Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Nemecko-nemecká hranica
„Miesto spomienok a nádejí“

Od pásma smrti k novému priestoru pre život. Na niekdajšej vnútronemeckej hranici vznikol 1400 km dlhý pás chráneného územia.
Od pásma smrti k novému priestoru pre život. Na niekdajšej vnútronemeckej hranici vznikol 1400 km dlhý pás chráneného územia. | Foto (výrez) © picture alliance/dpa-Zentralbild/ZB/Peter Gercke/

Bývalé vnútronemecké hraničné pásmo, ktoré rozdeľovalo Spolkovú republiku Nemecko a Nemeckú demokratickú republiku sa dnes vynie ako zelený pás prírody naprieč celým Nemeckom. Tento biotop je novým domovom pre rôznorodú faunu a flóru, a zároveň zostáva svedectvom vlastnej konfliktnej histórie.

Súprava malej poľnej dráhy v durínskom Blankenbergu pomaly drkotá zelenou krajinou smerom k starej papierni. Táto úzkorozchodná trať vedie pozdĺž bývalej vnútronemeckej hranice. Tak pokojné ako dnes to tu však v rokoch rozdelenia Nemecka nebývalo, spomína vtedajší rušňovodič. „Musel som vtedy v kľaku s dlhou tyčou v rukách hľadať míny“, hovorí. Bolo to v 80-tych rokoch, keď vykonával vojenskú službu v armáde Nemeckej demokratickej republiky.

Naprieč celou krajinou, od Baltského mora na severe až po Bavorsko na juhu sa kedysi tiahla takzvaná Železná opona. Hraničné pásmo zaisťovali kovové ploty, ktoré boli vybavené najskôr mínami a potom samostrelnými zariadeniami. Od doby, keď bolo Nemecko rozdelené až do jeho znovuzjednotenia v roku 1989 prišlo pri pokuse o útek z NDR na Západ o život odhadom niekoľko stoviek ľudí.

Po páde múru si príroda vydobyla bývalé hraničné pásmo naspäť. Pás zelene sa vynie od severu k juhu v dĺžke 1 393 kilometrov. Po celé desaťročia sa na toto územie vzťahoval zákaz vstupu bez povolenia, a tak tu našlo útočište mnoho vzácnych a ohrozených druhov živočíchov a rastlín. Veľké časti tohto územia sú dnes chránené prírodné oblasti a ponúkajú jedinečnú zmes prírody, histórie a kultúry.
-	Bývalá strážna veža východonemeckých pohraničníkov stojí dnes uprostred zeleného pásu v Marienborne. Vtedajší hraničný prechod bol najväčším kontrolným stanovišťom na nemecko-nemeckej hranici a bol využívaný predovšetkým pre tranzitnú dopravu do Západného Berlína. Bývalá strážna veža východonemeckých pohraničníkov stojí dnes uprostred zeleného pásu v Marienborne. Vtedajší hraničný prechod bol najväčším kontrolným stanovišťom na nemecko-nemeckej hranici a bol využívaný predovšetkým pre tranzitnú dopravu do Západného Berlína. | Foto (Výrez): © picture alliance/ Frank May

Rané kontakty medzi ochrancami prírody
 

-	Zelený pás na rozhraní Durínska a Bavorska pri obci Mitwitz, kde sa zrodil nápad na vytvorenie zeleného pásu. Zelený pás na rozhraní Durínska a Bavorska pri obci Mitwitz | Foto (Výrez): © Otmar Fugmann K tomu prispel aj Hubert Weiger, predseda Zväzu pre ochranu životného prostredia a prírody (BUND). Zväz najprv vytvoril koncept pre vytvorenie zeleného pásu (nem. Grünes Band) a začal skupovať alebo vymieňať pozemky v bývalej pohraničnej oblasti, ktoré postupne menil na  prírodné biotopy.
 
Nápad zachovať bývalé hraničné pásmo ako chránenú prírodnú oblasť vznikol bezprostredne po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Hubert Weiger pochádzal zo Západného Nemecka a už skoršie nadviazal kontakty s východonemeckými ochrancami prírody. Štyri týždne po otvorení hraníc pozval západonemecký Zväz pre ochranu životného prostredia a prírody východonemeckých ochrancov prírody na spoločné stretnutie. 400 účastníčok a účastníkov sa za týmto účelom zišlo v bavorskom meste Hof. „Tam sa prvýkrát hovorilo o zelenom páse“, hovorí Weiger. 
 
Realizácia plánu nebola jednoduchá. „Budovanie hraníc je evidentne ľahšie ako ich odstránenie“. Iný alternatívny návrh, podľa ktorého mala byť v hraničnom areáli postavená diaľnica, skončil rýchle v zásuvke. Ochrancom životného prostredia sa totiž už mnoho rokov dostáva podpory od Spolkového úradu pre ochranu prírody (BfN). V jednej štúdii potvrdil BfN jedinečnosť bývalého hraničného areálu ako súvislého pásu cenných biotopov a investoval do roku 2019 približne 56 miliónov eur do mnohých projektov v rôznych regiónoch. K týmto investíciám pribudli ešte sponzorské dary a dotácie zo spolkových krajín.

Problémová idylka

-	bramborníček hnedý je charakteristický pre oblasť zeleného pásu. Bramborníček hnedý je charakteristický pre oblasť zeleného pásu. | Foto (Výrez): Thomas Stephan ​Staré hraničné pásmo má šírku 200 m. Je domovom viacej než 5 200 druhov živočíchov a rastlín, z ktorých najmenej 1200 sa nachádza na červenom zozname druhov,  ktorým hrozí vyhynutie. Smer bývalej vnútronemeckej hranice ukazuje tzv. hliadková cesta, ktorá viedla pozdĺž hranice. Temnú históriu tu možno cítiť doteraz. Niektoré z takmer 600 strážnych veží zostali zachované a pripomínajú prísnosť vtedajšieho hraničného režimu. Tam, kde kedysi hliadkovali vojaci alebo pohraničná stráž je dnes vidieť peších turistov či cyklistov.

Celkom pokojná však táto zdanlivá idylka nieje. Vznikajú tu konflikty kvôli tomu, že komunálni politici alebo poľnohospodári sa nechcú vzdať cennej pôdy. Ani zďaleka totiž nepatria všetky plochy pod ochranu prírody. Na 170 km sa už v súčasnosti nedá rozoznať niekdajšia hranica, pretože sa tieto plochy často využívajú na poľnohospodárske účely. „Vytvorenie súvislého chráneného pásma je jednou z najväčších výziev budúcnosti“, konštatuje vedúci oddelenia na Spolkovom úrade pre ochranu prírody Uwe Rieken, ktorý ma na starosti problematiku zeleného pásu.

Na rôznych miestach vznikajú spory o zelenú hranicu aj kvôli maličkostiam. Svoje o tom vie napríklad aj starosta durínskej obce Tettau, Peter Ebertsch, ktorý prišiel s nápadom na vytvorenie cyklocesty v bývalom hraničnom pásme. To sa podarilo až po dlhých diskusiách s ochranármi, ktorí sa obávali, že výstavbou cyklistickej cesty dôjde k závažnému rozdeleniu ich biotopu. Peter Ebertsch ich však nakoniec dokázal o svojom návrhu presvedčiť. 

Ochrana prírody presahuje hranice

Zelený pás je dnes dôkazom cezhraničnej spolupráce miest, ktoré kedysi rozdeľovala „železná opona“. Bavorsko napríklad pri ochrane prírody úzko spolupracuje so susednou Českou republikou. „Zelený pás je pre nás miestom spomienok a súčasne miestom nádeje“, hovorí bavorský minister životného prostredia Thorsten Glauber, „dáva nám jedinečnú šancu na zachovanie biologickej rozmanitosti v Európe.“ Bavorsko a Českú republiku spája 346 km dlhá spoločná hranica. V nasledujúcich 6 rokoch budú obe strany pod záštitou Národného parku Šumava spolupracovať pri ochrane mokradí a pri ochrane klímy, hovorí Vladimír Mana, námestník pre riadenie sekcie štátnej správy na Ministerstve životného prostredia ČR.
-	Hubert Weiger sa na vzniku zeleného pásu podieľal od samotného začiaku. 9. decembra 1989 sa konalo prvé stretnutie takmer 400 účastníkov z východného a západného Nemecka v bavorskom meste Hof, kde vznikla iniciatíva na zachovanie pásma zelene, tzv. zeleného pásu (zľava doprava Walter Hiekel, Kai Frobel, Werner Westhus, Nanne Wienands, Udo Benker-Wienands, Hubert Weiger, Rainer Haupt) Hubert Weiger sa na vzniku zeleného pásu podieľal od samotného začiaku. 9. decembra 1989 sa konalo prvé stretnutie takmer 400 účastníkov z východného a západného Nemecka v bavorskom meste Hof, kde vznikla iniciatíva na zachovanie pásma zelene, tzv. zeleného pásu (zľava doprava Walter Hiekel, Kai Frobel, Werner Westhus, Nanne Wienands, Udo Benker-Wienands, Hubert Weiger, Rainer Haupt). | Foto: © Ernst Sammer