© Carl Hanser Verlag
Príslušník wehrmachtu Veit Kolbe sa na sklonku roku 1943 vracia z východného frontu do Viedne, aby sa zotavil z ťažkého zranenia. Ideológiou presiaknuté reči príbuzných sa mu však protivia natoľko, že sa čoskoro stiahne do ústrania k jazeru Mondsee. Ak odhliadneme od pravidelných preletov spojeneckých bombardérov, všadeprítomných gymnazistiek, ktoré evakuovali z ostreľovaných miest, či potravín na prídel, žije tamojšie obyvateľstvo v krehkej podobe všednosti. A Veit tu dokonca narazí na niekoľko spriaznených duší.
Arno Geiger vo svojom pútavom románe názorne ilustruje, že vojna sa nevedie len na zemi a vo vzduchu, ale aj v hlavách zúčastnených. Veitovo rozprávanie, ktoré autor pravdepodobne vystaval na základe osudov skutočných osôb, dokladajú autenticky pôsobiace denníkové svedectvá a výňatky z korešpondencie ďalších postáv. Vo výsledku vzniká farebná koláž hlasov, ktoré s citom zrkadlia každodenné obavy o prežitie a ľudskú túžbu po blízkosti a pokojnom živote.