Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Výskum Arktídy
Najväčšia polárna expedícia všetkých čias

Polárka v nasadení: v septembri 2019 sa nechá uväzniť v ľade.
foto (výrez): © MOSAiC/Stefan Hendricks

V septembri 2019 sa nechá nemecká výskumná loď Polarstern (Polárka) na jeden rok uväzniť v arktickom ľade. 600 vedcov a vedkýň zo 17 štátov bude v Arktíde skúmať ľad, ktorý už nemožno nazývať večným.
 

Von Wolfgang Mulke

Ľadoborec Polarstern sa len tak nenechá odkloniť od svojho kurzu. Dokonca i masy ľadu s hrúbkou 1,5 metra prerazí bez problémov. Ak je ľad hrubý niekoľko metrov, zvýši kapitán nemeckej výskumnej lode výkon lode rozjazdom a cesta arktickými vodami bude znova priechodná. Ľadoborec Polárka už bola v akcii na južnom aj na severnom póle. V súčasnej dobe sa jeho posádka pripravuje na cestu, na akej ešte nebola nikdy predtým.
Najväčšia arktická expedícia všetkých čias odštartuje v septembri 2019 v nórskom Tromsø. Ľadoborec Polárka sa v Severnom ľadovom oceáne nechá na celý rok zovrieť ľadovými kryhami a počas tejto doby sa bude pohybovať len silou driftujúceho ľadu. Vedkyne a vedci na palube chcú získať dáta potrebné na výskum klímy a životného prostredia. Za týmto účelom strávia zimu v niekoľko mesiacov trvajúcej polárnej noci, počas ktorej je Arktída pre ľudí ešte nehostinnejším prostredím než v mesiacoch, keď je vonku vidno. Pracovnú skupinu tvorí 600 vedcov a vedkýň zo 17 krajín. Zásobovanie bude zabezpečovať niekoľko iných ľadoborcov a lietadiel, helikoptéry, pásové vozidlá a snežné skútry budú slúžiť na presun ľudí a tovaru.

Nákladný výskum v ľadovom chlade

Celý projekt nesie názov Multidisciplinary drifting Observatory for the Study of Arctic Climate (MOSAiC). Na ročný dobrodružný výskum bolo vyčlenených celkovo 120 miliónov eur. Z tejto sumy budú uhradené aj špeciálne pracovné odevy, ktoré len nedávno testovali vedci z Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI) v Bremerhavene. Odevy musia spĺňať náročné požiadavky – napríklad aby vedci pri prípadnom páde do ľadovo studenej vody nezmrzli alebo aby ich odev nestiahol do hĺbky. Na jednej ľadovej kryhe chcú vedci postaviť tábor a inštalovať kilometrovú sieť meracích staníc.

„Poznatky, ktoré získame z expedície MOSAiC, podvihnú naše vedomosti o Arktíde na novú úroveň“, zdôrazňuje spolková ministerka pre výskum Anja Karliczek. Polárny prieskum pod nemeckým vedením realizuje Inštitút Alfreda Wagnera, veľkú časť nákladov uhradí Spolkové ministerstvo pre vzdelávanie a výskum.

Experti a expertky dúfajú, že pritom získajú nové poznatky aj o vývoji klímy. „Tento vývoj je silne závislý od diania v meteorologickej kuchyni Arktídy“, tvrdí vedúci expedície Markus Rex. Keď sa vrstva ľadu stenčuje, dostáva sa viac tepla z oceánu na povrch a do atmosféry – čo spösobuje otepľovanie Arktídy a to zase ovplyvňuje podnebie Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Lepšie chápanie procesov, ktoré prebiehajú v oceáne, morskom ľade a atmosfére a ich vzájomné účinky je jedným z cieľov expedície. „Dramatickosť otepľovania v Arktíde nereprodukujú dnešné klimatické modely v plnom rozsahu a neistota klimatických prognóz pre Arktídu je enormná“, vystvetľuje Rex. 

  • Polárka v nasadení: v septembri 2019 sa nechá uväzniť v ľade na jeden celý rok Foto: © MOSAiC/Stefan Hendricks
    Polárka v nasadení: v septembri 2019 sa nechá uväzniť v ľade na jeden celý rok
  • 600 vedcov a vedkýň zo 17 krajín chcú získať poznatky o klíme a životnom prostredí Photo: © MOSAiC/Stefan Hendricks
    600 vedcov a vedkýň zo 17 krajín chcú získať poznatky o klíme a životnom prostredí
  • Tri ďalšie ľadoborce a lietadlá budú zásobovať tím: helikoptéry, pásové vozidlá a snežné skútry budú slúžiť na presun ľudí a tovaru. Photo: © MOSAiC/Stefan Hendricks
    Tri ďalšie ľadoborce a lietadlá budú zásobovať tím: helikoptéry, pásové vozidlá a snežné skútry budú slúžiť na presun ľudí a tovaru.
  • Lepšie pochopenie procesov, ktoré prebiehajú v oceáne, morskom ľade a atmosfére a ich vzájomné účinky je jedným z cieľov expedície. Photo: © MOSAiC/FRoedel
    Lepšie pochopenie procesov, ktoré prebiehajú v oceáne, morskom ľade a atmosfére a ich vzájomné účinky je jedným z cieľov expedície.
  • Tento zámer je zároveň najväčšou erktickou expedíciou všetkých čias. Photo: © MOSAiC/Mario Hoppmann
    Tento zámer je zároveň najväčšou erktickou expedíciou všetkých čias.

Arktída ako konfliktný región

Nemecko je vedecky aktívne na obidvoch zemských póloch. V najsevernejšom mestečku sveta, na Špicbergách, prevádzkuje spolu s Francúzskom výskumnú stanicu. Na južnom póle je už celé desaťročie vedcom a vedkyniam v dispozícii výskumná stanica Neumayer-Station III. Výskum klímy je síce najdôležitejším dôvodom tejto angažovanosti, ale Arktída je takisto predmetom politického záujmu spolkovej vlády. Zaoberá sa ňou hneď päť ministerstiev. Ide predovšetkým o suroviny, ktoré sa v dôsledku topenia ľadu stanú v budúcnosti prístupnými ale aj o nové cesty pre lodnú dopravu, o ochranu životného prostredia, hospodárske príležitosti i obranné aspekty.

Dianie okolo Severného pólu pozoruje aj Spolková spravodajská služba (Bundesnachrichtendienst, BND), ktorá monitoruje zahraničné spravodajstvo. „Arktída, ktorá je z veľkej časti neobývaná, má veľký potenciál stať sa konfliktným regiónom budúcnosti“, prehlasuje nemecká rozviedka. Zo štátov susediacich s Arktídou už zaznievajú navzájom kolidujúce vlastnícke nároky na túto oblasť, ktorá je údajne veľmi bohatá na nerastné suroviny. Tieto nároky dodnes nie sú definitívne vyjasnené. Asi polovica z celkovej rozlohy 20 miliónov kilometrov štvorcových leží na pevninskom šelfe, na ktorom majú pobrežné štáty sčasti výsostné práva na ťažbu surovín.

Politicky rozhodnúť nemôže Nemecko v Arktíde vôbec nič, toto je vec predovšetkým priamych a nepriamych susedných štátov, zoskupených v medzivládnej organizácii Arktická rada, teda Ruska, Nórska, Spojených štátov amerických, Kanady, Dánska, Švédska, Islandu a Fínska. Nemecko má len status pozorovateľa a vyslovuje sa predovšetkým v prospech ekologicky únosného a trvale udržateľného využívania možností tohto obrovského územia. Polárna oblasť je rovnako zaujímavá aj z hospodárskeho hľadiska. Nemecké podniky sú odberatelia ropy a zemného plynu z Nórska a Ruska. Okrem toho sa prostredníctvom strojárenstva podieľajú aj na ťažbe surovín.