Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

NEMECKÁ KOMIKSOVÁ SCÉNA V ROKU 2019
MINULOSŤ S VTIPOM, SÚČASNOSŤ S HĹBKOU

Pokiaľ ešte nie ste presýtení seriálového hitu „Babylon Berlín“, Berlín 20. rokov 20. storočia od Volkera Kutschera si môžete vychutnať aj v komiksovom formáte.
Foto (Výrez): © Arne Jysch / Carlsen Verlag

Na nemeckej komiksovej scéne rastie počet noviniek a to najmä vďaka novej generácii mladých umelcov a umelkýň, ktorí z umeleckých škôl vystrelili priamo na knižný trh. Venujú sa aktuálnym spoločensko-politickým témam, ako aj historickým osobnostiam.

Von Ralph Trommer

Berlínsky múr je znova na svojom mieste. Teda aspoň v komiksovom svete. Berlínsky kresliar Flix, civilným menom Felix Görmann, ho v knihe Spirou v Berlíne opäť postavil, aby hrdinu svojho príbehu zaviedol do východného Berlína konca osemdesiatych rokov 20. storočia. V závere albumu – tak sa nazývajú jednotlivé pevne zviazané komiksové výtlačky – je cítiť blížiaci sa prevrat aj samotný pád múru, na čom má zásluhu aj Spirou. Výnimočné na tomto albume je, že ikonu franko-belgického komiksu, postavu hotelového poslíčka Spiroua, ktorá vznikla v roku 1938, smel ako prvý nemecký kresliar stvárniť a interpretovať práve Flix.

Jeho berlínsky kolega Mawil (Markus Witzel) onedlho nato tiež dostal príležitosť interpretovať po novom belgickú komiksovú klasiku. Vytvoril nový príbeh obľúbeného westernového hrdinu Luckyho Luka, ktorý je známy tým, že tasí kolt rýchlejšie od svojho tieňa. Pôvodne ho v roku 1946 vymyslel Morris (Maurice de Bévère). Obom nemeckým kresliarom sa podarilo vytvoriť láskyplné pokračovania, pre ktoré sú typické početné odkazy, týkajúce sa napríklad histórie komiksu, čím okrem skalných fanúšikov týchto komiksových seriálov oslovujú aj nových čitateľov.

OD KOMIKSOVÉHO ROMÁNU AŽ PO MANGU

Nedá sa povedať, že by pre súčasnú nemeckú komiksovú scénu bol príznačný nejaký jednotný štýl alebo špecifické témy. Skôr než to ju charakterizuje rozmanitosť, ktorú vnímame cez rôznorodosť žánrov, ako aj perspektív rozprávania. Nájdeme tu naozaj všetko možné – od spoločensko-kritických komiksových románov, biografií a klasických komiksov cez mangu, reportážne komiksy až po kontroverzné nezávislé príbehy.

Nápadne pribúdajú novinky. Prispieva k tomu aj veľký počet mladých umelcov a umelkýň, ktorí po skončení umeleckých škôl uverejňujú svoje prvé diela v komiksových vydavateľstvách, akými sú povedzme Jaja, Reprodukt, Rotopol alebo avant. Tak napríklad Hanna Gressnich vsadila na striktne minimalistické línie, aby prostredníctvom komiksu Hanno dojemným spôsobom vyrozprávala historicky doložený príbeh zo 16. storočia o vysídlení indického slona, ktorý sa ako dar pre pápeža musel presťahovať do Európy. V komikse Girlsplaining zasa Katja Klengel nenúteným štýlom s prvkami mangy kreslí drzé, sebaironické komiksové stĺpčeky, zachytávajúce gendrové klišé, s ktorými dennodenne prichádza do kontaktu.

Vďaka štipendiu pre tvorcov komiksov sa kresliarovi Mikaelovi Rossovi podarilo financovať náklady spojené s vydaním emotívneho a kresliarsky veľmi pôsobivého komiksového románu Der Umfall. Príbeh, ktorý v jednotlivých epizódach zachytáva osud duševne chorého mladíka Noela, vznikol na základe autorovho vlastného prieskumu a rešerší v liečebných ústavoch. Experimentálne a dokumentaristické rozprávanie je zasa príznačné pre kresliarku Paulu Bullingovú, ktorá sa v komiksovom diele s názvom Im Land der Frühaufsteher venuje problematike utečencov v regióne Sasko-Anhalt. V najnovšom zväzku s názvom Lichtpauze v impresionistických paneloch kreslených pastelkami poeticky zachytáva jeden deň v Alžírsku, pričom vychádza z vlastných skúseností, ktoré nadobudla počas niekoľkých dlhších pobytov strávených v tejto krajine.

  • Jollyho Jumpera vymenil za bajk: berlínsky kresliar Mawil nadväzuje na tradíciu príbehov belgického kovboja Luckyho Luka. Foto: © Lucky Comics, 2019. All Rights Reserved – by Mawil
    Jollyho Jumpera vymenil za bajk: berlínsky kresliar Mawil nadväzuje na tradíciu príbehov belgického kovboja Luckyho Luka.
  • Ďalšia belgická klasika: hotelový poslíček Spirou sa vybral do revolučného Berlína, kde sa podieľa na páde Berlínskeho múru. Foto: © Carlsen Verlag
    Ďalšia belgická klasika: hotelový poslíček Spirou sa vybral do revolučného Berlína, kde sa podieľa na páde Berlínskeho múru.
  • Pokiaľ ešte nie ste presýtení seriálového hitu „Babylon Berlín“, Berlín 20. rokov 20. storočia od Volkera Kutschera si môžete vychutnať aj v komiksovom formáte. Foto (Výrez): © Arne Jysch / Carlsen Verlag
    Pokiaľ ešte nie ste presýtení seriálového hitu „Babylon Berlín“, Berlín 20. rokov 20. storočia od Volkera Kutschera si môžete vychutnať aj v komiksovom formáte.
  • Hlavným hrdinom komiksového románu Simona Schwartza „Ikona“ je Gleb Botkin – zabudnutý ikonopisec, ktorý v júli roku 1918 prežil masakru ruskej cárskej rodiny. Foto: © avant-Verlag
    Hlavným hrdinom komiksového románu Simona Schwartza „Ikona“ je Gleb Botkin – zabudnutý ikonopisec, ktorý v júli roku 1918 prežil masakru ruskej cárskej rodiny.
  • Komiks „Der Umfall“, autorom ktorého je Mikael Ross, rozpráva príbeh o živote duševne zaostalého človeka. Foto: © avant-Verlag
    Komiks „Der Umfall“, autorom ktorého je Mikael Ross, rozpráva príbeh o živote duševne zaostalého človeka.
  • Ako žijú utečenci v spolkovej krajine Sasko-Anhalt? V komikse „Im Land der Frühaufsteher“ sa tejto téme venuje Paula Bulling. Foto: © avant-Verlag
    Ako žijú utečenci v spolkovej krajine Sasko-Anhalt? V komikse „Im Land der Frühaufsteher“ sa tejto téme venuje Paula Bulling.

CESTA DO MINULOSTI

Mnohí umelci sa snažia prepájať historicky verné príbehy s náročnými kresbami. V tomto duchu tvorí aj Arne Jysch, ktorého komiks Der nasse Fisch je adaptáciou kriminálneho románu Volkera Kutschera. V naturalistických kresbách tušom s osobitým citom, precízne a historicky presne zachytáva Berlín dvadsiatych rokov minulého storočia. Podobne si počínali aj nováčikovia Patrick Spät a Bea Davies, keď sa v komikse König der Vagabunden ujali historickej postavy Gregora Goga. Ich hrdina v časoch Weimarskej republiky založil napríklad „Bratstvo Vagabundov“ a inicioval Kongres Vagabundov, až kým si ho na mušku nezobrali národní socialisti. Podobne ako Jysch aj kresliarka Bea Davies pracuje s čierno-bielou kombináciou, pričom veľmi dôsledne skúma a dbá na verné zachytenie dobových reálií a oblečenia.

Po dielach Packeis a Vita Obscura rovnako aj Simon Schwartz, kresliar, ktorý sa v komiksovom románe s názvom drüben! vyrovnáva s vlastným východonemeckým pôvodom, privádza do centra svojho komiksového románu Ikon ďalšiu historickú postavu: zabudnutého ikonopisca Gleba Botkina. Botkin bol v júli roku 1918 priamym svedkom vyvraždenia ruskej cárskej rodiny a následným podporovateľom „falošnej Anastázie“, Franzisky Czenstkowskej. Vo svojom najnovšom projekte s názvom Das Parlament Schwartz trefne a s dôvtipom portrétuje vybraných nemeckých poslancov počnúc rokom 1848. Každému venuje osobitnú stranu. Výstava, ktorá sa v súvislosti s jeho prácou uskutočnila v Nemeckom spolkovom sneme, bola mimochodom prvou komiksovou výstavou na tejto pôde. Sám autor to považuje za veľmi oneskorený prejav uznania nemeckému komiksu a túto udalosť prirovnal k aktu „pasovania za rytiera.“