Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Protestné hnutia
Viac než len vzbura

Protesty sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie a bežný prostriedok politickej participácie: účastníci celosvetovej demonštrácie Piatky za budúcnosť 2021 vo Frankfurte s transparentom „#NoMoreEmptyPromises: politiku si vybojujeme na ulici“.
Protesty sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie a bežný prostriedok politickej participácie: účastníci celosvetovej demonštrácie Piatky za budúcnosť 2021 vo Frankfurte s transparentom „#NoMoreEmptyPromises: politiku si vybojujeme na ulici“. | Foto (Detail): © picture alliance/Andreas Arnold

Demokracia žije z diskusií a protesty sú dôležitým prostriedkom participácie verejnosti. Ako však protesty vznikajú a kedy protichodné tvrdenia jednotlivcov prerastajú do masovej mobilizácie?

Protesty zažívajú boom. Piatky za budúcnosť, „Black Lives Matter“ či protesty hnutia „Querdenken“ vytiahli nedávno do ulíc krajiny desiatky tisícov ľudí. Či už požadujú spoločenské zmeny alebo naopak zachovanie statusu quo – demokracie žijú z protikladných postojov a nenadarmo je právo na demonštráciu zakotvené aj v článku 8 nemeckej ústavy.  

U nás sa protesty posudzujú ako bežný, zväčša legitímny prostriedok na vyjadrenie záujmov. Považujú sa za výraz politickej a spoločenskej účasti – za formu priameho vyjadrenia názoru popri voľbách či spolupráci s grémiami politických strán. V Nemecku je na dennom poriadku, že sa proti niečomu, resp. za niečo demonštruje, pričom k masovým demonštráciám dochádza viac-menej zriedka. Protesty však nemusia vždy sledovať iba progresívne ciele. Ako sa ukazuje na príklade hnutia „Querdenken“ (pozn. prekl. protestné hnutie, ktoré sa v Nemecku sformovalo počas pandémie covidu-19 s cieľom odporovať protipandemickým opatreniam vlády), občas sú dokonca namierené proti liberálno-demokratickému systému. No, kedy vlastne protesty vznikajú? A aké predpoklady predchádzajú tomu, že rozhorčenie a nesúhlas jednotlivcov prerastú do masovej mobilizácie? 

VZBURA PROTI PROBLÉMOM, ZA KTORÉ MÔŽU ĽUDIA

Najmä za veľkými protestmi stojí náročná práca súvisiaca s organizáciou a mobilizáciou: potenciálnych účastníkov je nutné informovať a presviedčať, aby svoj čas a energiu do zhromažďovania investovali. Výskumy odhaľujú minimálne štyri faktory objasňujúce podnety vzniku protestov a tiež to, ako prerastajú do masových rozmerov či dokonca sociálnych hnutí.

V prvom rade, východiskom protestu býva vždy nejaká subjektívne vnímaná problematická situácia, ktorá má však aspoň sčasti objektívnu príčinu. Pokiaľ sa o rovnaký problém zaujíma naraz viacero ľudí, ktorí sa domnievajú, že sa na danej situácii dá a musí niečo zmeniť, narastá pravdepodobnosť, že to povedie k vzniku protestu alebo protestného hnutia. Tematicky je táto oblasť natoľko rozmanitá ako konflikty v rámci samotnej spoločnosti: posledné veľké protestné zhromaždenia v Nemecku požadovali zmenu politiky v súvislosti s narastajúcou klimatickou krízou (Piatky za budúcnosť), obracali sa proti rasovo podmienenému násiliu a diskriminácii (Black Lives Matter) či proti opatreniam na zamedzenie pandémie covidu-19 (Querdenken). Napriek mnohým rozdielom je pre uvedené protesty príznačné, že ich iniciátori vychádzali z toho, že dané problémy takto nevnímajú sami, a že zásadné problémy nie sú dané osudom, ale majú ich na svedomí ľudia.

To, či sa zo spoločného vnímania problematickej situácie stane masová mobilizácia, záleží ďalej od toho, aké zdroje majú organizátori k dispozícii. Okrem času sú potrebné aj materiálne zdroje na zabezpečenie šírenia informácií o protestných podujatiach prostredníctvom letákov, plagátov, sociálnych médií a webových stránok, ako aj na zvukovú techniku, pódiá a iné logistické záležitosti. No, rovnako aj sociálne siete a symbolický kapitál či prítomnosť prominentných osôb ovplyvnia, koľko potenciálnych účastníkov bude možné pritiahnuť.
„Where there’s people, there’s power“: ľudia zhromaždení po rozhodnutí súdu vo veci usmrtenia Georgea Floyda, Námestie Georgea Floyda v Minneapolise, Minnesota, USA. „Where there’s people, there’s power“: ľudia zhromaždení po rozhodnutí súdu vo veci usmrtenia Georgea Floyda, Námestie Georgea Floyda v Minneapolise, Minnesota, USA. | Foto (Detail): © picture alliance/Captital Pictures/ IS/MPI/Chris Tuite

ĎALEJ POTREBUJEME: KOMUNIKÁCIU A PRÍLEŽITOSŤ

Významnú úlohu zohrávajú aj výklad a interpretácia problémovej situácie, ktorými sa protest zdôvodňuje a ktoré podnecujú k účasti na ňom („framing“), ako aj jeho strategická komunikácia. Príkladom framingu s dobrou odozvou je interpretácia klimatickej zmeny ako „problému celých generácií“, vďaka ktorej hnutie Piatky za budúcnosť oslovilo množstvo mladých ľudí po celom svete.

Protesty sú koniec-koncov vždy zasadené do rámcových spoločenských podmienok, ktoré poskytujú príležitosti na protestovanie. Vhodnými podnetmi na zviditeľnenie nejakej požiadavky sú často konkrétne politické rozhodnutia alebo dôležité udalosti, ako napr. samit G20. K týmto „politickým impulzom“ sa pridávajú „diskurzívne impulzy“. Ide o momenty, keď sa na postoje, ktoré zastávajú aktéri protestov, dá obzvlášť dobre napojiť – keďže v aktuálnych spoločenských alebo mediálnych debatách obzvlášť rezonujú. U časti obyvateľstva teda ihneď získavajú podporu, čím sa pre požiadavky protestujúcich vytvára verejný rezonančný priestor.

OCHOTU VYJSŤ DO ULÍC ZVYŠUJE VZDELANOSŤ A BLAHOBYT

Skrátka, témy, ktoré nie sú ľahostajné mnohým ľuďom, umožňujú väčšiu mobilizáciu. Organizátori, ktorí sa spoliehajú na podporu rôznych iniciatív a vedia zmobilizovať už existujúce združenia a navyše sú skúsení v oblasti strategickej komunikácie, majú väčšie šance rozpútať masové protesty. Treba dodať, že vplyv na to, či sa ľudia k protestným hnutiam pridajú, má aj ich osobná situácia. Súčasný prieskum, realizovaný okrem iného aj počas demonštrácií Piatky za budúcnosť a protestov hnutia „Querdenken“, naznačuje, že osoby, ktoré sa aktuálne najviac zúčastňujú veľkých protestov, majú zväčša ukončené vyššie vzdelanie a patria k ekonomicky lepšie situovanej časti obyvateľstva.