Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Ženy počas pandémie
Homeoffice: Šanca alebo pasca

Mama musí a má pracovať, ale aj o deti sa treba postarať. Deľba práce v rodinách príliš často spadne naspäť do tradičných vzorcov a na žene zostáva väčšina práce.  labour in families falls back into traditional patterns and the bulk of the work is left to the woman.
Mama musí a má pracovať, ale aj o deti sa treba postarať. Deľba práce v rodinách príliš často spadne naspäť do tradičných vzorcov a na žene zostáva väčšina práce. | Foto (detail): © picture alliance/Jochen Eckel

Koronakríza predstavuje zlom v pracovnej kultúre: mnohé činnosti od pracovného stola sa dnes vykonávajú z domu. Znamená to väčšiu nezávislosť a viac samostatného konania pre všetkých? Rozprávali sme sa so sociologičkou Lenou Hipp.  

Zatiaľ čo niektorí homeoffice, ktorý si vyžiadala korona, oslavujú, priestorové a časové odlúčenie od pracoviska vo firme sa môže najmä u rodičov zvrtnúť aj do veľkého pretrvávajúceho stresu. Týka sa to predovšetkým žien, na ktoré okrem ich práce ešte stále pripadá aj úloha rodinnej manažérky.

Lena Hipp je vedúca pracovnej skupiny Práca a opatera pri Vedeckom centre Berlín (Wissenschaftszentrum Berlin, WZB) a profesorka analýzy sociálnej štruktúry na Univerzite v Postupime. Lena Hipp je vedúca pracovnej skupiny Práca a opatera pri Vedeckom centre Berlín (Wissenschaftszentrum Berlin, WZB) a profesorka analýzy sociálnej štruktúry na Univerzite v Postupime. | Foto: © David Ausserhofer Pani Hipp, vo Vedeckom centre v Berlíne ste v rámci jednej online štúdie skúmali dopady pandémie korony na pracovnú situáciu ľudí v Nemecku. Ako ste pri tom postupovali?
 
Hneď na začiatku pandémie sme spustili online anketu, v ktorej sme sa pýtali: Čo sa stane, keď sú doma matky aj otcovia? Má to za následok napríklad odlišnú deľbu nezaplatenej práce? Čiže čas, v ktorom sa človek stará o deti, domácnosť a prípadne o ďalších ľudí, o ktorých sa treba postarať alebo ich zaopatriť. V roku 2020 sme sa ľudí pýtali v troch vlnách. Na všetkých troch anketách sa zúčastnilo 6 397 opýtaných. Práve prebieha štvrtý prieskum s rovnakými ľuďmi. 
 
Čo v podstate hovoria doterajšie výsledky?
 
Naše výsledky sa zhodujú s dátami z mnohých ďalších štúdií. Matky a otcovia si síce na začiatku pandémie zorganizovali starostlivosť o deti rovnoprávnejšie, tento trend sa však v čase neupevnil. Zvlášť je pozoruhodné, že u matiek je vyššia pravdepodobnosť, že sa im bude krátiť ich pracovný čas než u mužov – a tento efekt sa časom dokonca ešte zvyšoval.
 
Hrozí nám teda návrat k starým vzorcom?
 
K tomu sa teraz zatiaľ nevieme vyjadriť, ukáže sa to až postupom času. Je však dôležité hovoriť o tom, že pandémia by mohla mať za následok re-tradicionalizáciu.
 
Myšlienky novej práce a kombinovania práce a osobného života existujú už od 70. rokov 20. storočia. Dávali nám nádej na väčšiu časovú suverenitu a väčšiu slobodu pri činnostiach na homeoffice. Ukázala nám pandémia, že ide o ilúziu? 
 
V „normálnych“ časoch má mobilná práca mnohé výhody: žiadne dochádzanie do a z práce, viac autonómie pri organizovaní času a svojej práce, viac pokoja. Zároveň však pracovanie z domu vedie k tomu, že sa hranice medzi prácou a voľným časom čoraz viac stierajú. A to môže viesť k tomu, že prácu, ktorú človek vykoná, ostatní – kolegyne a kolegovia či nadriadení – nebudú vidieť. To je zrejme pre ženy ešte väčší problém ako pre mužov, lebo už pred pandémiou bola mobilná práca pre ženy v oveľa väčšej miere ako pre mužov možnosťou, ako skĺbiť rodinu a prácu. Takže keď sa rozhoduje o tom, kto bude povýšený, častá práca na homeoffice určite nie je pre ženy výhodou. V zásade je však podľa mňa dobre, že sa vďaka skúsenostiam z minulého roka predsa len trochu upustilo od názoru, že zamestnanci sa vždy musia nachádzať na pracovisku. Teraz je už len dôležité prísť na dobré pravidlá, ktoré zohľadnia záujmy všetkých zamestnankýň a zamestnancov.
 
A naopak: môžu skúsenosti z pandémie ponúknuť aj pre časy po nej nejakú šancu, že sa zvýši prijateľnosť pracovania z domu – napríklad pre ženy, ktoré sa starajú o chorých rodinných príslušníkov?
 
Myslím si, že mnohé spoločnosti získali skúsenosť, že ich zamestnanci vykonávajú dobrú prácu aj na homeoffice a zvyčajne dokonca pracujú oveľa dlhšie ako majú. To určite zvýšilo prijateľnosť a viditeľnosť pozitívnych aspektov mobilnej práce. Zároveň sa na mnohých miestach ukázalo, o čo prichádzame, keď sa s kolegami nemôžeme dohodnúť na spoločnom obede alebo im zaklopať na dvere, aby sme si krátko vyjasnili dôležitú otázku. Podľa môjho názoru je dnes na jednej strane dôležité, aby prebehla široká diskusia o tom, akú pracovnú kultúru chceme mať a kde je aj naďalej dôležitá prítomnosť – aj preto, aby sa takto nestratila funkcia sociálnej integrácie práce. Na druhej strane musíme dávať pozor, aby sa na homeoffice nenazeralo v prvom rade ako na nástroj zlúčenia práce a rodiny pre ženy. Opatrovateľská práca – starostlivosť o deti a opatera rodinných príslušníkov – nie je len záležitosťou žien. Sú pri nej potrební aj muži. 

Myslíte si, že za to, aby sa vďaka poznatkom z pandémie umožnili nové modely práce, je zodpovedná politika?

Nástroje, ktoré sa zaviedli dodatočne počas pandémie, tento trend nenaznačujú. Napríklad pridané dni na opatrovanie chorého dieťaťa, ktoré môžu rodičia využiť, keď sa o dieťa nemá kto postarať, väčšinou využíva ten, kto v rodine zarába menej peňazí. A to sú znova väčšinou ženy. Tu musíme byť všetci – politika, firmy, ale aj my, jednotlivci v našom bežnom rodinnom a pracovnom živote – inovatívnejší a odvážnejší.