Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Ženské krimiautorky
V ÚSTRANÍ

Napínavú literatúru čítajú prevažne ženy. Pokiaľ ide o jej predajnosť, spisovateľky za spisovateľmi v ničom nezaostávajú – a aj napriek tomu sú recenzie plné mužských autorov.
Foto (Výrez): picture alliance/ullstein bil

Pokiaľ ide o predajnosť, ženské krimiautorky za svojimi mužskými kolegami v ničom nezaostávajú. Pokiaľ však ide o recenzie, tu je situácia iná: kritici venujú pozornosť predovšetkým knihám, ktoré napísali muži. Prečo je to tak?

Von Matthias Bischoff

V knihách s tmavým obalom, na ktorom sa črtá temná obloha a strašidelná chata, ide spravidla o vraždu. Farba obálok väčšiny kriminálnych románov svedčí o tom, že vydavateľstvá to ešte úplne nevzdali a aspoň pri tomto žánri sa snažia orientovať na cieľovú skupinu, ktorou sú muži. Na ostatných pultoch, najmä na tých s beletriou, dominujú pastelové farby: zelená, modrá a opakovane aj ružová. Môže vám to pripadať smiešne alebo si na to môžete pokojne zanadávať, predsa len však treba veriť tomu, že marketingové oddelenia vydavateľstiev vedia, čo robia: prostredníctvom farieb sa očividne vysielajú tie správne nákupné signály, napokon sa to sotva líši od princípu, ktorý zaberá pri detskom oblečení. O tom, či farebné preferencie od narodenia určuje limbický systém alebo či muži reagujú na tmavomodrú, čiernu a sivú na základe vplyvu spoločnosti, už roky na odbornej úrovni polemizujú psychológovia, sociológovia a vedci skúmajúci ľudský mozog.

KRIMI ČÍTAJÚ NAJMÄ ŽENY

Zdá sa, že pokiaľ ide o kriminálne romány alebo trilery, marketingoví experti sa ešte stále celkom nestotožňujú s novými zisteniami. Už roky totiž pre žáner krimi platí, že, podobne ako v celej oblasti beletrie, aj v tejto ženy mužov predbehli: podľa štúdie „Buchkäufer und -leser 2015“ (Knihy – ich kupujúci a čitatelia 2015), ktorú si nechal vypracovať Burzový spolok nemeckého obchodu s knihami, krimi čítajú ženy v podstatne vyššom pomere ako muži (51 % žien, 37 % mužov).

Aj v pozícii úspešných autoriek si v uplynulých rokoch ženy výrazne polepšili. Isteže, pokiaľ chceme menovať iba úspešných nemeckých spisovateľov, knihy autorov ako Sebastian Fitzek, Frank Schätzing a Klaus-Peter Wolf sa stále predávajú v stotisícových nákladoch. Na strane žien sa však rovnako vynímajú Charlotte Link, Rita Falk a Nele Neuhaus; spoločne s anglo-americkými autorkami: Elizabeth George, Tana Frech, Tess Gerritsen a mnohými ďalšími. Ak berieme do úvahy množstvo vydaných kriminálnych románov, na čele sú ešte stále muži, pokiaľ však hovoríme o množstve predaných exemplárov, popredné miesta patria rovnako aj ženám.

O to čudnejšie preto pôsobí zistenie, ktoré na svojej internetovej stránke uverejnila krimiautorka a prekladateľka Zoë Beck. Sťažuje sa na prevahu mužskej kritiky. Podľa štúdie s názvom „Frauen zählen“ (Počítanie žien), na ktorej účely bolo v marci 2018 štatisticky spracovaných a z hľadiska sociálnych vied zanalyzovaných viac ako 2000 recenzií zo 69 nemeckých médií (tlač, rozhlas a televízia), v porovnaní s mužmi medializácia žien a ich zviditeľňovanie v rámci literárnej oblasti výrazne zaostáva. Analýzou sa dospelo k výslednému pomeru dva ku jednej – teda dvojnásobne lepšej medializácii mužov. Vo všetkých skúmaných médiách sa o mužských autoroch hovorí častejšie a podrobnejšie, dve tretiny z kníh, ktoré sa v nich spomínajú, napísali muži. Rovnako aj autormi recenzií boli prevažne muži – v pomere štyri ku trom. Tri štvrtiny všetkých diel, ktoré posudzovali muži, napísali mužskí autori. Naproti tomu ženy zväčša podobne často rozprávajú o autorkách, ako aj autoroch.

Tento rozdiel, ktorý možno pozorovať naprieč všetkými žánrami, je v rámci kriminálnej literatúry najväčší: na päť mužských autorov, o ktorých sa hovorí, pripadá iba jedna ženská autorka. Zoë Beck dospela k trpkému záveru: „Ako jediný vyvážený žáner sa ukázala literatúra pre deti a mládež; žánre, ktoré sa považujú za intelektuálne alebo „typicky mužské“, ako napríklad literatúra faktu a kriminálna literatúra, obsadili mužskí autori, ako aj kritici.

ŽENSKÁ AUTORKA = NENÁROČNÁ ZÁBAVA, MUŽSKÝ AUTOR = EXISTENCIALISTICKÁ LITERATÚRA?

Aj aktuálna nositeľka Nemeckej ceny za kriminálnu literatúru Simone Buchholz, ocenená za román „Mexikoring“, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Suhrkamp, sa po udelení ceny vyjadrila k sexistickému priemyslu s kriminálnou literatúrou: „Vážim si oboch svojich kolegov, Matthiasa Wittekindta aj Maxa Annasa, všetci sme vyhrali spoločne, ale ak je moja kniha považovaná za ‚nenáročnú zábavu‘ a ich knihy sú ‚existencialistická‘ alebo ‚politicky radikálna literatúra‘, potom mám fakt dôvod myslieť si: Ó Bože, mať tak penis, to by bolo úžasné! A prečo sa všetko, čo nemá penis, musí držať v ústraní? O tomto štrukturálnom probléme sa už tak dlho rozpráva, neustále na to musíme poukazovať a už ma to naozaj unavuje.“
Aké to len musí byť skvelé, mať penis – autorka kriminálnych románov Simone Buchholz je rozčúlená pre pretrvávajúci sexizmus v knižnej branži. Aké to len musí byť skvelé, mať penis – autorka kriminálnych románov Simone Buchholz je rozčúlená pre pretrvávajúci sexizmus v knižnej branži. | Foto: picture alliance/Christian Charisius/dpa Tento hnev je opodstatnený. Útechou snáď môže byť aspoň skutočnosť, že v aktuálnom 37. rebríčku zostavenom podľa nemeckých kníhkupcov sa na prvom mieste v kategóriách kniha aj vydavateľstvo roka umiestnila autorka Dörte Hansen, za ktorou v tesnom závese nasledovali Juli Zeh a Carmen Korn. Magazín z knižnej branže „Buchmarkt“ poznamenal, že čo nevidieť už bude potrebné zaviesť „mužské kvóty“, obzvlášť preto, lebo úspech týchto troch autoriek sa počas celého roka prejavoval tiež vo veľmi vysokej predajnosti. Pokiaľ ide o účinky kritiky, môžu sa autorky Buchholz a Beck utešovať napríklad aj týmto: napriek tomu, že nemecká kritika – celkom bez ohľadu na pohlavie – jednomyseľne odhovárala od kúpy románu Takisa Würgera „Stella“, čitatelia, ktorí si túto knihu kúpili, ju vytiahli až na zoznam najlepšie predávaných titulov. Motto na záver by preto mohlo znieť: nech si len kritici – či už s penisom alebo bez – pokojne píšu, my si kúpime to, čo my budeme chcieť!