Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Jazykové okienko
Materčina alebo macoština

Ilustrácia : štyri bubbliny v rôznej farbe a forme
Nemčina má mnoho prekvapivých aspektov | © Goethe-Institut e. V./Illustration: Tobias Schrank

Čo znamená, keď Nemci hovoria o „materčine“? Olga Grjasnowa nadobudla rôzne skúsenosti a nabáda nás k prehodnoteniu prístupu. 

Nemčina nie je jazyk, ktorý sa dá naučiť rýchlo a ľahko. Nie je to jazyk, ktorý sa človek v istom okamihu naučil kompletne. Nemčinu som sa začala učiť ako jedenásťročná a odvtedy v tomto jazyku píšem romány a eseje. Existuje ale množstvo aspektov tohto jazyka, ktoré ma dodnes udivujú. Často sú to jednotlivé výrazy, ako napríklad „jemandem den Kopf waschen“[Umyť niekomu hlavu.]. Tento idióm prekvapivo znamená „konfrontovať niekoho“, aj keď je tento akt sám o sebe vlastne nežný. Minimálne ak dieťaťu umývate hlávku alebo kaderníčka umýva vlasy vám. Do tejto kategórie spadá aj úslovie „da geht die Luzie ab“[Bujaro sláviť]. Kým denník Berliner Zeitung (BZ) neinformoval o blamáži pri istom televíznom kvíze, o tomto výraze som nikdy predtým nepočula. Účastníčka kvízu nedokázala toto ustálené spojenie správne priradiť. BZ túto nevedomosť považovalo za trápnu a ja som tiež ostala bezradná. Prečo som ešte nikdy predtým o „Luzie“ nepočula?

Úrovňové rozdiely

Je to preto, lebo nie som rodená hovoriaca? Prinajmenšom mi to často vyčítajú. Aspoňže pojmy “materčina” a “vlasť” majú v nemčine veľmi jasnú konotáciu. Ale ako dobre vlastne rozpráva rodený hovoriaci/rodená hovoriaca vlastnou materčinou? Dieter Bohlen a Johann Wolfgang von Goethe sú obaja rodení hovoriaci – odvážim sa však tvrdiť, že majú veľmi odlišnú úroveň. Pamätáte si ešte na Veronu Pothovú? Predtým, keď sa ešte volala Feldbuschová, preslávila sa krátkym manželstvom s Dieterom Bohlenom a rýchlo sa etablovala ako reklamná ikona a celebrita. Vtedy pani Pothová robila množstvo gramatických chýb, na ktorých sa smialo celé Nemecko. Keď s tým odrazu prestala, nikto si to nevšimol.

Iba konštrukt

V roku 2010 vysvetľuje jazykovedec Thomas Paul Bonfiglio v jednej priekopníckej práci pojem “native speakers” ako rasistický konštrukt, ktorý vždy zahŕňa zovňajšok. Myšlienka materčiny sa v Nemecku presadila až v neskorom 18. a ranom 19. storočí. Nemeckí učenci ako Johann Gottfried Herder, Wilhelm von Humboldt a Friedrich Schleiermacher etablovali myšlienku, že človek môže “správne” myslieť a vyjadriť sa iba v jazyku. Od Herdera pochádza aj slávna veta: “Ten patrí k ľudu istého jazyka, koho v rovnakom jazyku vychovali, kto v tomto jazyku srdce vylieva si, naučil sa nim vyjadrovať svoju dušu.”[1] Súčasne to ale aj znamená, že nezasvätení by sa tento jazyk nikdy nemohli celkom naučiť. Tento predpoklad, bohužiaľ, v Nemecku nestratil nič zo svojej sily.

Dôvera v jazykové znalosti

Ešte dnes existuje predstava, že niekto môže byť len vtedy nemecký/á rodený/á hovoriaci/a, keď sa on alebo ona volajú Christine, Sebastian, Frank alebo Sabine – a okrem toho je biely/a. Ide teda o ľudí, ktorých sa pravidelne nepýtajú, odkiaľ pochádzajú. Ľuďom, ktorí sa volajú Özlem, Tatjana, Mohammed alebo Sibel, aj keď sa narodili v Nemecku a vyrastali monolinguálne nemecky, nikto neverí, že majú takéto jazykové znalosti.
 
Môj problém mimochodom predstavuje už dlhšiu dobu nie nemčina, ale ruština. Medzičasom by som sa viac neodvážila označiť sa za ruskú rodenú hovoriacu, hoci po rusky rozprávam plynule a okrem iného ma ruštinu naučila matka. Opätovne mi chýbajú slovíčka a niekedy mi oficiálny list musia skontrolovať priatelia a priateľky. Zrejme je nemčina moja macoština, pričom púšťat sa do macochy už viac tiež nie je aktuálne.   
[1] Johann Gottfried Herder: Briefe zur Beförderung der Humanität, Fünfte Sammlung, 57. Brief in: der: Werke in zehn Bänden, B. 7, Hrsg. Hans Dietrich Irischer, Frankfurt a. Main, 1001, S. 304f
 

jazykové okienko

V našej pravidelnej rubrike „Jazykové okienko“ sa každé dva týždne venujeme jazyku ako kultúrnemu a spoločenskému fenomému. Ako sa jazyk vyvíja, aký vzťah k svojmu jazyku majú autori a autorky, ako jazyk vplýva na spoločnosť? Autori tejto rubriky sa pravidelne striedajú a vždy ide o ľudí, ktorí v šiestich dieloch opíšu svoj osobný príbeh v kontexte ich vzťahu k jazyku.