Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Ochrana údajov
Digitálna sebaobrana

Transparentná občianka či občan sú už dlhšie realitou. Najobľúbenejšie aplikácie sú praktické, ale pokiaľ ide o osobné údaje používateľov, sú všetko iné, len nie bezpečné.
Transparentná občianka či občan sú už dlhšie realitou. Najobľúbenejšie aplikácie sú praktické, ale pokiaľ ide o osobné údaje používateľov, sú všetko iné, len nie bezpečné. | Foto (Detail): © Adobe

Bezpečnosť a ochrana údajov na internete nie sú samozrejmosťou. Mnohí poskytovatelia aplikácií dáta svojich používateliek a používateľov predávajú alebo ich využívajú na personalizovanú reklamu. Rovnako nebýva vždy jasné, kto okrem vás ešte môže čítať vašu komunikáciu cez služby messengerov. Spýtali sme sa internetového experta Markusa Beckedahla, za akých podmienok by bol možný dôveryhodný internet a ako môže vyzerať „digitálna sebaobrana“.

Von Johannes Zeller

Internetový expert Markus Beckedahl vyzýva k väčšej opatrnosti na internete, aj keď je to niekedy nepohodlné. Internetový expert Markus Beckedahl vyzýva k väčšej opatrnosti na internete, aj keď je to niekedy nepohodlné. | Foto (Detail): © privat Mnoho používateľov a používateliek sa pýta, aká bezpečná je vlastne ich komunikácia a osobné údaje pri používaní nejakej aplikácie. Existujú isté základné funkcionality, ktorým by sme pri používaní aplikácií mali venovať pozornosť?

Markus Beckedahl: Používanie aplikácií je otázka dôvery. Ich poskytovatelia často zhromažďujú dáta, ktoré sú potom používané inak, ako by sme chceli. Často ani nie je zaručená dôveryhodná komunikácia, pretože napríklad nedochádza k šifrovaniu end-to-end, a môžu ju počúvať, resp. čítať okrem nás aj tretie strany. Pritom ide o základné podmienky, ktoré by mali používatelia požadovať od nejakej služby: musíme jej dôverovať, musí byť bezpečná a naše údaje musia byť chránené. 

Služby veľkých poskytovateľov ako sú Google a Facebook majú miliardy používateľov po celom svete, a tak zhromažďujú veľké množstvá dát. Predávajú ich potom ďalším osobám?

Veľké spoločnosti v prvom rade nepredávajú dáta, ale prístup k dátam. Obchodný model Facebooku a spol. je založiť čo najviac profilov s dátami, aby predali cielený reklamný priestor. Facebook napríklad vie, kto kedy s kým komunikuje cez WhatsApp. Každý jeden dialóg je relevantný, aby sa dozvedel viac o ľuďoch a potom mohol cielene predávať reklamu. Tento obchodný model by sa vlastne mohol zakázať, keby na to bola vôľa.    

WhatsApp je stále lídrom na trhu v oblasti služieb posielania okamžitých správ a má povesť služby bezpečnej voči odpočúvaniu. Ale kvôli používaniu dát jej prevádzkovateľom Facebook došlo k exodu mnohých jej používateľov. Máte vysvetlenie, prečo jednoducho všetci používatelia a používateľky neprejdú na aplikácie, ktoré ani nezhromažďujú, ani nepredávajú údaje? 

Ľudia sa pridávajú k veľkým službám preto, že im sľubujú pohodlie a preto, že už je tam mnoho iných ľudí. Tento vývoj je nebezpečný. Hovorí sa o efekte siete a tzv. efekt lock-in: čím je na nejakej platforme viac ľudí, tým má sama vyššiu hodnotu. Len čo ste tam a komunikujete s mnohými ľuďmi, už ste akoby uväznení – teda „locked in“ – a neviete jednoducho odísť na inú platformu. Čiže po lopate: ak sú všetci na WhatsAppe, nepomôže mi, keď budem sám na Signale.

Váš blog Netzpolitik.org od roku 2003 sleduje a dokumentuje vývoj digitalizácie a pritom sa venuje téme ochrany údajov a bezpečného surfovania. Čo by ste poradili používateľom a používateľkám, ktorí chcú na internete zostať v anonymite a bezpečí?

Nazývame to „digitálna sebaobrana“. Chceli by sme používateľov a používateľky motivovať, aby svoje práva vzali do vlastných rúk. Aspoň dovtedy, kým politika nevytvorí správne rámcové podmienky.

Dávate na blogu Netzpolitik.org aj odporúčania pre konkrétne aplikácie? 

Áno, postupujeme konkrétne a napríklad hovoríme, že WhatsApp by sme nepoužívali, pretože tam nahrávate svoj telefónny zoznam, ktorý zasa obsahuje údaje iných ľudí. Proti používaniu WhatsAppu hovorí aj monopol Facebooku. Ale existujú veľmi dobré alternatívy, napríklad Signal alebo Threema, ktoré zaisťujú lepšiu ochranu údajov a stoja za nimi nadácie a spoločnosti, ktoré sú dôveryhodnejšie ako napríklad Facebook. Ďalej opisujeme výhody a nevýhody týchto alternatív. Sme radi, že medzičasom sa aspoň Signal a Threema stali v niektorých častiach Nemecka uznávanými alternatívami k WhatsAppu.

Kde by mali začať vlády, aby vytvorili lepšie rámcové podmienky pre všetkých používateľov?

Požiadavka, ktorá predtým znela radikálne, ale medzičasom si nachádza čoraz väčšiu podporu, je zákaz personalizovanej reklamy na platformách. To by síce spochybnilo obchodný model spoločností Google a Facebook, ale bola by to najlepšia páka. 

Dokážete si predstaviť aj povinné šifrovanie typu end-to-end?

Áno, bolo by dobré povedať úplne jasne, že medziľudská komunikácia musí vždy prebiehať šifrovane. Stále existuje množstvo služieb, ktoré fungujú nezašifrovane. Mnohí nevedia napríklad o tom, že napríklad na Skype nie ste vôbec tak dobre chránení, aj keď sa táto služba javí ako veľmi praktická. Faktom je, že Microsoft môže všetko počúvať a pravdepodobne to aj robí. Či už z dôvodu kontroly kvality, alebo aby sa uistil, že cez túto platformu nedochádza k žiadnym trestným činom.  

Vlády sa momentálne zaoberajú skôr hľadaním spôsobov, ako by obišli šifrovanie a požadujú „zadné vrátka“ pre políciu a tajné služby. Čo si o tom myslíte? 

Za touto myšlienkou je predstava, že keby sme my v Nemecku mali zadné vrátka pre políciu, mohla by ich otvoriť len polícia – a v ideálnom prípade len na rozhodnutie súdu. Ale to je úplne naivné. Ak nejaké zadné vrátka existujú, dajú sa otvoriť aj globálne. A ak ich dokáže otvoriť nemecká polícia, potom to dokážu aj tajné služby a hackeri z iných krajín. Len čo sa zavedú zadné vrátka, už nebudeme mať žiadnu dôveryhodnú komunikáciu.

V čom vidíte jadro problému?
 
Musíme si položiť otázku: chceme dôveryhodnú, bezpečnú komunikáciu a akceptujeme pritom, že ju budú môcť používať aj zločinci, a že v jednotlivých prípadoch môže byť ťažšie pochytať zločincov? Nehovorím o nemožnom – pretože existuje dosť spôsobov, ako pochytať zločincov aj napriek šifrovaniu, a existuje aj veľa príkladov. Alebo sa tohto princípu jednoducho vzdáme a budeme v riziku všetci? Ja osobne by som radšej mal dôveryhodnú, bezpečnú komunikáciu, čo je v Nemecku aj základným právom.

BEZPEČNÉ APPKY

Tu nájdete bezpečné alternatívy k appkám, ktoré sľubujú lepšiu ochranu dát ako služby lídrov na trhu:

Aplikácie typu Messenger (alternatívy k WhatsApp)

Threema: Šifrovaná aplikácia na posielanie správ, ktorú vyvinuli vo Švajčiarsku a svojim používateľom sľubuje švajčiarske štandardy ochrany údajov. Jej používanie je možné bez registrácie a telefónneho čísla.

Signal: táto open-source aplikácia ponúka šifrovaný chat a (video-)hovory. Na prihlásenie je potrebné telefónne číslo.

Videokonferencie (alternatívy k Zoom, Skype atď.)

Jitsi: Platforma pre šifrované videokonferencie a zdieľanie obrazovky, ktorá funguje bez zhromažďovania údajov. Mítingy je možné realizovať prostredníctvom vlastného serveru, aby mali používatelia dodržiavanie ochrany údajov vo vlastných rukách.

BigBlueButton: Open-source vzdelávacia platforma, ktorú je tiež možné používať cez vlastný server. Okrem videofónie ponúka BBB funkcie ako je zdieľaná tabuľa, ankety a odpočinkové miestnosti.

E-mailové služby

Posteo.de: Poskytovateľ e-mailu z berlínskej časti Kreuzberg, ktorý používateľom sľubuje bezpečnosť a ochranu údajov.

Mailbox.org: So sloganom „Aby súkromie zostalo súkromím!“ spoločnosť z Berlína už od roku 1989 ponúka e-mailové schránky s vysokou bezpečnosťou údajov.