Berlínska klubová scéna – od roku 1990 dodnes

 
Technoclub Tresor, Berlín, apríl 2005. Na pozemku budovy bývalého obchodného domu Werthheim na Leipziger Straße má vyrásť kancelárska budova. (Foto: © dpa)

Zatiaľ čo kluby v čase po znovuzjednotení Berlína nemali ani len daňové číslo, tie dnešné sa nezaobídu bez podnikateľského plánu. Dva filmy približujú dejiny berlínskej klubovej scény.

Po svojom opätovnom zjednotení sa stal Berlín hlavným miestom diania pre fanúšikov elektronickej hudby. Ako prišlo k tomu, že práve Berlín sa stal mestom, v ktorom je možné pretancovať víkend trvajúci od štvrtka do utorka a ktoré dokonca vygenerovalo vlastnú sortu turistov – Easy-Jet raverov –, o tom hovorí film, ktorý prednedávnom vyšiel na DVD. Sub:Berlin od Tilmana Künzela je venovaný klubu Tresor, ktorý vznikol krátko po páde Berlínskeho múra v priestore protipožiarnej komory bývalej banky na predtým nedostupnom území nikoho, kam za vniknutie hrozila smrť zastrelením.

Tresor, otvorený v marci 1991, bol klubom, ktorý vtedajšiu atmosféru po zjednotení mesta do bodky vystihol a zároveň stelesnil. Spolu s pádom múra skolabovali aj úrady vo Východnom Berlíne. Právomoci, kompetencie a vlastnícke pomery boli z noci do rána nejasné. V samom strede dovtedy rozdeleného mesta stáli odrazu nepoužívané rozvodne, prázdne továrne na výrobu mydla, bunkre a poschodové fabrické haly. Za pozemky a opustené areály sa necítil byť nikto zodpovedný. Na odpísaných miestach nedávnej histórie sa stal zvuk techna z Detroitu soundtrackom k tomuto výnimočnému stavu. Intenzita nových zvukov spojila mládež z Východu a Západu ako žiadna iná kultúra.

Dočasné zóny v čase výnimočného stavu

 
Otvorenie Tresoru však nepredstavovalo len iničiačný výstrel pre dobytie Východného Berlína prostredníctvom vtedy ešte mladej techno scény, ale bolo aj začiatkom jedného kultúrneho a mestskopolitického princípu, ktorý ešte aj dlho po roku 2000 ovplyvňoval charakter a pulz berlínskeho nočného života ako žiaden iný: princíp dočasného použitia na krátky, resp. obmedzený čas.


Z možnosti za zväčša výhodných nájomných podmienok môcť určitý čas užívať opustené či bezprizorné budovy urobili po otvorení Tresoru všetky renomenované berlínske kluby 90-tych rokov zvyk, či už to bol Planet, E-Werk alebo WMF. Vznikla pulzujúca a v rýchlom tempe žijúca kultúra provizórnosti, krátkodobého znovuoživenia a nomádstva, v ktorej dlhodobé plány a ekonomické záujmy hrali skôr druhoradú úlohu.

Never ending story

Regina Baer, prvá manažérka Tresoru, hovorí v Sub:Berlin o tom, ako sa v Tresore vždy opravovalo len to najnutnejšie. Väčšie investície totiž potrebujú záruku plánovania, ktorá však nebola dispozícii, kedže nájomná zmluva bola vždy len na obmedzený čas. Skutočne, takmer žiaden klub nebol v tých istých priestoroch dlhšie ako dva roky, čo viedlo k tomu, že podoba berlínskeho nočného života sa neustále menila. Tresor musel zatvoriť svoje pôvodné pôsobisko až v roku 2005 a o rok neskôr bol otvorený v bývalej teplárni – ale to je výnimka z pravidla.  


 
 
Po anarchistických 90-tych rokoch vstúpila berlínska klubová kultúra na začiatku nového tisícročia do novej fázy profesionalizácie. Zo subkultúry sa stalo počas rokov odvetvie, ktoré generovalo nezanedbateľný ekonomický faktor. Založenie Komisie klubov v roku 2000 vo forme spolku združujúceho zapísaných berlínskych prevádzkovateľov klubov a organizátorov podujatí, ktorý mal pôsobiť ako medzičlánok pôsobiaci medzi politikou a záujmami klubov, je len vyjadrením tohto vývoja.    
 
V rokoch 2002 až 2004 sa spolu s klubmi Watergate, Weekend a Berghain otvorila nová generácia klubov, ktoré boli od začiatku vybavené dlhodobými nájomnými zmluvami a v súlade s tým investovali do vybavenia a zariadenia svojich priestorov – a dodnes spoluutvárajú charakter mesta a jeho medzinárodnú povesť. Ale ani využívanie priestorov na krátky, obmedzený čas nezmizlo z berlínskeho nočného života úplne. Bar25, zatvorený v roku 2010, je toho najlepším príkladom. Vo svojom filme Dni mimo času (Tage außerhalb der Zeit) približujú Nana Yuriko a Brita Mischer podobne ako Sub:Berlin príbeh a vývoj legendárneho dreveného prístrešku na brehu Sprévy.

Oba filmy exemplárne ukazujú, ako úzko sú spojená klubová kultúra a rozvoj mesta. Zatiaľ čo kluby v čase po znovuzjednotení Berlína nemali ani len daňové číslo, tie dnešné sa nezaobídu bez podnikateľského plánu. Samozrejme, môže nám byť ľúto, že kluby si dnes už nepočínajú inak ako tzv. vysoká kultúra, ale zároveň to ponúka množstvo možností: tvorcovia Baru25, ktorí sa radi označujú ako business-hippies, bojujú o možnosť zakúpiť areál, ktorý v roku 2010 opustili, aby tu vybudovali kultúrnu dedinu s klubom, štúdiami, hotelom, bytmi a 24-hodinovou škôlkou. To by bolo dedičstvo, ktorý by bol človek doprial aj prvému Tresoru. Ten musel ustúpiť kancelárskej budove.