. | Foto (výrez): © picture alliance/dpa-Zentralbild/Sebastian Willnow

Stredoveké centrum knižného obchodu

Význam Lipska ako miesta konania knižného veľtrhu je úzko späté s rozšírením kníhtlače, výrobou a vizuálnou úpravou kníh v stredoveku. Už v 16. storočí tu vznikol celosvetovo prvý denník, Reclam univerzálna knižnica a popri Benátkach, Paríži a mesta Bazel sa Lipsko stalo sídlom najvýznamnejších tlačiarní v rámci Európy. Renomé Lipska zvýšil aj fakt, že tu sídlia mnohé vydavateľstvá.
 
Prvé miesto rebríčka miest knižných veľtrhov spočiatku obsadzoval Frankfurt. V 15. storočí vynašiel Johannes von Gutenberg z Mainzu modernú kníhtlač a tak sa trh vo Frankfurte stal prvým centrálnym miestom stretnutí kníhkupcov a vydavateľov. No čoskoro ho malo dohnať iné nemecké mesto, Lipsko. V roku 1632 tu prvýkrát bolo vystavených viac kníh ako vo Frankfurte. V roku 1730 uvádzal veľtržný katalóg vo Frankfurte presne 100 titulov, Lipský však až 700. 

ZaloŽenie burzového spolku nemeckých knhkupectiev

Na lepšiu reguláciu prekvitajúceho obchodu s knihami založili šiesti obyvatelia Lipska spolu s 95 zahraničnými firmami burzový spolok nemeckých kníhkupcov. Zasadzoval sa za autorské práva a proti cenzúre, neskôr aj za fixné ceny kníh. Neskôr z neho vznikol burzový spolok nemeckého knižného obchodu, dnes najdôležitejšia záujmová skupina nemeckého knižného trhu, ktorá organizuje Frankfurtský veľtrh a je ideovým tvorcom veľtrhu v Lipsku. K svojej vlastnej histórii pristupuje spolok kriticky, pretože počas národného socializmu spolupracoval s vtedajšou mocou a podporil pálenie kníh v dňoch okolo 10. mája 1933. V tom čase došlo aj k uverejneniu zoznamu neželaných židovských autorov a autoriek samotným vedením spolku. 

Dialóg medzi východom a západom

Po druhej svetovej vojne predbehol Frankfurtský knižný festival veľtrh v Lipsku. Ten posledný však pre všetkých knihomoľov z DDR s tisíckou vystavujúcich vydavateľstiev z celého sveta predstavoval významnú udalosť. Vystavené tu boli dokonca knihy, ku ktorým sa predtým nedalo dostať. Návštevníci a návštevníčky veľtrhu si tak mohli čítať z kníh, ktoré nie sú na predaj. Okrem toho tu mohli nájsť množstvo žiadaných kníh západných autorov. Pre západné vydavateľstvá ako Suhrkamp, Rowohlt a S. Fischer predstavovala DDR významný trh. Diela od Heinricha Bölla či Wolfa Biermanna sa nezriedka stali objektom krádeží, čo svedčilo o ich veľkej trhovej hodnote.

Lipský knižný veľtrh dnes pôvodný dialóg medzi západom a východom rozšíril na celú Európu. Ťažiskom programu „Tranzyt“ je každoročná prezentácia knižnej tvorby z Poľska, Ukrajiny a Bieloruska. Od roku 1994 je odovzdávaná knižná cena európskeho dialógu, pendant Frankfurtskej ceny mieru nemeckých kníhkupectiev. Venovaná je tým spisovateľom a autorkám, ktorí sa zaslúžili o dialóg medzi západom a východom v Európe.

Veľtrh s rodinnou atmosférou

Pád múru Lipskému knižnému veľtrhu pridal, pretože vydavateľstvá bývalej DDR bojovali zrazu o prežitie. No už v roku 1991 sa konal prvý veľtrh po zmene režimu a postupne sa formoval do svojej dnešnej podoby. Inak ako na veľtrhu vo Frankfurte, kde sú isté dni vyhradené len pre odborné publikum a kde sa uzatvorí oveľa viac zákaziek je veľtrh v Lipsku v prvom rade určený širokému publiku. Jeho atmosféra sa napriek vysokému číslu návštevníkov a návštevníčok dá charakterizovať ako rodinná. Jej ťažisko leží na stretnutiach čitateľov a čitateliek s autormi a autorkami.
Knižný veľtrh v Lipsku je obzvlášť priateľský k rodinám Knižný veľtrh v Lipsku je obzvlášť priateľský k rodinám | Foto (výrez): © Waltraud Grubitzsch/dpa-Zentralbild/ZB K tomuto dojmu prispel aj Literárny festival „Lipsko číta“, ktorý sa koná od roku 1991 ako rámcové podujatie knižného veľtrhu. Najväčší európsky čitateľský festival je významnou súčasťou Lipského knižného veľtrhu a je viditeľný po celom meste: Nemeckí ale aj zahraniční autori a autorky, herečky a iné prominentné osobnosti čítajú v kníhkupectvách, baroch, múzeách, kostoloch a galériách, ba dokonca aj v kaderníctve, na krajskom súde či cintoríne. Na všetkých týchto miestach sa môžete ponoriť do sveta kníh, viesť diskusie, spoznávať nových ľudí: v roku 2018 sa tu konalo 3600 podujatí tohto typu. Dohromady na nich vystúpilo viac než 3000 autorov a autoriek.

Česko ako hosťujúca krajina

Po roku 1995 je Česká republika druhýkrát hosťujúcou krajinou knižného veľtrhu v Lipsku. Pod mottom Ahoj Leipzig 2019 tu odprezentuje 60 českých autorov a autoriek svoje knižné novinky. V Nemecku známym autorom je Jaroslav Rudiš, ktorý predstaví svoj prvý román napísaný v nemčine Winterbergs letzte Reise. K literárnym objavom patrí Iva Pekárová, ktorá sa vo svojej knihe Noch so einer venuje vlastným skúsenostiam s útekom. Hosťovanie Česka na knižnom veľtrhu je súčasťou programu českého kultúrneho roka, ktorý sa v čase od októbra 2018 do novembra 2019 zameriava na českú literatúru, film, fotografiu, hudbu, komiks a umenie dizajnu.