Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Jazykové okienko
Všetko sa mieša– jazykový kontakt a zmena

Ilustrácia: Ústa s jazykovou bublinou
© Goethe-Institut e. V./Ilustrácia: Tobias Schrank

Jazyky sú živé. Dokazuje to aj ustavičné preberanie slov a fráz z jedného jazyka do druhého – zvyčajne ako prostriedok obohatenia výrazových možností.

Množstvo čitateľov a čitateliek ma v listoch k mojej ostatnej knihe upozorňuje na to, že nemecký jazyk je obzvlášť vhodný na filozofovanie. V poslednom liste sa tento výrok odvoláva dokonca na básnika, prírodovedca a jazykového reformátora Michaila Lomonosova. Nenašla som síce o tom žiadny dôkaz, ale nemožno nijako spochybniť, že množstvo významných filozofických diel bolo napísaných po nemecky – a to nielen filozofických, ale aj lyrických, prozaických, dramatických a komických. Nemčina je vysoko komplexný jazyk, aspoň v tomto so mnou musí množstvo študentov nemčiny bezpodmienečne súhlasiť. Obávam sa však, že veta „Po nemecky možno zvlášť dobre…“ je nezmyselná a len podsúva určité predsudky. Žiaľ, miesto v tomto stĺpčeku nestačí na to, aby som vypočítala, o aké predsudky ide. Navyše to vedie aj k opačnej úvahe. Ak je v niečom jazyk zvlášť dobrý, tak musia existovať veci, ktoré sa v nemeckom jazyku nedajú vyjadriť a to – ako po nemecky píšuca spisovateľka – nemôžem prijať.

Butterbrot a Wunderkind

V nemčine existuje množstvo takých výstižných slov, že sa stále snažím integrovať ich do ruštiny. Mohla by som povedaj aj „asimilovať“, ale proti tomu sa vzpiera ruská gramatika. Napríklad slovo „termín“ – naliehavosť, neochvejnosť a dôležitosť nedokáže vyjadriť nič výstižnejšie ako tento pojem. Aby som mohla slovo “termín” preložiť do ruštiny, musela by som ho vyskloňovať ako ruské podstatné meno. Potom by už ale neznelo veľmi nemecky. Mám dilemu: Budem sa pridŕžať nemeckej gramatiky a slovo nezmením, či ho radšej vyskloňujem aj s ruskými príponami, hoci to bude znieť príšerne? Pritom v ruštine existuje veľa slov, ktoré pochádzajú z nemčiny, ako napríklad chlieb s maslom (Butterbrot), závora (Schlagbaum), gastarbeiter alebo zázračné dieťa (Wunderkind), aby som uviedla aspoň niekoľko príkladov. Tieto slová sa skloňujú podľa pravidiel ruskej gramatiky. Ja sa však uprostred vety zaseknem a zvažujem pre a proti. Jazyky sú náchylné prijímať cudzie slová veľmi rýchlo – nemčina prevzala výrazy z gréčtiny, latinčiny, francúzštiny, angličtiny a mnohých ďalších jazykov a robí to stále. Lingvistika to označuje ako „jazykový kontakt“: Keď sa ľudia inšpirujú cudzími slovami, s ktorými sa vo všedný deň stretávajú a určité výrazy alebo slovné zvraty preberú a osvoja si ich. Tak to urobil napríklad súčasný americký prezident Joe Biden, keď v prezidentskej volebnej kampani počas televíznej debaty použil arabské slovo „inshallah“. Druhý príklad: V blízkosti môjho bytu sa nachádza malá francúzska pekáreň, kde ručne vyrábajú tie najneuveriteľnejšie bagety, croissanty alebo pains au chocolat. Obchod sa volá „Le Brot“.

rýchla zmena

V mojej malej rodine hovoríme súčasne štyrmi jazykmi: Po nemecky, anglicky, rusky a arabsky – niekedy vedieme celé dialógy v rôznych jazykoch a napriek tomu si rozumieme. A ak si niekedy nerozumieme, úprimne priznávam, že to nie je kvôli jazyku. Aj keď som s priateľmi a priateľkami, ktoré tiež ovládajú aj ruštinu a nemčinu alebo ruštinu a angličtinu, jazyky často striedame. Nie preto, že by sme mali medzery, ale pretože je to zábavné. A zábava je to len vtedy, ak človek presne vie, ako jazyky miešať. Román Vladimira Nabokova Ada bol napísaný v angličtine a je plný narážok a slovných hračiek v ruštine a francúzštine. Sledovať ich predstavuje jedinečný čitateľský pôžitok. Miešaniu jazykov prislúcha centrálna úloha aj v nemeckom rape. Najlepší príklad je raper Haftbefehl, ktorý to robí veľmi umeleckým a inteligentným spôsobom. Jazykové kontakty a prevzaté slová udržiavajú náš jazyk živý – a aj nás, ak práve nezúri pandémia.

 

Jazykové okienko

V našej pravidelnej rubrike „Jazykové okienko“ sa každé dva týždne venujeme jazyku ako kultúrnemu a spoločenskému fenomému. Ako sa jazyk vyvíja, aký vzťah k svojmu jazyku majú autori a autorky, ako jazyk vplýva na spoločnosť? Autori tejto rubriky sa pravidelne striedajú a vždy ide o ľudí, ktorí v šiestich dieloch opíšu svoj osobný príbeh v kontexte ich vzťahu k jazyku.