Osobnosti o Goetheho inštitúte

Peter Michalík, BRaK festival

Aký zážitok z našich podujatí vo Vás dlho rezonoval?
Nadlho ma doslova uhranul koncert mamutieho nemecko-českého multimediálneho projektu Kafka band, ktorý zahral vďaka GI u nás na BRaK-u. Kapela na čele s ilustrátorom Jaromírom 99 Švejdíkom a spisovateľom Jaroslavom Rudišom pretavila literárny odkaz Franza Kafku do silného zážitku, ktorý vyživoval všetky zmysly. Veľmi veľa si však odnášam aj z podujatí, venovaným výrazným postavám nemeckojazyčnej kultúry, ako napr. Walter Benjamin, Stefan Zweig, či W. G. Sebald.
 
Henrieta Moravčíková, historička architektúry

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Najradšej spomínam na spoluprácu s prvým riaditeľom Goetheho inštitútu Petrom Hubrichom. V roku 1994 sme spolu s ním a Imrom Vaškom z VŠVU pripravili podujatie Berlín / Bratislava: narušené mesto. Vďaka autorite Goetheho inštitútu sa vtedy podarilo do Bratislavy dostať najväčšie hviezdy vtedajšej architektúry ako Daniel Libeskind či Michael Sorkin. A nielen to, slovenskí architekti, historici a teoretici architektúry dostali príležitosť konfrontovať s nimi svoje názory v rámci verejnosti prístupnej panelovej diskusie.
 
Dáša Čiripová, divadelníčka

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
V Goetheho inštitúte som pracovala rok. Spomienka, ktorú som si z neho odniesla a s ktorou sa neustále konfrontujem, je spojená s profesionálnym rastom, efektívnosťou práce a možnosťou otvorenosti kultúrnej inštitúcie. Práca v Goetheho inštitúte bola pre mňa dôležitá aj v osobnej rovine. Ocitla som zrazu v prostredí bez predsudkov a bez malicherných sporov. Uvedomila som si, ako progresívne môže fungovať spolupráca medzi umeleckým a častokrát nezávislým prostredím a kultúrnou inštitúciou.    
 
Michal Stolárik, promotér

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Výrazne zarezonovala kooperácia s Kunsthalle Bratislava pri výstavnom projekte Strach z neznámeho, ktorý promptne zareagoval na stále pretrvávajúcu utečeneckú krízu. Odvážnym, ale za to veľmi pozitívnym krokom a verím že aj smerovaním do budúcna, bola podpora oslavy 25. narodenín legendárneho berlínskeho klubu Tresor, ktorý v rámci turné pomyselne na jednu noc obsadil bratislavský Sublub. V neposlednom rade by som rád spomenul projekt Goethe_FM, ktorý záživným spôsobom odprezentoval bohatstvo nemeckej súčasnej hudobnej scény. 
 
Zuzana Števulová, riaditeľka Ligy za ľudské práva

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Je veľmi ťažké vybrať spoluprácu, na ktorú spomínam najradšej, pretože vždy, keď som s Goetheho inštitútom spolupracovala, to bolo výnimočné. Ľudia, ktorí tvorili alebo tvoria inštitút, sa nám vždy snažili maximálne vyjsť v ústrety a sami od seba aktívne navrhovali rôzne možnosti. Napríklad nám ponúkli, že naši klienti – utečenci môžu chodiť do knižnice na internet, alebo využiť kurz nemeckého jazyka. To je na prvý pohľad malá vec, ktorá ale môže pre niektorých našich klientov veľa zmeniť. Taktiež kultúrne akcie – najmä tie spojené s pozvaním sýrskych umelcov na Slovensko, boli výborné a inšpirujúce.
 
Braňo Kŕč, promotér a DJ

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Jednoznačne najviac ma potešila spolupráca na podujatí Tresor 25 rokov v Subclube, ktorú sme zorganizovali 3. decembra 2016. Akcia sa veľmi vydarila, zahrali viacerí DJs spojení s týmto legendárnym berlínskym klubom a labelom. Vystúpili  Regis z Veľkej Británie, Pacou z Nemecka alebo slovenské stálice scény Toky & Loktibrada. Výbornú atmosferu plného klubu vytvorili ľudia z celej Európy a dozvuky rezonovali ešte pár týždňov po akcii.
 
Zuzana Duchová, kultúrna manažérka

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Pre našu kanceláriu Creative Europe Desk bola vždy radosť, organizovať na pôde GI informačné semináre a iné podujatia. Veľmi podnetným a zaujímavým bolo podujatie Stratégie prežitia: ako funguje nezávislá kultúra v Sýrii a na Slovensku. Cieľom bola identifikácia výziev a hľadanie efektívnych kultúrnych praktík v časoch politických a sociálnych zmien. O skúsenosti sa podelil výkonný riaditeľ produkčnej platformy Ettijahat. Podujatie bolo výnimočné zaujímavým a širokým záberom, nechýbalo ani dobré jedlo!
 
Petra Fornayová, riaditeľka festivalu Nu Dance Fest

Aký zážitok z našich podujatí vo Vás dlho rezonoval?
Okrem tanečných produkcií uvedených vrámci NDF sa mi vryla do pamäti prezentácia Mazena Kerbaja, libanonského umelca, ktorý pôsobí v  Berlíne. Svoju tvorbu uviedol v rámci projektu GI BejrútBratislava, počas ktorého sa prezentovala tvorba a názory umelcov pochádzajúcich, prípadne stále pôsobiacich v regiónoch zasiahnutých vojenskými konfliktami na Blízkom východe. Mazen Kerbaj je známy najmä komiksovou tvorbou otvorene kritizujúc pozadie politickej situácie a jeho názory  v žiadnom prípade nie sú  „politicky korektné“.  GI týmto projektom ponúkol priestor na prezentáciu nielen „domácich“ umelcov a otvoril de facto otázku, čo to znamená a ako kto rôzne definuje otázku kultúrneho domicilu.  
 
Barbara Zavarská, mestská aktivistka

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
S Goetheho inštitútom má naše o.z. Punkt len príjemné spolupráce. Tie najintenzívnejšie boli pri konferencii o meste WhatCity? a pri podujatí Dobrý trh. Najradšej spomínam na našu spoluprácu pri prvom susedskom pikniku na Panenskej. Organizovali sme ho v záhrade Evanjelického kostola v júni 2016. GI tu predstavil svoj nový projekt Knižnica vecí. Skvelé veci, ktoré si nemusíte kupovať, lebo sa dajú požičať. V ten deň bolo veľmi horúco a my sme sa báli, či vôbec nejakí susedia prídu. Prišlo niekoľko desiatok ľudí, veľa detí aj obyvatelia domu seniorov. Vďaka Knižnici vecí sme mali program ako na skutočnej garden párty, zmrzlinovač sa nezastavil a deti pobehovali a skúšali rôzne hry od schovávačky pod padákom po strielanie na lietajúce plechové kačky. Bol to naozaj vydarený piknik a začiatok novej susedskej tradície.
 
Omar Mirza, výtvarný kritik

Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Najradšej spomínam a najdlhšie vo mne rezonovala séria podujatí Bejrút/Bratislava, ktorá sa konala v novembri 2016. Tri Goetheho inštitúty zo severnej Afriky a Blízkeho východu sa na základe pozvania Goetheho inštitútov zo strednej a východnej Európy podieľali na tvorbe spoločných kultúrnych programov. Perfektný nápad, ako našincom priblížiť v tunajších končinách, žiaľ, neznámu, no pritom veľmi rozmanitú a bohatú súčasnú kultúrnu produkciu z týchto arabských krajín a azda aj narušiť niektoré predsudky. Mestá sa losovali a zhodou okolností sa na celý mesiac prepojil Bejrút s Bratislavou – dve mestá, ktoré sú mi veľmi blízke. Som rád, že ma Goethe Institut Bratislava oslovil zúčastniť sa na projekte, vďaka čomu som mal možnosť spoznať zaujímavých ľudí, nadviazať nové spolupráce a intenzívne si zaspomínať na bývalý „Paríž východu“... 
 
Joachim Bleicker, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko
 
Aký zážitok z našich podujatí vo Vás dlho rezonoval?
 Hlboko na mňa zapôsobili znalosti nemčiny účastníkov žiackej súťaže Jugend debattiert international, ktorú spoluorganizuje Goetheho inštitút. Mal som príležitosť rozprávať sa s finalistami z minulého roku. Ich znalosti nemčiny boli fenomenálne a súčasne mali jasnú predstavu o aktuálnom spoločenskom a politickom dianí. Svoje názory vedeli prezentovať s veľkou presvedčivosťou. Občas by som si želal, aby Goetheho inštitút pripravil naozaj veľký koncert alebo veľké divadelné predstavenie – ale to by pravdepodobne príliš zaťažilo rozpočet. Navyše to ani nie je nutné, keďže takéto podujatia sa tak či tak organizujú na komerčnej báze. V spolupráci s miestnymi aktérmi Goetheho inštitút však aj v tejto oblasti dosiahol mnohé. V spolupráci s festivalom Divadelná Nitra napríklad prináša na Slovensko nemecké divadlo.
 
Andrej Zmeček, prekladateľ, dramaturg
 
Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Na sériu pôvodných rozhlasových hier, ktorú sme spolu s WDR – v nadväznosti na veľmi dobre navštívený tvorivý seminár – pripravili pre Slovenský rozhlas v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Riaditeľom GI v Bratislave bol vtedy pán Hubrich a myslím, že sa tento projekt stal jedným z jeho najobľúbenejších. Väčšinu vybraných textov som preložil sám, a spolu s realizačným tímom nakoniec i nahral. Najvydarenejším kusom sa nakoniec stal Hans Magnus Enzensberger a jeho Böhmen am Meer (Česko pri mori).
 
Patrik Habán, študent
 
Na ktorú spoluprácu s Goetheho inštitútom spomínate najradšej?
Bezpochybne najradšej spomínam na Dobrý trh 2017, kde som prezentoval Knižnicu vecí Goetheho inštitútu. Skutočne ma bavilo zdielať tento skvelý nápad s ostatnými návštevníkmi Dobrého trhu, ktorí sa zastavili pri mojom stanovišti. Sám si z času na čas vypožičiam jedno z médií, ktoré táto jedinečná knižnica na Slovensku ponúka, a vždy sa poteším, keď okrem knihy odídem domov s GoPro kamerou alebo VR okuliarmi.
 
Marta Šimečková, Stredoeurópske fórum
 
Aký zážitok z našich podujatí vo Vás dlho rezonoval?
Ostal mi v pamäti večer, keď bol pred rokmi po prvýkrát v Bratislave na pozvanie Goetheho Inštitútu Ingo Schulze. Vyšla som po schodoch na Panenskej a hľadala miestnosť, v ktorej sa bude čítať nepočetnému publiku znalému nemeckej literatúry. Na môj údiv ľudia postávali na chodbe a nakúkali do otvorených dverí, do ktorých sa už nedalo pretlačiť. Za tými dverami čítal Ingo Schulze, náš východo-západný súčasník, a hovoril o premene a generačnej skúsenosti, ktorá nás na rozdiel od neho už práve čakala. Pamätám si aj mága Petra Sloterdijka v nabitej prednáškovej sále Univerzitnej knižnice, ako vysvetľoval publiku, že práve aj Bratislava je dnes centrom globalizácie, akými boli kedysi prístavné mestá, z ktorých sa lode vydávali cez oceán, a publikum ostalo úplne uhranuté. A je tu aj spomienka, taká mimoriadna, že sa tomu ostatnému vymyká. Autorka a prísnou čiernou ofinou, s prísnym makeupom, a zopár ľudí v žlých plyšových sedadlách v Zichyho paláci, pretože vtedy naozaj málokto o počul o nejakej Herte Müller. Monotónne číta poviedku o strašidelnej tradičnej dedine nemeckej menšiny v Rumunsku. Text je nemilosrdný a neponáša sa nič, čo som kedy počula, a niet pred ním úniku. Autorku som mala na starosti ako tlmočnícka. Neusmiala sa na publikum ani raz, ale nebolo to nepríjemné, naopak. Bola to vľúdna vážnosť. A tak to vlastne je, všetky spomienky. Veľký Goetheho inštitút Bratislavu nenápadne  sprevádzal peripetiami prechodu a kultivoval spôsob, ako ich prežívať. 
 
Faisal Kamali, študent
 
Aký zážitok z našich podujatí vo Vás dlho rezonoval?
Rád spomínam na uvítaciu večeru, zorganizovanú Goetheho inštitútom pre ľudí na úteku žijúcich v Bratislave a okolí. Bolo to pekné gesto, vládla dobrá, priateľská atmosféra. Páčilo sa mi aj slávnostné otvorenie projektu Bejrút/Bratislava. Diskutovalo sa o Blízkom východe, o migrácii, exile aj azyle, hovorilo sa o situácii v Nemecku a na Slovensku. Potom zaznela dobrá hudba. Vážim si, že som dostal štipendium na kurz nemčiny a ďakujem zaň aj za všetko, čo som sa u vás dozvedel o Nemecku a svojej novej vlasti.
 
Adela Banášová, moderátorka

Vďaka Goetheho inštitútu je nemčina stále atraktívna a ukazuje sa ako potrebná súčasť nášho geografického a kultúrneho kontextu. V spolupráci s firmou Stengl a GI som si opäť potvrdila, že nemčinu je treba do zamestanania viac, než sme si mysleli. Ako patrónka projektu Jugend debattiert international som bola svedkom toho, ako naši študenti dokážu formulovať silné argumenty v plynulej nemčine. Na Európskom dni jazykov som zas ako moderátorka zistila, že aj široká verejnosť má k jazykom blízko, a že nemčina je atraktívnejšia, než sa zdá. Držím Goetheho inštitútu palce, aby v nás stále pestoval chuť a schopnosť rozumieť iným a rozširovať si obzory a možnosti.