© Suhrkamp
Posledný mesiac vojny. Dvanásťročná Luisa uteká s matkou a staršou sestrou z Kielu na vidiek, na statok v Šlesvicku-Holštajnsku, kde bude rodina pred bombardovaním v bezpečí. V tých dňoch však v Nemecku nie je žiadne miesto vzdialené natoľko, aby do života ľudí vojna radikálne nezasiahla. Luisa nemusí chodiť do školy, smerom na východ lietajú ponad jej hlavu bombardovacie lietadlá, krajinou tiahnu utečenci a mladé dievča je nútené vnímať svet plný krádeží, vrážd a znásilnení ako súčasť svojho dospievania. Po príšernom zločine, ktorý zakúsi na vlastnom tele, sa Luisa zrúti. V jazykovo majstrovskom texte, ktorý popisuje už mnohokrát prečítané a počuté obludné činy, je zdôraznená predovšetkým druhá rovina rozprávania, v ktorej autor necháva rozprávať hrôzy tridsaťročnej vojny učenca. Motív opakovania zločinov v dejinách, ktoré spáchali ľudia aj na svojich najbližších, je zásadný a bolestne brilantný. Rothmannov román ponúka viac než odpor proti neľútostným ľuďom: Ukazuje, akou silou môže literatúra zaútočiť na nášho ducha a srdce.