© Aufbau Verlag
Mladá švajčiarska spisovateľka G. Molinari vo svojom debutovom románe vytvorila rozsiahlu parafrázu myšlienok a nálad súčasnej Európy. Témy ako identita, hranice, dozor, ľudskosť, priemysel a príroda, ako aj neistota a zraniteľnosť a nestálosť uchopeného sú zobrazené nielen verbálnymi, ale aj grafickými, fototechnickými a matematickými výrazovými prostriedkami. Práve súhrou rôznych modalít posolstva, ktoré zdôrazňujú premenlivosť vnímania reality, sa dielo mimoriadne približuje psychologickým stavom moderného človeka. Poznania, že je ťažké striktne oddeliť reálne od zdanlivého, ako aj uvedomenie si procesu dozorovania dozerajúcim, spôsobujú narušenie.
V centre románu je význam dozorujúceho pohľadu – protagonistka sa nachádza v takmer opustenej fabrike, aby tam začala pracovať ako dozorkyňa. Jej prvé úlohy sa týkajú vlka (silný obraz v mytológiách rôznych európskych národov), ktorého zahliadli na pozemku a ktorého údajná prítomnosť má pre tvorbu perspektívy veľký význam. S lakonickým rozprávaním, obraznosťou a jazykom kontrastuje aj pozoruhodná udalosť, ktorá pohlcuje myšlienky protagonistky románu – mystická nehoda, ktorá sa udiala na popísanom mieste, keď údajný utečenec vypadol pravdepodobne z lietadla. A predsa sa z románu nestáva kriminálny, je skôr citlivým filozofickým zobrazením, ktoré náladou a jednotlivými metódami trochu pripomína prózu W. G. Sebalda.