Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Digitalizácia
Mimo digitálneho sveta

Do skupiny ľudí mimo digitálneho sveta patria v Nemecku prevažne seniori.
Do skupiny ľudí mimo digitálneho sveta patria v Nemecku prevažne seniori. | Foto (Detail): © picture alliance/Westend61/Uwe Umstätter

Podpisovanie petícií, rezervácia vstupu na kúpalisko, domáce vzdelávanie: mnohé z bežných vecí už dnes fungujú online. Ľudia, ktorí nemajú žiadny prístup na internet, prípadne majú iba slabé digitálne zručnosti tak môžu byť vytlačení na okraj spoločnosti.

Vlaky Nemeckých dráh dlhé obdobie pripomínali digitálnu diaspóru. Telefonovať v nich bolo možné iba pokiaľ sa v blízkosti železničnej trate nachádzali vysielače mobilných operátorov, o surfovaní na internete ani nehovoriac. Až pod politickým tlakom sa do vlakov zaviedla WiFi; prinajmenšom v rýchlovlakoch internet už ako-tak funguje. V tejto oblasti to priemyselný národ síce dohnal, avšak v niektorých veciach je Nemecko z hľadiska digitalizácie ešte stále na úrovni rozvojových krajín: optická sieť nemá úplné pokrytie a zvlášť vo vidieckych oblastiach chýba rýchle internetové pripojenie.

Napriek tomu podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat z roku 2019 iba 5 % Nemcov ešte nikdy nevyužilo internet a približne 90 % je minimálne raz týždenne online. V niektorých iných štátoch EÚ to vyzerá podstatne horšie. V Bulharsku, ktoré je na chvoste EÚ, prístup na internet nemá takmer každý štvrtý občan. Dokonca v ďaleko rozvinutejšom Taliansku uviedlo 17 % opýtaných, že internet nikdy nepoužívajú. Naproti tomu v Škandinávii je spoločnosť prakticky celkom digitálne prepojená.

STARŠÍ A MENEJ VZDELANÍ ĽUDIA MIMO DIGITÁLNEHO SVETA


Napriek tomu, že Nemecko sa v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ radí vďaka týmto výsledkom do najlepšej tretiny krajín, rozpoltenosť názorov na digitalizáciu robí politikom nemalé starosti. Štátny minister hospodárstva Peter Altmaier upozorňuje, že pozitívne účinky digitalizácie sa môžu dostaviť iba, „pokiaľ túto premenu príjmu všetky spoločenské skupiny.“ Napriek narastajúcej akceptácii sa to však nedeje. Prieskum Digitalindex 2019, ktorý zrealizovala Iniciatíva D21 a ktorého sa zúčastnilo cez 22 tisíc domácností, priniesol výsledky, podľa ktorých takmer každá piata domácnosť patrí do skupiny „mimo digitálneho sveta.“ Priemerný vek v tejto skupine sa pohybuje približne na úrovni 70 rokov, väčšina z nich vlastní iba jednoduchý tlačidlový telefón alebo využíva internet veľmi selektívne, povedzme na vyhľadávanie informácií alebo komunikačné služby. Ako dôvody udávajú predovšetkým nedostatočný záujem, komplexnosť internetu a minimálne výhody. Ich podiel sa naposledy o čosi zmenšil, avšak podľa odhadov iniciatívy sa pochybnosti v rámci tejto skupiny obyvateľstva stále upevňujú.

A pritom títo ľudia tušia, akú dôležitú úlohu má pre ich osobné napredovanie pripojenie do digitálnej doby. 43 % opýtaných uviedlo, že nové technológie už zmenili ich pracovné návyky. Štyria z piatich považujú celoživotné vzdelávanie za centrálny faktor svojho pracovného úspechu. Zároveň to 40 % zamestnancov s nižším vzdelaním zaťažuje. Táto skupina obyvateľstva, ktorá má neraz aj veľmi nízke príjmy, predstavuje popri staršej generácii rovnako významnú skupinu ľudí stojacich „mimo digitálneho sveta.“ Zatiaľ čo spomedzi ľudí s vyšším vzdelaním celých 97 % využíva internet pravidelne, pri občanoch s formálne nižším vzdelaním sú to len dve tretiny z nich. Ľudia s formálne nižším vzdelaním navyše, často však výrazne, zaostávajú v mnohých kompetenciách – či už ide o inštaláciu aplikácií alebo rôznych aktualizácií, výber nastavení ochrany osobných údajov, rozpoznanie reklamných inzerátov alebo rozlišovanie serióznych a neserióznych správ.

DOPYT PO LEPŠOM DIGITÁLNOM VZDELÁVANÍ


Následky digitálnej neúčasti môžu byť veľmi ťaživé: pokiaľ človek nie je online, môže sa menej zúčastňovať spoločenského života. Napríklad stále viac verejných služieb je dostupných už iba online. V čase obmedzení, ktoré spôsobila koronakríza, boli úrady pre občanov zatvorené a často dostupné iba online, dokonca vstupenky na kúpaliská sa v lete 2020 dali kúpiť poväčšine iba online. Aj hľadanie zamestnania sa stále viac presúva do online priestoru a práca z domu cez internet si počas koronakrízy zrejme už natrvalo našla cestu do bežného pracovného života. Dokladajú to aj výsledky nezverejnenej štúdie Claudie Crummenerlovej z poradenskej spoločnosti Capgemini, v ktorej sa táto situácia posudzovala v rámci štyroch európskych krajín, USA a Indie. „V tejto štúdii sme zistili, že život offline môže viesť k izolácii, osamelosti alebo k pocitu nedostatočnosti“, informuje Crummenerl. Spomedzi opýtaných, ktorí nemajú prístup na internet, napríklad takmer polovica uviedla, že by sa cítili v lepšom prepojení s priateľmi a rodinou, keby mali prístup na internet. Navyše si mnohí z nich myslia, že by si takto mohli nájsť lepšie platenú prácu a mohli by sa dovzdelávať. „Z dôvodu zatvorenia škôl a prechodu na online vyučovanie sa navyše deti z domácností bez prístupu na internet alebo bez počítača dostali do znevýhodnenej pozície. Práve pre deti je však kľúčové, aby sa podieľali na digitálnom vzdelávaní.“ Porovnateľné výsledky priniesla aj nemecká štúdia zameraná na digitalizáciu: podľa nej tiež jasne vyplynulo, že digitálne vzdelávanie na školách nie je dostačujúce. Iba každý tretí Nemec si myslí, že kompetencie, ktoré žiakom sprostredkúvajú školy, sú postačujúce.