Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Beuys100
Známy neznámy Jozef Beuys

Plagát k prednáškovému turné Josepha Beuysa po USA s názvom „Energy Plan for the Western Man“ z roku 1974; organizátor: galerista Ronald Feldman, New York
Plagát k prednáškovému turné Josepha Beuysa po USA s názvom „Energy Plan for the Western Man“ z roku 1974; organizátor: galerista Ronald Feldman, New York | © Ronald Feldman Fine Arts / CC BY-SA 3.0

Meniť zabehané vzorce ľudského myslenia, to bolo odjakživa umeleckým zámerom Josepha Beuysa, jednej z najvýraznejších umeleckých osobností druhej polovice 20. storočia. Neúnavne sa usiloval vnášať umeleckú kreativitu do všetkých oblastí života, pretože bol presvedčený, že všetci ľudia bez rozdielu sa na nej môžu podieľať.

Von Olga Staníková

Keď v lete 1968 Jindřich Chalupecký v pražskej Galérii Václava Špálu zorganizoval výstavu „Západonemecká a západoberlínska avantgarda pre Lidice“, boli tu zastúpené aj diela Josepha Beuysa. Nejasný charakter Beuysových kresieb zanechal v tom čase na návštevníkov prinajmenšom neobvyklý dojem. V 70. a 80. rokoch 20. storočia mala česká a slovenská verejnosť sotva príležitosť zoznámiť sa s dielami vtedajších zahraničných výtvarníkov, a ak k tomu aj došlo, udialo sa tak sprostredkovane formou stručných informácií a reprodukcií diel v umeleckých časopisoch a katalógoch. Preto sa tiež nemožno diviť, že v Česko-Slovensku zostal Beuys po dlhé obdobie neznámy.
K zásadnej zmene možností recepcie zahraničného, a teda aj nemeckého, umenia došlo až po páde komunistického režimu. Prvá samostatná výstava diel Josepha Beuysa v Česko-Slovensku sa konala v pražskom Paláci Kinských na prelome rokov 1991 a 1992, teda až päť rokov po umelcovej smrti. Pod názvom „Joseph Beuys. Kresby, objekty, grafika“ ju v tom čase usporiadala Národná galéria spolu s Inštitútom pre zahraničné vzťahy v Stuttgarte.

KROK ZA KROKOM BLIŽŠIE K BEUYSOVI

Počas ďalších rokov boli Beuysove diela v Česku súčasťou hneď niekoľkých skupinových výstav, na ktorých boli predstavené cenné zberateľské kolekcie alebo prezentovali istú tvorivú epochu či konkrétne aktivity hnutia Fluxus. K obzvlášť špecifickým sa radia kolekcie Beuysových objektov a dokumentov, ktoré sa natrvalo dostali do tunajších zbierok českých umelcov. Na prelome rokov 1995 a 1996 sa v dome U Černé Matky Boží v Prahe vystavovala zaujímavá kolekcia diel hnutia Fluxus zo zbierky manželov Knížákových, v ktorej bola Beuysova tvorba konfrontovaná s dielami ďalších umelcov hnutia Fluxus. Možnosť porovnávania tvorby českých umelcov s tvorbou ich zahraničných kolegov z rôznych období 20. storočia priniesla v roku 2001 výstava s názvom „Objekt/Objekt. Metamorfózy v čase“, ktorá sa v plnej miere zameriavala na rozdiely v prístupe umelcov ku svojim objektom. O päť rokov nato výstava nemeckého umenia posledných štyridsiatich rokov v Galérii hlavného mesta Praha ukázala enormný vplyv Josepha Beuysa na ďalšie generácie mladých nemeckých a zahraničných umelcov.  

„Percepcia Josepha Beuysa sa vždy pohybovala v rovine dvoch extrémov – absolútnym nepochopením a bezhraničným obdivom. Jeho práce nenadväzujú na nijakú tradíciu, nebojácne upozorňoval verejnosť na problémy doby, pričom vďaka originalite svojich tvorivých postupov nenechával nikoho bez názoru. Organizátori výstavy boli konfrontovaní aj s touto neľahkou situáciou. O to viac si možno ceniť ich snahu usporiadať prvú ucelenú výstavu Beuysových diel na území vtedajšieho Česko-Slovenska,“ uviedla kunsthistorička Věra Jirousová v katalógu k spomínanej výstave v Paláci Kinských v Prahe.

MULTIPLE AKO KÚSKY UMELCOVEJ DUŠE

Na ďalšiu samostatnú výstavu diel Josepha Beuysa si Praha musela zopár rokov počkať. Až v roku 2006 sa v Múzeu Kampa konala výstava rozsiahleho súboru Beuysových multiplov a grafík vypožičaného z Umeleckého múzea v Bonne, ktorý malo toto múzeum k dispozícii od rodiny Ulbrichtovcov. Táto výstava bola dôležitá najmä pre mladých ľudí, pretože pri jej prehliadke si mohli jasne uvedomovať vzájomné súvislosti a to, že myšlienky, ktoré umelec vo svojich dielach zachytáva, majú nadčasovú platnosť. Práve prostredníctvom svojich multiplov, teda umeleckých prác pozostávajúcich zo sériovo vytvorených objektov, sa chcel Beuys prihovárať ľuďom a v každom jednom prebudiť umelca.

Myšlienka rovnakých, sériovo vyrábaných objektov ako umeleckých diel s podpisom nepochádza pôvodne od Beuysa. Na tento nápad prišiel už v roku 1914 Marcel Duchamp, keď vytvoril autorskú repliku svojho „Sušiaku na fľaše“. Zatiaľ čo Duchampovo gesto súviselo s úvahami o téme originál a reprodukcia, Beuys vo svojich multiploch videl najmä veľký potenciál pre šírenie vlastných myšlienok. Keďže sa stali prenášačom energie medzi umelcom a spoločnosťou, môžu fungovať ako batéria, ktorá vo vedomí ľudí vyvolá impulzy a podnety, a to aj dlho po smrti ich tvorcu. Celé roky svoje diela rozmnožoval, niekedy aj tisícnásobne; podľa jeho vlastných slov každé jedno z nich nielen vlastnoručne podpísal, ale aj vlastnoručne zhotovil. K multiplom okrem objektov zaradil aj tlač, fotografie, letáky, audiokazety, filmy, videonahrávky... Multiply mali veľký význam nielen pre šírenie Beuysových diel, ale stali sa aj predmetom obchodovania s umením. Sám Beuys považoval multiply za jadro svojej tvorby. V rozhovore so zberateľom umenia Günterom Ulbrichtom sa raz vyjadril: „Keď budete mať všetky moje multiply, potom akoby ste mali mňa celého.“

Beuys nebol zástancom muzeálnej praxe, pri ktorej sa umelecké dielo vystavuje izolovane od ľudí a kde ho väčšinou zblízka pozoruje iba odborná verejnosť. Želal si, aby boli jeho diela intuitívne zrozumiteľné pre všetky vrstvy obyvateľstva. V centre jeho umeleckej tvorby bola vždy otázka: čo je umenie? Touto otázkou sa snažil podnietiť ľudí k premýšľaniu nad podstatou umenia. Beuys vďaka svojmu nezlomnému úsiliu postupne dosiahol značný vplyv a silne zapôsobil na novú generáciu umelcov, a to nielen vo svojom bezprostrednom okolí v Nemecku, ale aj ďaleko za hranicami tejto krajiny. Bez toho, aby sa o to usiloval, stal sa žijúcou legendou. Beuysov odkaz sa nám prostredníctvom jeho diel dodnes prihovára: prepojenie umenia so spoločnosťou, ako aj varovanie pred ekologickými rizikami nášho aktuálneho životného štýlu sú v nich rovnako ako vtedy, tak aj dnes neustále prítomné.