Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Literatúra pre deti a mládež
Iní ako ostatní

Aj naďalej sa trápi trh s nemeckými obrázkovými knihami s protagonistami tmavej farby. Cesta k väčšej otvorenosti môže byť vydávanie prekladovej literatúry. | Foto (Výrez): © Baobab Books
Aj naďalej sa trápi trh s nemeckými obrázkovými knihami s protagonistami tmavej farby. | Foto (výrez): © Baobab Books

Detské knihy utvárajú predstavu o svete, v ktorom vyrastáme. V posledných rokoch je na vydavateľstvá kladená požiadavka, aby v knihách pre deti bola zobrazovaná spoločenská a kultúrna rozmanitosť. To sa však podarí len zriedka.
 

Von Sonja Matheson

Heslá ako migrácia, integrácia, identita a diverzita sa v súčasných politických debatách vyskytujú vo vysokej miere. V tejto súvislosti sa do zorného poľa záujmu verejnosti dostáva aj detská literatúra: čo sa týka kultúrnej rozmanitosti, knihy pre deti predstavujú zrkadlo ale aj projekčnú plochu spoločnosti. Napríklad v roku 2013 vzplanula v Nemecku verejná debata o tom, či v nových vydaniach klasických titulov literatúry pre deti nemajú byť slová s rasistickými alebo sexistickými konotáciami radšej nahradené inými. Napríklad v novom vydaní švédskej knihy Pippi Dlhá Pančucha v zemi Taka-Tuka (v nemčine Pipi Langstrumpf in Taka-Tuka-Land) sa z kráľa černošského kmeňa, nemecky označovaného pôvodne „Negerkönig“, teda kráľ negrov, stal „Südseekönig“, teda kráľ južných morí. „Rasizmus!“, volali jedni. „Cenzúra!“, kričali druhí.

Táto diskusia nie je úplne nová. Už v 70.-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o tom, z akej perspektívy by mali byť zobrazovaní ľudia odlišných kultúr, koľko priestoru a akého priestoru by mal dostať ten, kto je iný, resp. to, čo je iné. Pre tých, ktorí vyrastali v 60. a 70. rokoch minulého storočia boli predstavitelia cudzieho v literatúre tlstí černošskí králi, nad ktorými sa víťazilo, belošskí dobrodruhovia, ktorí sa v Afrike stretávali s nepríliš inteligentnými ľuďmi, alebo černošské siroty, ktoré boli poštou ako balík posielané do Európy.

Časom sa to zmenilo. Sociálne konflikty a nevraživosť voči cudzincom začali byť tematizované rovnako ako životné podmienky menšín. Niečo však ostalo rovnaké. Až na málo výnimiek píšu o indických sirotách, o dejinách Afriky alebo o živote v indiánskych rezerváciách v USA aj naďalej prevažne bieli európski alebo americkí spisovatelia a autorky.
 

Rozmanitosť a senzibiLITA

O 30 rokov neskôr sú témy ako identita a diverzita ešte aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. V roku 2015 sa do Európy dostali státisíce migrantiek a migrantov. Literatúra pre deti prišla s prvými knihami s utečeneckými príbehmi, z ktorých bolo cítiť osobné dotknutie samotných autorov. Niektoré diela svedčili o vysokej literárnej úrovni a o hlbokom ponorení do témy. U mnohých iných sa však ukázalo, ako náročné je písať o „inakosti“ a pritom neprepadnúť stereotypom, domienkam a zjednodušovaniu. Na trhu s detskou literatúrou je od tej doby „rozmanitosť“ hlavným heslom.

Tlak na vydavateľstvá, aby táto ďalej nešpecifikovaná rozmanitosť bola programovo zobrazovaná, stúpa. Vydavateľstvá si čoraz častejšie najímajú takzvaných „sensitivity readers“, ktorí kontrolujú, či sa v textoch nevyskytujú rasisitické, kolonialistické, diskriminujúce alebo marginalizujúce jazykové výrazy alebo konotácie. Či to však stačí, zostáva otázne.

Štúdia, ktorá v roku 2018 realizoval britský Fond na podporu umenia napríklad ukazuje, že na anglosaskom trhu s literatúrou pre deti nie je spoločenská rozmanitosť takmer vôbec zobrazovaná. Porovnateľné údaje o nemeckom jazykovom priestore neexistujú, ale i tu zjavne existuje deficit. V oblasti obrázkových kníh ani dnes na trhu nie je veľa s protagonostami tmavej farby pleti. U väčších vydavateľstiev sa autentické hlasy a obrazy z iných kultúrnych priestorov dajú i dnes nájsť len ojedinele.

Hlasy z iných kultúrnych oblastí

Pozitívne možno hodnotiť vysoký podiel prekladov na nemeckom knižnom trhu, ktorý v roku 2017 tvorili približne 20% všetkých nových titulov v kategórii literatúry pre deti. Preklad sám o sebe sice ešte rozmanitosť nezaručuje, ale literatúra z iného jazykového alebo kultúrneho priestoru má už z svojej podstaty „inakosť“ v sebe.

Mnoho malých vydavateľstiev naviac pestuje kultúrnu rozmanitosť v literatúre pre deti už mnoho rokov, napríklad Baobab Books, Edition Orient alebo aj Edition Bracklo. Švajčiarske vydavateľstvo Baobab Books vydáva knihy pre deti a mládež z celého sveta v nemeckom preklade. Modernú orientálnu literatúru prináša na nemecký trh Edition Orient, zatiaľ čo Edition Bracklo sa špecializuje na multikultúrnu detskú literatúru. V oblasti takzvaných grafických noviel sú dôležitými aktérmi vydavateľstvá Reprodukt a Avant.

Na to, aby deti a mládež nachádzali v knihách svet, ktorý je rozmanitý a v ktorom stojí za to žiť, však nestačí klásť vydavateľstvám požiadavky na rozmanitosť. Na to sú potrební aj autori, prekladatelia, kníhkupci, pedagógovia, recenzentky a čitatelia, ktorí budú ochotní vydať sa po neznámych chodníkoch. Obzvlášť tešia preto iniciatívy, ktoré sa snažia detským knihám, zobrazujúcim rozmanitosť a iné uhly pohľadov zaistiť väčšiu publicitu. Takouto iniciatívou je napríklad Pečať detskej knihy KIMI, ktorou sú od roku 2019 vyznamenávané novo vydané knihy, ktoré sa obídu bez klišé alebo diskriminujúceho jazyka. Alebo projekt „Welcome to my library – Vielfalt und Mehrsprachigkeit in Bibo und Kita, ktorý buduje partnerstvo s organizáciami migrantov za účelom medzikultúrneho otvárania knižníc, jasiel, materských škôl a školských družín v Sasku-Anhaltsku.