Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Coding da Vinci
DIGITALIZÁCIA KULTÚRY

Počas šesť týždňov trvajúcej projektovej fázy nápady účastníkov „Coding da Vinci“ dostávajú reálne obrysy.
Počas šesť týždňov trvajúcej projektovej fázy nápady účastníkov „Coding da Vinci“ dostávajú reálne obrysy. | Foto (Výrez): © Coding da Vinci

Návštevníci múzeí a archívov sa na kultúrne a umelecké artefakty bežne pozerajú v ponurých výstavných miestnostiach a cez sklo. V dnešných časoch by pritom už dávno mohli byť oveľa prístupnejšie. Kultúrny hackathon Coding da Vinci dokazuje, že aj muzeálnym exponátom sa dá digitálnym spôsobom vdýchnuť život.

Klasické múzeá sa spoliehajú na predstavivosť svojich návštevníkov: najhodnotnejších exponátov sa často nemôžete ani dotknúť, tobôž si ich vyskúšať – aké je môcť sa ich dotýkať alebo ich používať si návštevníci musia domyslieť sami. Hoci bývajú exponáty doplnené čo najvýstižnejším opisom a informáciami, každý z návštevníkov si musí vytvoriť vlastnú predstavu o tom, ako sa udalosti okolo nich skutočne odohrávali. Aktuálne príklady z kultúrno-hackathonového projektu pritom ukazujú, že výstavné exponáty sa v digitálnom prostredí už dávno dajú zmeniť na prístupnejšie a historické miesta môžu virtuálne opäť ožiť.

Keď si napríklad oblečiete funkčný oblek virtuálneho exponátu s názvom „Kleid-er-leben“ (zažiť šaty, resp. žiť v šatách), na vlastnej koži si vyskúšate, ako veľmi oblečenie z predchádzajúcich storočí pochádzajúce z Historického múzea vo Frankfurte obmedzovalo v pohybe. Návštevníci si môžu vybrať z niekoľkých odevov, pohybovať sa v nich vo virtuálnych historických priestoroch a môžu sa na seba dokonca pozerať v zrkadle. V rámci mobilnej hry „RingRing“ (cŕn-cŕn) zasa ožívajú historické telefóny Muzeálnej nadácie pošty a telekomunikácií: keď sa s exponátmi múzea nehýbe a ticho ležia na polici, začnú prostredníctvom aplikácie vyzváňať a neprestanú zvoniť až kým používatelia ku každému modelu nepriradia prislúchajúce zvonenie. Politickú zábavu prináša aplikácia „Altpapier“ (zberový papier), ktorá zostavuje najbizarnejšie novinové správy prvých rokov 20. storočia: zábava a poznatky z oblasti dejín v jednom sú dostupné všade cez smartfón a internet.

Dokonca aj Berlínsky múr, ktorý z väčšej časti neexistuje, môžete vo virtuálnom svete zažiť. Programátori preniesli archív Nadácie Berlínsky múr priamo do ulíc. Ak si počas prechádzky nemeckým hlavným mestom stiahnete appku „Berliner MauAR“, na displeji sa Vám ukážu pôvodné miesta, na ktorých Berlínsky múr stál, a dokonca sa okolo neho budete môcť prejsť. Pomocou GPS lokalizácie Vám smartfón ukáže historické obrázky presne tých miest, na ktorých sa práve nachádzate. Alebo si na stránke „Aufbau Ost-Berlin“ (výstavba východného Berlína) môžete pozrieť, aké mala vláda bývalej NDR predstavy o budúcnosti Berlína. Webstránka a mobilná aplikácia navrhujú rôzne trasy tematických prehliadok a na každom mieste prezentujú príslušnú víziu z čias NDR.
Od turistickej appky po robotického chrobáka: screenshoty a obrázky projektov, ktoré už v rámci „Coding da Vinci“ boli zrealizované. Od turistickej appky po robotického chrobáka: screenshoty a obrázky projektov, ktoré už v rámci „Coding da Vinci“ boli zrealizované. | Foto: © Coding da Vinci

CEZ TUCET NOVÝCH PROJEKTOV LEN ZA ŠESŤ TÝŽDŇOV

Všetky tieto digitálne aplikácie približujú, zjednodušujú a popularizujú prístup k vedomostiam. A pritom ani zďaleka nejde o výsledky žiadnych dlho plánovaných a nákladných veľkých projektov. Naopak, vo všetkých prípadoch ide o projekty, ktoré na svoj vznik nepotrebovali dlhšie ako šesť týždňov trvajúci kultúrny hackathon „Coding da Vinci“. Tu sa schádzajú odborníci z rôznych kultúrnych inštitúcií a sveta techniky, aby prišli na nové nápady a možnosti sprostredkovávania kultúry – bez komerčných zámerov a v rámci pevne stanoveného času trvania projektu.

Keďže materiálové pramene sú už dlhšiu dobu dostupné, väčšina kultúrnych inštitúcií totiž svoje zbierky už dávno digitalizuje, za veľmi krátky čas môže vzniknúť ich celkom nové uplatnenie. Mnohé múzeá, archívy, knižnice a galérie si založili digitálne databázy, aby svoje zbierky mohli ochraňovať a triediť. Kópie malieb vo vysokom rozlíšení, historické zvukové nahrávky alebo 3D scany dinosaurích kostier – to sú len náhodné príklady z nepredstaviteľného množstva cenných informácií, ktoré sú uložené na serveroch kultúrnych inštitúcií. Doteraz sa využívali najmä interne alebo na výskumné účely, čo sa pri hackathone mení: tu ide o to, aby sa dostupné informácie využívali novým spôsobom.

Kultúrny hackathon vznikol v roku 2014 ako spojenie kultúrnych organizácií a spoločností narábajúcich s voľne prístupnými dátami, akými sú Deutsche Digitale Bibliothek (Nemecká digitálna knižnica), Forschungs- und Kompetenzzentrum Digitalisierung Berlin (digiS; Výskumné a kompetenčné centrum digitalizácie Berlín), Open Knowledge Foundation Nemecko a Wikimedia Nemecko. Odvtedy sa uskutočňuje jeden až dvakrát do roka v rôznych častiach Nemecka; vďaka podpore zo strany Spolkovej kultúrnej nadácie sa osem ďalších hackathonov uskutoční v období rokov 2019 – 2022. V rámci úvodného workshopu zúčastnené kultúrne inštitúcie prezentujú svoje digitálne zbierky. Interdisciplinárne tímy zložené z dizajnérov, vývojárov, grafikov, kurátorov múzeí, umelcov, hackerov a vývojárov hier potom zhromažďujú nápady na projekty – môže ísť o aplikácie, hry alebo vizuálne informačné grafiky – ktoré v nasledujúcej, šesť týždňov trvajúcej pracovnej fáze priamo realizujú. Z dát, ktoré boli pôvodne dané k dispozícii, tak vznikajú celkom nové produkty: v priebehu niekoľkých týždňov ide v priemere o viac ako tucet projektov.

VYUŽÍVANIE POTENCIÁLU KULTÚRY

Organizátori „Coding da Vinci“ chcú prostredníctvom svojho projektu povzbudiť kultúrne inštitúcie, aby sa nebáli sprístupniť svoje digitalizované zbierky verejnosti. „Keďže vznikli z verejných prostriedkov, mali by byť každému voľne prístupné“, zdôvodňujú. Zďaleka nie všetky kultúrne pamiatky sú vystavené ako exponáty, mnohé zostávajú uschované v depozitároch múzeí. A verejnosť sa k nim nedostane, preto ak by boli digitálne prístupné, zmenilo by sa to – o tom sú aspoň presvedčení tvorcovia „Coding da Vinci“. Cieľom hackathonových projektov je navyše zapáliť mladé, digitálne orientované publikum pre kultúru a múzeá. Aj preto je potrebné zhromaždiť viac digitalizovaných materiálov.

Na základe fotografií Gisely Dutschmannovej, ktorá na nich zachytila obnovu východného Berlína, vytvorili členovia tímu z iniciatívy „Aufbau Ost-Berlin“ digitálne prehliadky mesta. Na základe fotografií Gisely Dutschmannovej, ktorá na nich zachytila obnovu východného Berlína, vytvorili členovia tímu z iniciatívy „Aufbau Ost-Berlin“ digitálne prehliadky mesta. | Foto: Screenshot © Aufbau Ost-Berlin Z technického hľadiska by sprístupnenie digitálnych zbierok nemalo byť vôbec problémom. Mnohé kultúrne inštitúcie to napriek tomu nemajú odvahu urobiť. Obávajú sa, že dáta z nich by mohli byť nenáležite použité alebo zneužívané na komerčné účely. Elisabeth Klein, koordinátorka projektu „Coding da Vinci“ pre oblasť Rýn-Mohan, preto považuje za úlohu projektu, zbavovať kultúrne inštitúcie strachu z tejto straty kontroly. Počas hackathonu sa môžu spoznať s hackerskou komunitou. Zoznámia sa s programátormi a kreatívcami, pričom priamo uvidia, aké rozmanité projekty môžu vzniknúť z voľne prístupných dát.

Ruth Rosenberger z nadácie Haus der Geschichte der Bundesrepublik Deutschland (Dom dejín SRN) v Bonne vníma svoju účasť na „Coding da Vinci“ obzvlášť pozitívne. „Som naozaj milo prekvapená z vysokej úrovne projektov. Spolupráca s mladým, interdisciplinárnym tímom, ktorý mal na fotografie z našej zbierky celkom svieži pohľad, bola vzrušujúca. Moderné múzeum si rovnako musí nájsť svoje miesto na sieti. […] Kultúrny hackathon nám pritom pomáha objavovať nové možnosti.“