Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1) Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

ROZRUCH OKOLO BAUHAUSU V JUBILEJNOM ROKU
„BAUHAUS TREBA POCHOPIŤ – A NIE NEKRITICKY OSPEVOVAŤ“

Návštevníčka v Múzeu Bauhaus v Tel-Avive, Izrael.
Návštevníčka v Múzeu Bauhaus v Tel-Avive, Izrael. | Foto (detail): © picture-alliance/dpa/Sara Lemel

Arne Winkelmann, odborník na architektúru z Frankfurtu nad Mohanom, sa prihovára za silnejšiu obsahovú analýzu umeleckého smeru Bauhaus. Interview.

Von Romy König

Pán Winkelmann, ste vyštudovaný architekt, zaoberáte sa Bauhausom, organizujete workshopy a prednášky o tomto umeleckom smere Weimarskej republiky. Potrebuje Nemecko v jubilejnom roku všetky tie oslavy na pripomenutie si Bauhausu?

Nemecku to určite netreba pripomínať: O Bauhause sa stále veľa hovorilo, bádalo, knižnice sú plné materiálov. Bauhaus treba v dnešnej dobe len málokomu vysvetľovať, jednoducho sa o ňom vie. A predsa pozorujem práve pri mojich workshopoch so žiakmi, že je potrebné niektoré informácie znovu sprostredkovať. Možno poznajú Wagenfeldovu lampu a budovu Bauhausu, niektorí ešte aj kreslo Wassily. Tento štýl ale považujú za nezdobený, nudný a „nepekný“. Práve im vysvetľujem, že Bauhaus je aj dnes aktuálny – aj keď má už sto rokov.

Historik architektúry Arne Winkelmann Historik architektúry Arne Winkelmann | Foto: © Arne Winkelmann Akými argumentami to mladým ľuďom sprostredkúvate?

Často uvádzam príklad sedacieho nábytku. Keď navrhujem stoličku, musím si premyslieť, čo všetko musí mať. Ako vysoko je sedacia plocha, aká veľká musí byť a v akom uhle bude operadlo. Tri parametre, ktoré musia zohľadniť základnú funkciu stoličky. O vzhľad alebo materiál ide až neskôr. Takáto postupnosť je aj naďalej platnou, ba dokonca modernou dizajnovou stratégiou: zadanú úlohu musíme vždy najprv celkovo rozanalyzovať, kým sa dostaneme k jej východisku, a nie hneď začať s formálnym nápadom stvárňovania..

Na tému Bauhaus školíte aj učiteľov umenia. Môžu sa ešte aj oni naučiť niečo nové?

Určite, zaujímavé je na tom totiž to, že mnohé z pedagogiky umenia sa opiera o Bauhaus. Základná analýza farieb a tvarov, farebný kruh Johannesa Ittena, materiálové štúdie, umelecká technika frotáže, ktorá sa často vyskytuje na výtvarnej výchove – všetko toto bolo vyvinuté v Bauhause. To mnohí učitelia výtvarnej výchovy nevedia.

Odhliadnuc od Vašej fascinácie týmto umeleckým smerom sa však nie všetky veci celkom podarili, myslím tým architektúru šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.

Zrejme máte na mysli výstavbu sociálnych bytov v týchto desaťročiach, takzvanú nearchitektúru: veľké sídliská, vysoké paneláky. V skutočnosti to bol ďalší logický vývoj výstavby sociálnych bytov z dvadsiatych rokov minulého storočia: prevládala potreba vytvoriť pre ľudí bývanie plné svetla, vzduchu a slnka, mestskú krajinku, ktorá by spĺňala sociálne, funkčné a hygienické nároky. To boli v princípe dobre myslené dôvody.

Ktoré nakoniec aj tak stroskotali.

Dopustilo sa príliš veľké rozpletanie mestských súvislostí, a to bola chyba. V projektoch ako Gropiusstadt v Berlíne alebo Neue Vahr v Brémach sa od seba oddelili obytné a priemyselné zóny. Predmestia a ich susedstvá, ktoré vyrastali celé storočia, zmizli takpovediac cez noc z povrchu zeme. Ak však chceme byť féroví, musíme uznať, že to nebola chyba členov Bauhausu, ale ich dedičov.

Ale celkom tým Bauhaus zdiskreditovali.

Nie Bauhaus, ale architektúru moderny. Tieto veľké sídliská navyše natrvalo poškodili imidž architektúry. Desaťročia boli vysoké paneláky v mestskej výstavbe tabu, lebo hneď asociovali  sociálne problémy. Pomaličky sa to ale zase mení.


Kreslo Wassily na schodisku Bauhausu v Dessau. Kreslo Wassily na schodisku Bauhausu v Dessau. | Photo: © picture alliance/Bildarchiv Monheim Aké sú najväčšie výdobytky Bauhausu?

Tri podstatné veci: priniesol nový zvecnený formálny jazyk, ktorý zohľadňuje funkčné aspekty. Okrem toho ovplyvnil aj novú pedagogiku: študenti v prípravných kurzoch začínali na nule, mali zabudnúť všetko, čo doposiaľ o umení, dizajne a štýle vedeli a videli. Táto propedeutická fáza a remeselné vzdelanie boli silnou stránkou Bauhausu. Okrem toho bolo štúdium prístupné aj  ženám, všetkým náboženstvám a národnostiam. Takto sa Bauhaus stal zhromaždiskom kreatívnych ľudí z celej Európy a celého sveta. Dúfam, že tieto princípy v celom tom rozruchu okolo jubilejného roka Bauhausu nezaniknú.

Predpokladám, že vás ten aktuálny rozruch ako fanúšika Bauhausu teší.

Vnímam ho skepticky. Už dnes sa tomu venuje toľko pozornosti, tak len dúfam, že nakoniec tým všetkým ľudia nebudú presýtení. Prvé workshopy a výstavy už prebiehajú. Ako sa to dá v roku 2019, v jubilejnom roku Bauhausu, ešte vystupňovať? Viem si predstaviť, ako ľudia hovoria: „Bauhaus? Už o tom nemôžem ani počuť!“

Spýtam sa Vás ako kurátora, ktorým ste tiež, aj keď v inej oblasti: Povedzme, že by ste mohli ako kurátor pripraviť alebo zmeniť program k jubilejnému roku. Čo by ste ponúkli? Kam by ste chceli nasmerovať pozornosť publika?

Záležalo by mi na tom, aby ľudia Bauhaus obsahovo pochopili, hlavne jeho prístup a riešenia  a nielen nekriticky ospevovali štýl Bauhausu ako klasický kánon. Zaujímali by ma napríklad aj pohnútky štúdia na Bauhause. Odkiaľ a prečo prišli mladí ľudia na Bauhaus a ako ďalej šírili jeho myšlienky po ukončení štúdia?

Teda verne prepísať diaspóru Bauhausu?

Áno, to by bolo zaujímavé. História celosvetových účinkov Bauhausu ako takého: O Tel Avive  a jeho Bielom meste už bolo niečo napísané, ale ľudia by sa mohli dozvedieť viac aj o Bauhause v Japonsku alebo Číne, USA alebo Turecku. Rovnako lákavý by bol aj prehľad o priamych dedičoch ako New Bauhaus v Chicagu alebo Vysoká škola dizajnu v Ulme (Hochschule für Gestaltung Ulm).

Obraz „Gelmeroda IX“ od majstra Bauhausu Lyonela Feiningera znázorňuje kostol v Gelmerode, dedinský kostol vo weimarskom kraji. Obraz „Gelmeroda IX“ od majstra Bauhausu Lyonela Feiningera znázorňuje kostol v Gelmerode, dedinský kostol vo weimarskom kraji. | Foto: © picture alliance/artcolor Aká je Vaša prognóza: Zažijeme ešte niekedy v umení alebo architektúre taký silný prúd ako bol Bauhaus?

Architektúra, dizajn a umenie, ako aj ich spôsob výuky na vysokých školách sú v podstate veľmi slobodné a nedogmatické, takže človek nemá potrebu oslobodiť sa nejakým revolučným aktom od akademizmu. Bez podobných dramatických politických medzníkov v histórii, ako bol prechod od Nemeckej ríše k demokracii v roku 1919, si vlastne podobne prevratnú školu predstaviť nedokážem.



Arne Winkelmann je historik architektúry z Frankfurtu nad Mohanom. Tento promovaný architekt študoval na Univerzite Bauhaus vo Weimare a v Krakove. Dnes pracuje ako kurátor výstav a publicista - zaoberá sa témami ako architektúra, fotografia a umenie